Staroveký Rím

Staroveký Rím

Poloha: Apeninský polostrov

Prírodné podmienky: Dobré podmienky pre poľnohospodárstvo.

Pádska nížina + Sicília = obilie, olivy, vinič

Bohatstvo kovov – železo, mramor, kameň

Obyvateľstvo: Sardínia – Sardovia

Sicília – Sikáni / Sikeli

Juh Itálie – Gréci

Stred Itálie – Sammiti, Italikovia

Sever Itálie – Etruskovia

Severozápad – Ligúrovia, Kelti

Periodizácia:

Kráľovstvo – 753/510 pred Kr.

Republika – 510/27 pred Kr.

Cisárstvo – 27 pred Kr./476 po Kr. - principát-27/284

– dominát - 284/476

Etruskovia ( Tusci ) – Etrúria

Vyspelá civilizácia, federatívne usporiadanie – spojenie miest (Perugia, Tarquinia), boli dobrí v spracovaní rúd a bronzu, vyrábali keramiku, maľovali fresky, používali písmo (nerozlúštené)

Výboje: smerom cez stred na juh (8/6 st. – až po Pyreneje)

Vznik Ríma

V polovici 8.st pred Kr. sa cca. 25 km od rieky Tiber začali usadzovať kmene Italikov. Spočiatku to boli pastieri a poľnohospodári, pod vplyvom vyspelejších civilizácií (Etruskovia), si zakladali mestá. Podľa rímskej legendy (Autor: Titus Livius), pastierov zjednotili bratia Romulus a Remus, pochádzajúci z kráľovskej rodiny v mestečku Alba Longa. Ich predkom bol údajne Aeneas, ktorý utiekol z Tróje a usadil sa v strednej Itálii. Romulus a Remus založili Rím v roku 753 pred Kr. a v spore o tom, po kom bude mesto pomenované Romulus zabil Rema.

Kráľovský Rím

KRÁĽ – najvyšší veliteľ, najvyšší náboženský predstaviteľ.

SENÁT – pomáhal kráľovi pri riadení štátu, mal poradnú funkciu. V senáte boli zástupcovia najvýznamnejších rodín.

OBYVATEĽSTVO – delilo sa na kmene a tie na kúrie. Na základe tohto rozdelenia sa muži schádzali na kúrijných snemoch, kde prijímali rozhodnutia kráľa.

V rukách mala moc RODOVÁ ARISTOKRACIA, ktorá vlastnila najviac pôdy, alebo mala najviac dobytka.

Potomkovia týchto rodín sa nazývali Patricijovia – rozhodovali o väčšine záležitostí štátu. Široké vrstvy remeselníkov a roľníkov – Plebejci – nemali takmer žiadne polit. práva.

V Ríme sa v 6.st prejavil silný vplyv Etruskov. Piaty rímsky kráľ (Tarquinius Priscus). Rím nadobudol kontúry etruského mesta, mal široké ulice, vodu a odpad odnášal kanál.

V polovici 6.st rástol v Ríme vplyv bohatých obchodníkov a remeselníkov, preto šiesty rímsky kráľ (Servius Tulius) urobil reformu politického systému. Rozdelil obyvateľov do piatich majetkových tried (Majetkový cenzus) a podľa neho odstupňoval ich politické práva. Najväčšie práva – najbohatší, chudobnejší sa mohli zúčastňovať polit. života len v obmedzenej miere.

Malo to aj vojenský význam. Obyvatelia si podľa zaradenia do tried museli zabezpečiť výstroj a výzbroj a jednotlivé majetkové triedy postavili do vojska určitý počet stotín. Schádzali sa v stotinovom sneme, kde hlasovali. Hlasovali podľa toho, koľko stotín postavili.

Reforma Servia Tulia oslabila moc rodovej aristokracie a vytvorila predpoklady na prudký rozvoj Ríma.

Posledný rímsky kráľ Tarquinius Superbus zneužíval svoje postavenie a nútil Rimanov aby pracovali pri výstavbe verejných budov. Tí sa vzbúrili a v roku 510 pred Kr. sa zbavili etruskej nadvlády. Vytvorili sa predpoklady na vznik republiky.

Rímska republika

510-27 pred Kr.

Res publica – vec verejná

Senát (SPQR)	Magistrát	SNEM
Poradný orgán starších, vážených mužov – patricijov.	Volený orgán na 1 rok Na čele 2 konzuli. V čase vojny šiel jeden bojovať a druhý sa stal diktátorom. Prétori – súdna moc, spravovanie provincií. Kvestori – financie Edil – poriadok a bezpečnosť Ceznor – ohodnocovanie majetku	Ľudové zhromaždenie obyčajných ľudí – plebejcov

Zahraničná politika

Ciele: 1. Obsadiť Apeninský polostrov – do 265 pr. Kr.

1. Získavanie provincií – od 265 pr. Kr

1. Prvý konflikt s Etruskami (Etrúria) – 5. st. pred Kristom (vojna)
2. Druhý konflikt so Samitmi (Umbria, Picenium, Sammium) (vojna)
3. S Italikmi – dohoda: Latinský spolok
4. 3. st. pred Kristom – vypukla vojna s Grékmi (Magna Grecia – Veľké Grécko)

– chceli získať provinciu Sicília a Južné Grécko, nemohli lebo tam bola grécka kolónia.

