Slovenský štát 1939 – 1945

Slovenský štát 1939 – 1945 

13. marca 1939 povolal Hitler do Berlína Jozefa Tisa a Ferdinanda Ďurčanského. Ponúkol slovenským predstaviteľom vyhlásenie samostatného štátu výmenou za rozbitie ČSR. Mali na výber dva varianty budúcnosti Slovenska: znepriateliť si Hitlera a pokračovať ako autonómna krajina v rámci ČSR, alebo vyhlásiť samostatnosť pod Hitlerovou ochranou s vedomím, že následne dôjde k obsadeniu Čiech a Moravy Hitlerom.

14. marca 1939 povolal Hitler do Berlína prezidenta EmilaHáchu a v noci na 15. marca bol Hácha pod hrubým nátlakom leteckého bombardovania Prahy prinútený podpísať dokument o včlenení Čiech a Moravy do Nemecka. Hácha tak učinil bez konzultácie s parlamentom.

Rozhovory v Berlíne a vznik slovenského štátu

Českí ministri považovali slovenskú autonómnu vládu na čele s Jozefom Tisom za radikálnu a smerujúcu k vyhláseniu samostatnosti. Preto pod vedením ministra Aloisa Eliášatajne pripravovali vojenský zákrok na Slovensku (Homolov puč). Celá slovenská vláda bola odvolaná. Novým predsedom vlády sa stal Sivák, krátko po ňom Karol Sidor. Sidor však na nátlak Nemecka odmietol vyhlásenie Slovenského štátu, preto A. Hitler pozval do Berlína Jozefa Tisa.

Po týchto rozhovoroch slovenský snem v Bratislave 14. marca bez hlasovania - aklamáciou (poslanci vstali a zaspievali hymnu) - vyhlásil slovenský štát a Jozef Tiso sa stal prvým predsedom vlády samostatnej republiky. Poloficiálny názov slovenský štát sa používal do prijatia ústavy 21. júla 1939, oficiálny názov potom znel Slovenská republika. Prezidentom sa stal Jozef Tiso.

Rozpad Česko-Slovenska bol zavŕšený ráno 15. marca, kedy Maďarsko začalo obsadzovať zvyšnú Karpatskú Ukrajinu, a keď prekročili jednotky Wehrmachtu české hranice. 16. marca bol Hitlerom na Pražskom hrade vyhlásený Protektorát Čechy a Morava a Hácha sa stal bábkovým prezidentom tohto útvaru.

Vznik - Prvá slovenská republika známa tiež ako Slovenský štát bol štátny útvar Slovákov ktorý vznikol pred druhou svetovou vojnou na troskách druhej česko-slovenskej republiky ako priamy dôsledok zhoršujúcej sa medzinárodnej politickej situácie a hrubého nátlaku hitlerovského Nemecka.

Slovensko, výrazne okyptené o južné územia a časť Podkarpatskej Rusi zabrané Maďarskom a časť Oravy a Spiša zabranými Poľskom vyhlásilo samostatnosť 14. marca 1939.

Česká časť spoločnej republiky sa stala súčasťou nacistickej Tretej ríše ako Protektorát Čechy a Morava.

K vzniku Slovenskej republiky prispela aj neschopnosť alebo neochota pražskej vlády Česko-Slovenska usporiadať vzťahy so Slovákmi na základe federácie, ako to vyplývalo z pôvodnej Pittsburgskej dohody medzi českými a slovenskými predstaviteľmi z roku 1918.

Politický systém Slovenska bol úzko spätý s politikou Nemeckej ríše. Dá povedať, že o zahraničnej ale aj vnútornej politike rozhodovalo Nemecko.

To potvrdilo aj podpísanie ochrannej zmluvy tzv. Schutzvertragz. Platnosť mala až 25 rokov a znamenala významné obmedzenie suverenity Slovenska.

Ústava zakotvila autoritatívny režim a postupne nadobúdal totalitné znaky. Politická strana HSĽS sa delila na umiernených (Tiso, Sivák, Medrický) a radikálov( Tuka, Mach, Murgaš). Okrem Tuku nemali radikáli vo vláde nikoho. Na rokovaniach s A. Hitlerom v Salzburgu bol Tiso nútený ustúpiť a súhlasiť s posilnením pozícií radikálov. Zahraničnú politiku viedol Ferdinand Ďurčanský, ktorý sa usiloval , aby bola v rámci daných možností samostatnejšia.

Na priamy zásah Nemecka ho nahradil reprezentant radikálnej pronacistickej skupiny Vojtech Tuka. Ministerstvo vnútra dostal A. Mach. 

Vláda prijala Židovský kódex (zbavenie majetku, žiadne práva). Deportácie židov zo Slovenska sa začali nezákonne.

Hospodárstvo viedla skupina mladých ekonómov a to boli Imrich Karvaš (guvernér národnej banky), Peter Zaťko, Gejza Medrický (minister hospodárstva), Ján Klinovskýa ďalší. Ovocím ich práce bolo stabilné hospodárstvo s voľne dostupným nedostatkovým tovarom. Začal sa uskutočňovať program spriemyselňovania. Podnikatelia získali podporu štátu. V rokoch 1939 - 1944 vzniklo 250 nových podnikov a 30 podnikov rozšírilo výrobu.

Zvýšila sa zamestnanosť, najmä v priemysle. Rozdelila sa aj časť zhabanej židovskej pôdy. Budovali sa železničné trate, vodné priehrady a cestná sieť.