Ústava SR – Základný zákon štátu

ÚSTAVA SR – ZÁKLADNÝ ZÁKON ŠTÁTU

1.9.1992 – prijatá 1.1.1993 – účinná

– prijatie ústavy predchádzalo – Deklarácia zvrchovanosti – 17.7.1992

– ústava bola 10x mobilizovaná (2011 naposledy)

Tvorí ju: PREAMBULA

9 hláv

156 článkov

PREAMBULA – úvodné slávnostné vyhlásenie

Odkazuje na historický vývoj SR a najmä k Veľkej Morave. Stanovuje základné hodnoty a ciele štátu.

Hlása demokratické štátne zriadenie a toleranciu a spolunažívanie s inými národ. menšinami a etnickými skupinami.

PRVÁ HLAVA

1. ODDIEL – Základné ustanovenia

SR je zvrchovaný, demokratický, právny štát. Neviaže sa na nejakú ideológiu ani náboženstvo.

Štátna moc je od občanov. Upravuje vlastníctvo štátu, štátne občianstvo. Štátnym jazykom je slovenčina.

1. ODDIEL – Štátne symboly

– štátny znak, hymna, vlajka, pečať

Znak – na červenom pozadí v strede modrého trojvršia je umiestnený strieborný, ranogotický dvojkríž.

Pečať – SR republika a lipový list – kruh

III. ODDIEL – Hlavné mesto – Bratislava

DRUHÁ HLAVA – Základné ľudské práva a slobody

– najobsiahlejšia, vychádza z Listiny základných ľudských práv a slobôd – 1991

1. ODDIEL – Všeobecné ustanovenia

– ľudské práva sú neodňateľné– nikto ich nemôže odobrať

sú nezrušiteľné – štát ich nemôže zrušiť

sú nescudziteľné – človek nemôže preniesť svoje práva na inú osobu /právo voliť, podpis/ sú nepremlčateľné – nestrácajú platnosť po žiadnom čase /právo na vzdelanie/

– platia pre všetkých bez rozdielu pohlavia, náboženstva, pôvodu.....

1. ODDIEL – Základné práva a slobody
2. Právo na život, 2. Nedotknuteľnosť osoby, 3. Osobná sloboda, 4. Právo na ľudskú dôstojnosť, 5. Osobná česť a povesť 6. ochrana mena, 7. Právo na majetok, 8. Nedotknuteľnosť obydlia, 9. Listové tajomstvo a ochrana osobných údajov, 10. Sloboda pobytu a pohybu, 11. Sloboda svedomia, 12. Náboženského vyznania, 13. Sloboda prejavu, 14. Petičné právo

III. ODDIEL – politické práva

– právo voliť, právo združovať a zhromažďovať sa, právo na odpor

1. ODDIEL – práva národnostných menšín a etnických skupín

– majú právo používať svoj jazyk a právo na vzdelanie

1. ODDIEL – hospodárske, sociálne a kultúrne práva

– právo na slobodnú voľbu povolania a prácu , ochrana postihnutých žien a mladistvých, ochrana manželstva, rodiny a rodičovstva, ochrana dôchodcov, právo na vzdelanie

1. ODDIEL- právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva

VII. ODDIEL – právo na súdnu a inú právnu ochranu – spravodlivý súdny proces, prezumpcia neviny

VIII. ODDIEL – spoločné ustanovenia

TRETIA HLAVA – Hospodárstvo SR a NKÚ /Najvyšší kontrolný úrad/

– hospodárstvo SR sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orient. trhovej ekonomiky

– upravuje CENTRÁLNU BANKU SR a ŠTÁTNY ROZPOČET

1. oddiel – NKÚ SR

– kontroluje či štát hospodári s peniazmi ako by mal

– nezávislý orgán kontroly hospodárenia s majetkom štátu a verejnými financiami – BA

Predseda: Ján Jasovský

ŠTVRTÁ HLAVA – Územná samospráva

– základom je obec, mesto, vyšší územní celok

ORGÁNY OBCE – starosta a zastupiteľstvo ORGÁNY MESTA – primátor a zastupiteľstvo a VUC – župan a zastupiteľstvo

PIATA HLAVA – Národná rada republiky a zákonodárna moc

– jediný ústavodarný a zákonodárny orgán SR

Patrí sem parlament a referendum

PARLAMENT-NRSR

– jednokomorový parlament 150 poslancov (každé 4 roky)

Poslanec – je volený na 4 roky vo všeob., rovných, priamych voľbách s tajným hlasovaním.

Podmienky: občan SR a mať volebné právo, 21 rokov, trvalý pobyt na SR

– funkcia je nezlučiteľná, s funkciou prezidenta, sudcu, prokurátora, policajta a s ďalšími funkciami stanovenými ústavou

– vykonáva mandát podľa svedomia a presvedčenia a nie je viazaný príkazmi – platí zákaz imperatívneho mandátu.