– 10 rokov trvajúci konflikt

– 272 pred Kr. – Bitka pri Benevente (Pyrrhovo víťazstvo)

– Gréci sú porazení, aj keď vyhrali, pretože mali veľmi veľké straty.

Vnútorná politika

– boj patricijov a plebejcov za zrovnoprávnenie.

– SECESIA – občianska neposlušnosť plebejcov – odchod z mesta na pahorok Aventinus

– Patricijovia povolili „Tribúna ľudu“ (právo VETO – zakazujem, 494 pred Kr.)

– špeciálne právo – zákony dvanástich tabúľ (451-449)

– povolené zmiešané sobáše medzi patricijmi a plebejcami

– sobášmi vzniká nobilita (úradnícka aristokracia)

Púnske vojny

264 – 146 pr. Kr

Púni – Kartáginci (Feničania) na území dnešného Tunisu

814 pred Kr. – Feničania zakladajú Kartágo

Príčina vojen – Obchodné a námorné súperenie Ríma a Kartága

1. púnska vojna ( 264 – 241 pred Kr. )

– na striedačku bojujú o Sicíliu

– 241 – Rím si pripojí prvú provinciu – Sicília + Sardínia + Korzika

(Hamilkar Barkas)

1. púnska vojna ( 218 – 201 pred Kr. )

– boj o Hispániu (Španielsko)

– Hannibal prešiel so slonmi ako prvý cez Alpy, ostal stáť pred bránami Ríma, bál sa.

– (Hannibal ante portas)

– rok 216 pred Kr. – Bitka pri Kannách (Prvá obkľučovacia bitka)

– rok 202 pred Kr. – príchod po naháňačke do Afriky

– Bitka pri Zame –Víťazstvo Rimanov (Získali Hispániu)

1. púnska vojna ( 149 – 146 pred Kr. )

– Rimania zrovnali Kartágo so zemou, vytvorili provinciu AFRIKA

Dôsledky púnskych vojen

1. Rím sa stal hegemónom v stredomorí
2. Rím získava prvé provincie a stáva sa svetovým impériom
3. Vo vnútri Ríma postupne narastajú hospodárske a politické problémy ð Kríza Rímskej republiky

Dobité územia Ríma:

1. Korzika, Sardínia, Sicília, Kréta, Cyprus,
2. Kartágo, Hispánia
3. Predalpská Gália, Gália, Jadranské more, Ilýria, Macedónia, Ázia, Achaia, Sýria, Egypt, Judea

Kríza Rímskej republiky

2-1. stor. pnl

Príčiny:

1. Problém bezzemkov
2. Problém otrokov občianske vojny
3. Hospodárska kríza

Bezzemkovia– vojaci, kt. nemajú pôdu, riešenie: – rozdeliť štátnu pôdu medzi bezzemkov – bratia Gracchovci (Gaius a Tiberius) Vojna sa negatívne prejavila na postavení tých rímskych občanov, ktorí museli bojovať na vojsku. Prišli o pôdu a po vojne sa nemali kde usadiť. Situáciu sa pokúsili vyriešiť bratia Gracchovci, kt. presadzovali zákon, kt. mal obmedzovať aristokraciu, maximálne vlastníctvo pôdy – 1000 jutár, no zákon nebol prijatý, Tiberius bol zabitý a Gaius bol prinútený spáchať samovraždu.

Otroci – Povstania otrokov – Víťazné vojny priniesli do Itálie množstvo otrokov, kt. mali bezprávne postavenie a niekoľkokrát sa vzbúrili. Najväčšia vzbura otrokov vypuklo v roku 73 pnl. v meste Capua, kde sa vzbúrili otroci trénovaní ako gladiátori. Niekoľko gladiátorov pod vedením tráckeho otroka Spartaka ušlo na Vezuv a postupne sa k nim pridávali ďalší. Otroci boli porazení a ukrižovaní pozdĺž Appiovej cesty do Ríma.

Občianske vojny Na konci 2. stor. pnl. sa v Ríme vytvorili dve veľké súperiace skupiny. Jednu tvorili optimáti (optimus = najlepší ; prívrženci aristokracie) a druhú sa nazývala populári (popus = ľud ; ľud plebejský a prisťahovalci). Napätie medzi oboma skupina vyústilo do občianskej vojny. Populárov viedol Gaius Marius (výborný veliteľ, 7x konzulom, žoldnierská armáda) a jeho súperom bol Cornelius Sulla (senát) zo starej patricijskej rodiny. Zámienka : vojna na východe. Túto občiansku vojnu vyhrali optimáti (anarchia) a výsledkom boli prvé proskripcie – zoznamy politicky nepohodlných osôb, môžeš zabiť koho chceš a vezmeš si jeho majetok. tzv. čierne listiny. Rím bol vyľudnený – hospodársky rozvrat, 83-79 pnl Sullova diktatúra v Ríme, 79 – 60 pnl – nevládol nikto – bezvládie, 60 pnl – prvý triumvirát