Studená vojna – príčiny konfliktov studenej vojny

Studená vojna

Po vojne sa vytvorili 2 svetové veľmoci, kt. okolo seba zhromaždili spriatelené krajiny. ZSSR utrpel vo vojne najväčšie škody, ale na druhej strane bol víťaznou krajinou, kt. stále disponovala obrovským vojskom.
USA ťažili predovšetkým zo silného hospodárstva, kt. sa angažovalo v obnove povojnovej Európy (Marshallov plán – 1947, hospodárska pomoc povojnovej Európe, ČSR na nátlak sovietov neprijalo tuto pomoc, takisto ako aj Poľsko), modernej armády (atómová zbraň).

Studená vojna začína v r. 1946 prejavom Churchilla vo Foultne, kde kritizoval sovietsku povojnovú politiku a jeho rozpínavosť.

Prvýkrát spomína železnú oponu. Prejavuje sa špionážami, zbrojením a vzrastajúcim napätím, z kt. vznikali konflikty.

Trumanova doktrína - je to politika, podľa ktorej ostanú Američania v Európe a budú zabraňovať šíreniu komunizmu.

V r. 1949 vzniká severoatlantický pakt NATO, kt. mal oficiálne obranný charakter (krajiny – USA, Kanada, VB, Francúzsko, Benelux, Island, Taliansko, Dánsko, Nórsko, Portugalsko + Nemecko, Grécko, Turecko). Ako odpoveď vzniká v r. 1955 Varšavská zmluva – obranný pakt (ZSSR, ČSR, Bulharsko, Maďarsko, Rumunsko, NDR, Poľsko, Albánsko – do r. 1962, Juhoslávia).

Napätie vystupňovalo aj vyrobenie atómovej bomby v Rusku v r. 1949.

Berlínska kríza

Bola prvým prejavom studenej vojny. Kríza sa prejavila blokádou západného Berlína. Sovietske vojská sa snažili vyhladovať západný Berlín, kt. chceli pripojiť k východnému. Táto blokáda vyvolala v Európe napätie a USA boli nútené zásobovať Berlín zo vzduchu. Pod medzinárodným tlakom ZSSR vojnu ukončil. Napätie počas Berlínskej krízy ovplyvnilo verejnú mienku na západe a uľahčili vytvorenie NATO. V r. 1961 bol za jednu noc vybudovaný berlínsky múr (mal zabrániť masovému odchodu občanov NDR).

Vojna v Kórei (1950 – 1953)

Komunisti zaútočili ako prví a obsadili takmer celý juh. Severná Kórea s hlavným mestom Pchjong-Jang a veliteľom Kim Ir-Senom bola tiež podporovaná Stalinom a jeho červenou armádou a Mao c´Tungom a jeho čínskymi dobrovoľníkmi.
OSN zorganizovala pomoc a za účasti USA a 15 ďalších štátov Severokórejčanov sa vylodili na juhu Južnej Kórei a vytlačili nepriateľa na ich územie a ich úplnej porážke zabránila iba pomoc čínskych vojsk. Severná Kórea bola podporovaná aj ČSR (lieky, autá, zbrane). Vojna skončila v júli 1953 prímerím. Hranicu medzi S a J Kóreou určovala 38 rovnobežka.

Občianska vojna v Číne

Komunisti vedení Mao c´Tungom sa dostali do konfliktu s Kuomintangom, ktorému velil generál Čankajšek. Kuomintang prehral, jeho ľudia utiekli na Taiwan.

Vojny na Blízkom východe

Na Blízkom východe vzniklo po vojne niekoľko nových štátov vďaka dekolonizácii, napr. Líbya, Sýria, Libanon, Arabské emiráty, Egypt. Na území Palestíny, kt. spravovala VB bola snaha vytvoriť židovský štát. Verejná mienka ovplyvnená udalosťami 2. sv. vojny podporila predovšetkým západných politikov v snahe vytvoriť samostatný izraelský štát. 14. 5. 1948 bol vytvorený Izrael.

Izraelsko – arabský konflikt:

1. vojna – po vytvorení Izraelu sa arabské krajiny zjednotili a začali vojnu. Vojská vedené Egyptom, Jordánskom, Sýriou a Irakom napadli Izrael, ale boli porazené. Izrael si tak zachoval samostatnosť. Státisíce Arabov utiekli z Palestíny do okolitých štátov a dodnes sa snažia o vytvorenie palestínskeho štátu.
   2. vojna – vznikla potom, ako Egypt znárodnil Suezský prieplav a uzavrel cestu k Červenému moru. Do tejto krízy (Suezská kríza) sa zapojili aj Angličania a Francúzi na jednej strane a ZSSR na strane Egypta. Izrael využil situáciu a obsadil Sinajský polostrov a pásmo Gazy.
   3. vojna – tzv. šesťdňová – začala preventívnym útokom Izraela proti Egyptu. Materiálna a technická prevaha izraelských vojsk mala za následok zničenie väčšiny letectva Egypta, Jordánska a Sýrie za 1 deň. Izrael obsadil Golandské výšiny, veľkú časť Jordánska a dostal sa až k Suezskému prieplavu.