ORGÁNY NR:

Hl. org.: PREDSEDNÍCTVO – P. Paška

4 PODPREDSEDOVIA 

Právomoci predsedu: zvoláva a riadi schôdze NR

podpisuje ústavu a zákony

prijíma sľub poslancov

Výbory NR: napr. Výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport

Výbor pre financie, rozpočet a menu

Výbor pre zdravotníctvo

Zahraničný výbor

Osobnosť a právomoci NR:

1. uznáša sa na ústave, ústavných a ostat. zákonoch /schvaľujú/
2. pred ratifikáciou vyslovuje súhlas s medzinár. zmluvami /prijatie medzinárodnej zmluvy do zákonov štátu, napr. zavedenie eura/
3. rokuje o programovom vyhlásení vlády
4. rokuje o dôvere v vláde a kontroluje ju
5. rokuje o dôležitých otázkach vnútr., zahran., hospod. a sociálnej politiky
6. vyslovuje súhlas na vyslanie ozbrojených síl mimo SR
7. volí a odvoláva sudcov, predsedu najvyššieho súdu a NKÚ

Zasadnutia NRSR:

– zasadá stále, práva schôdza – USTANOVUJÚCA – zvoláva ju prezident

– zasadnutie nesmie byť prerušené na viac ako 4 mesiace

Zákonodarná iniciatíva NR – právo navrhovať zákony:

1. výbory NR
2. poslanci NR
3. vláda SR

Proces od podania návrhu zákona až po jeho uverejnenie v Zbierke zákonov = zákonodarný proces.

Proces sa odohráva v 3 čítaniach:

PRVÉ ČÍTANIE – je to všeobecná rozprava o návrhu zákona, po nej sú tri možnosti:

1. Zákon sa vráti na dopracovanie, 2. Zákon sa úplne odmietne, 3. Zákon ihneď ide do druhého čítania.

DRUHÉ ČÍTANIE – je to hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch v zákone

TRETIE ČÍTANIE – priame schvaľovanie zákona

– schválením zákona vstupuje do platnosti a podpisom – prezident, predseda vlády a parlamentu

– účinný je až od doby, ktorá je označená v zbierke zákonov

Uznášanie sa NR

– je schopná uznášať sa, ak je prítomná, a ak sa na hlasovaní zúčastňuje NADPOLOVIČNÁ VÄČŠINA všetkých poslancov – 76 minimálne

– na prijatie platného uznesenia stačí súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov /zo 76/ – 39 bude RELATÍVNA väčšina /sú to bežné zákony/

– pri vyslovení nedôvery vláde a jej členom a na schvaľovanie návrhov, ktoré určuje ústava, musí byť súhlas nadpolovičnej väčšiny vš posl. /76/- závažné zákony – ABSOLÚTNA väčšina – schválenie štátneho rozpočtu, zmena daní

– na prijatie a zmeny ústavy je potrebná 3/5 väčšina zo 150 – teda najmenej 90 hlasov- KVALIFIKOVANÁ väčšina – prijatie eura

REFERENDUM

– hlasovanie o závažných politických otázkach

– vyhlasuje ho prezident

Návrh môžu podať: 1. Občania s petíciou 350 000 podpisov

1. NR SR na základe uznesenia

– musí sa vykonať do 90 dní od vyhlásenia prezidentom. Je platné vtedy ak sa ho zúčastní nadpolovičná väčšina voličov a úspešné ak bude nadpolovičná väčšina z nadpol. väčšina ZA. Ak je schválené – výsledok vyhlasuje NR a má platnosť zákona, predmetom nesmie byť dane, odvody a ľudské práva.

ŠIESTA HLAVA – výkonná moc /vykonáva schválené zákony/

PREZIDENT + VLÁDA

PREZIDENT

– hlava štátu – volený v priamych voľbách, tajným hlasovaním na 5 rokov /najviac 2x po sebe/, vek 40 rokov, skladá sľub predsedovi ústavného súdu

KOMPETENCIE PREZIDENTA

– smerom k zahraničiu

1. dojednáva a schvaľuje /ratifikácia/ medzinárodné zmluvy
2. zastupuje SR navonok
3. prijíma a poveruje poslancov

– smerom k NR SR

1. zvoláva ustanovujúcu schôdzu NR SR /do 30 dní/
2. podpisuje zákony
3. právo relatívneho veta, do 15 dní od schválenia môže zákon vrátiť do parlamentu
4. právo zúčastniť sa zasadnutia NR
5. podáva správu o stave republiky a o závažných politických otázkach
6. môže rozpustiť NR SR v súlade s ústavou /len v 2 prípadoch – ak predseda vlády podá demisiu, alebo ak sa NR nestretne 4 mesiace

– smerom k vláde

1. vymenúva a odvoláva predsedu vlády a ministrov
2. prijíma demisiu vlády
3. má právo zúčastniť sa na schôdzi vlády

Výlučné práva prezidenta

– udeľuje amnestiu, odpúšťa a zmierňuje tresty, udeľuje štátne vyznamenania

Prezidenta možno stíhať len pre vlastizradu a odvolať len keď vyvíja činnosť proti zvrchovanosti a územnej celistvosti SR.