ZSSR a ČSR v tomto období podporovali arabské štáty (dodávky zbraní) a s Izraelom prerušili diplomatické vzťahy. Suezský prieplav bol zablokovaný potopenými loďami a dlhé roky sa nepoužíval.
4. vojna – začala, keď Egypt a Sýria napadli Izrael a dosiahli dočasné úspechy. Situácia sa však otočila a Izrael získal nové územia a ponechal si ich.

Do situácie zasiahla OSN, ale arabské krajiny ako prejav solidarity zvýšili v rámci OPEC-u ceny ropy. Spôsobili tak tzv. ropný šok, kt. mal za následok uzatvorenie 1. mierovej dohody medzi Izraelom a Egyptom v r. 1978 (Egypt uznal Izrael výmenou za vrátenie Sinajského polostrova).

Karibská kríza

Povstalci na Kube zvrhli vládu diktátora Batistu. Na čelo Kuby sa dostal Fidel Castro, kt. uskutočnil pozemkovú reformu a znárodnil súkromný majetok. Znárodnenie sa týkalo predovšetkým amerického majetku (cukrovary, banky), čo malo za následok zhoršenie vzťahov a následnú hosp. blokádu Kuby. Vzťahy sa neustále zhoršovali čoho vyvrcholením bola karibská kríza v r. 1962.

Príčinou krízy bolo odhalenie odpaľovacích zariadení na kubánskom území, z kt. bolo územie USA ľahko zasiahnuteľné. Američania predpokladali aj umiestnenie atómových zbraní. Výsledkom krízy bola úplná blokáda Kuby, kt. hrozila atómovým konfliktom. Po týždňoch napätia sa prezidenti Kennedy a Chruščov dohodli na zrušení blokády a odstránení odpaľovacích zariadení (rakiet). 

Vietnamská vojna

Po 2. sv. vojne sa Francúzi pokúsili obnoviť koloniálne panstvo v Indočíne (Vietnam, Laos, Kambodža). Na území Vietnamu vznikli 2 štáty – Severný

Vietnam (Čína, ZSSR) vedený Hoči-minom a Južný Vietnam (USA-tzv. Modre prilby, Francúzsko). V r. 1954 boli Francúzi porazení pri pevnosti Diem Biem Phu a boli nútení opustiť Vietnam.

USA vyslali na pomoc Južnému Vietnamu v občianskej vojne poradcov a neskôr vojská (okolo 340 000 vojakov). Na Severný Vietnam zhodili viac bômb ako na Európu počas 2. sv. vojny. Proti účasti USA vo vojne sa zdvihol odpor aj v USA a v ďalších západných krajinách. Medzi protestujúcimi boli hlavne študenti, ale aj umelci a široká verejnosť.
USA začali znižovať počty vojakov a po ďalších bojoch boli nútení podpísať s Vietnamom mier, kt. hovoril o odchode amerických vojsk.
Vojna sa definitívne skončila 30. 4. 1975, kedy komunistické vojská dobyli Saigon.

22.11. 1963 - zastrelený Cannady (Lee Harvey Oswald), prezidentom sa stal L. Johnson

Vojna v Afganistane

V 19. st. sa niekoľkokrát pokúsili dobyť Afganistan VB a Rusko. Tieto pokusy skončili neúspechom a z Afganistanu sa stal tzv. nárazníkový štát,

1. oddeľoval záujmy obidvoch koloniálnych veľmocí. V Afganistane bol zosadený kráľ a vládnuť začala ľavicová diktatúra. S novou vládou bola veľká nespokojnosť, kt. však bola násilne potláčaná. Vzniká občianska vojna.
   Ľavicovú vládu v Kábule podporoval ZSSR, kt. vyslal do Afganistanu vojská a povstalcov podporovali USA a Čína (predovšetkým materiálne – dodávky zbraní a poskytovanie poradcov). Proti ZSSR sa zdvihla vlna nespokojnosti, čo sa odrazilo predovšetkým na hosp. opatreniach. ZSSR uznal nezmyselnosť tejto vojny a svoje vojská odvolal (finančné dôvody).
   
   Studená vojna spôsobila vo svete zmenu vzájomných vzťahov. Povojnová prevaha USA v záp. Európe zoslabla a väčšiu dôležitosť získavajú krajiny západnej Európy a niektoré ázijské, africké a juhoamerické krajiny. Po hospodárskom zjednotení Európy (EHS) – 1957 získava ZSSR a USA ďalšieho partnera a konkurenta. Neskôr k nim pribudlo aj Japonsko.

V 80. rokoch začína proces odzbrojovania prostredníctvom dohôd hlavne medzi USA a ZSSR (Reagan a Gorbačov).