VLÁDA SR

– je najvyšší orgán výkonnej moci

– kolektívny orgán

Úlohy vlády:

1. zabezpečuje plnenie zákonov NR SR
2. riadi a kontroluje činnosť ministrov a orgánov štátnej správy
3. navrhuje zákony a vydáva nariadenia

Zodpovednosť vlády:

– vláda za výkon moci zodpovedá NR SR, ktorá jej môže vysloviť nedôveru

– ak odstupuje vlády z vlastnej iniciatívy – DEMISIA

Skladá sa: 1 predseda, 4 podpredsedovia, 13 ministerstiev

Na prijatie uznesenia vlády je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov vlády

Vláda rozhoduje o:

1. návrhoch zákonov
2. nariadeniach vlády
3. programe vlády
4. hospodárskej a sociálnej politike
5. návrhoch štátneho rozpočtu

Vláda sídli v Bratislave – Úrad vlády.

SIEDMA HLAVA

– tvorí ju sústava súdov

1. ÚSTAVNÝ SÚD – Košice

Predsedkyňa – Iveta Macejková

KOMPETENCIE

1. vysvetľuje ústavu a ústavné zákony
2. kontroluje, či parlament, alebo výkonné orgány dodržiavajú
3. rozhoduje o sťažnostiach občanov, iba v prípade ochrany ľudských práv a slobôd
4. rozhoduje o pozastavení činnosti politickej strany
5. rozhoduje o žalobe na prezidenta
6. rieši kompetenčné spory medzi štátnymi orgánmi

SUDCOVIA – sú nezávislí a nestranní, 13 sudcov a na maximálne 12 rokov

Podmienky na sudcu:

1. Občan SR, musí byť voliteľný do NR, musí mať vysokoškolské právne vzdelanie, minimálne 40 rokov a minimálne 15 rokov súdnej praxe

– proti jeho rozhodnutiu neexistuje ochranný prostriedok

– na Ústavný súd sa môže obrátiť minimálne 1/5 poslancov /30/, vláda, prezident, súd občan iba v prípade porušenia ľud. práv a slobôd

1. SÚDY

– zakotvujú nasledujúce funkcie:

1. chránia a obnovujú záujmy fyzických, právnických osôb a štátu
2. udeľujú tresty v mene SR
3. rozhodujú o vine obžalovaného

Sústavu súdov tvoria:

a/ všeobecné súdy – okresný a krajský súd, najvyšší súd (BA – Harabin)

b/ osobitný súd – ústavný súd

c/ špecializovaný súd – organizované zločiny – závažne

Podmienky na sudcu – občan SR, voliteľný do NR SR, minimálne 30 rokov, právnické vzdelanie, na sudcu návrh podáva súdna rada

ÔSMA HLAVA – prokuratúra SR a verejný ochranca práv

1. PROKURATÚRA – je orgán ochrany zákonnosti a poriadku štátu

Hlavné úlohy: 1. Vyšetrovať trestné činy

1. bdie nad dodržiavaním zákonov
2. podáva žalobu na súd

– na čele prokuratúry je generálny prokurátor

– menuje ho prezident po voľbe v parlamente na 7 rokov

– je prítomný pri každom Okresnom súde

1. Verejný ochranca práv – OMBUSMAN – Jana Dubovcová

– orgán, ktorý sa podieľa na ochrane základných práv a slobôd v prípade nečinnosti alebo pochybenia orgánov verejnej správy

– volí ho parlament na 5 rokov, občan SR, voliteľní do NR SR a musí mať minimálne 35 rokov

Menšiny v politike

– zoskupenie ľudí, alebo určitej skupiny, ktoré sa vyznačujú špecifickými znakmi, odlišnými od väčšiny

TYPY MENŠÍN

1. politická – politické strany v opozícií alebo tie, ktoré sa nedostali do parlamentu a nemajú podiel na moci /SNS, SMK/
2. ženy v politike
3. náboženská – Židia, Moslimovia
4. národnostná – Česi, Poliaci, Maďari – v štáte menšina, ktorá má pôvod v inom štáte
5. etnická – menšina, ktorá nemá žiadny domovský štát
6. sexuálna – INAKOSŤ – zabezpečuje práva
7. regionálna – okrajové a hospod. slabšie regióny štátu – záhoráci, východ

– s porušovaním práv sú spojené pojmy

Diskriminácia – znevýhodnenie člena menšiny na základe jej znakov

Xenofóbia – strach z cudzincov

Segregácia – vyčlenenie menšiny – /getá, osady/

Antisemitizmus – nenávisť voči Židom

Rasizmus – nevedecká teória o nadradenosti rás

Apartheid – hnutie zamerané proti černochom