Reformácia – podstata reformácie a zhodnoť jej prínos

Reformácia

Veľké náboženské hnutie usilujúce sa o nápravu západnej kresťanskej cirkvi a o jej navrátenie k pôvodnému poslaniu. Reforma smerovala k dvom hlavným cieľom – k presnému dodržiavaniu etických zásad kresťanstva tak, ako sú zaznamenané v Biblii a k odstráneniu svetskej moci cirkvi.

Pokus Martina Luthera o zreformovanie cirkvi viedol k tzv. konfesionalizácii, tj. k vytvoreniu samostatných nezávislých cirkví v ktorých každá mala svoje vlastné teologické učenie a názory. Rozdiel medzi činnosťou cirkevných činiteľov a hlásanými kresťanskými ideálmi viedla k nespokojnosti v širokých vrstvách ľudu. Zhoršovalo sa postavenie poddaných a svetský a cirkevní feudáli zvyšovali nároky. Zvyšovali sa aj rozdiely medzi spoločenskými vrstvami.

REFORMÁCIA v NEMECKU

Na začiatku bol augustiánsky mních Martin Luther. Prológom bolo vystúpenie proti predávaniu odpustkov. V roku 1517 pribil na dvere kostola vo Wittenbergu 95 téz, v ktorých odmietal predaj odpustkov a kritizoval viaceré dôležité dogmy oficiálneho cirkevného učenia. Významný teológ Ján Eck dokazoval príbuznosť lutherových a husových názorov. Považoval jeho učenie za kacírstvo (porovnával ho s husovým). V lete 1520 vydal pápež Lev X. bulu (Exsurge Domine) ktorá odsúdila Luthera za to, že hlásal názory protichodné s Písmom. Luther dostal 60 dní na to aby svoje učenie odvolal. Keďže tak neurobil, bol exkomunikovaný.

Ríšsky snem vo Wormse (1521) – Karol V. Habsburský pozval Luthera s presvedčením, že sa mu podarí odvrátiť roztržku v cirkvi a v Svätej rímskej ríši. Luther dostal iba otázku či svoje učenie odvolá alebo nie (neodvolal), a tak nedostal príležitosť aby obhájil svoje názory. Luther mal zaručený slobodný odchod z Wormsu no bolo jasné že čoskoro bude zatknutý a postavený pred súd, preto sa uchýlil k saskému kurfistovi Fridrichovi Múdremu na hrad do Wartburgu. 1521 – Karol V. podpísal Wormský edikt, ktorí obvinil Luthera z kacírstva a dal ho do ríšskej kliatby. Luther medzitým preložil Nový zákon do nemčiny a tým chcel umožniť prístup kresťanom k Biblii. Pre Luthera bolo Písmo sväté jediná autorita.

Nemecká sedliacka vojna (1524-1526)- vystúpenie Luthera malo veľký ohlas po celom Nemecku a tak v juhozápadnom Nemecku vypuklo povstanie proti okliešťovaniu svojich starobylých práv, ako bolo právo na používanie lesov, lúk a vody. Žiadali úplnú autoritu Písma, kňazov mali voliť a vydržiavať výlučne obce. Najradikálnejším povstalcom v strednom Nemecku bol Tomáš Munzer. Po správach o krvavých násilnostiach sa postavil proti vzbúrencom aj Luther ktorý svoje názory publikoval v spise Proti lupičským a vraždiacim hordám sedliakov. Všetky povstania boli potlačené. Dôsledkom porážky sedliakov bolo obmedzenie osobnej slobody poddaných, tzv. druhé nevoľníctvo. Výsledkom bolo spomalenie hospodárskeho a sociálneho vývoja Nemecka a východnej EU s porovnaním so západnými krajinami EU.

Snem v Speyeri (1529) - Karol V. sa pokúsil potlačiť reformáciu tým, že dal hlasovať o reformačných názoroch. O teologických otázkach by sa nemalo rozhodovať hlasovaním, a podľa tohto protestu sa stúpenci reformácie nazývajú protestanti.

Snem v Augsburgu (1530)- Karol V. sa snažil zblížiť evanjelikov a katolíkov a tým zachovať jednotu západného kresťanstva. Vedúcim protestantským teológom bol (v neprítomnosti Luthera ) Filip Melanchton. Katolícka strana odmietla melanchtonové vierovyznanie akceptovať.

REFORMÁCIA vo ŠVAJČIARSKU – Ulrich Zwingli a Ján Kalvín

Vedúcou osobnosťou bol Ulrich Zwingli, kazateľ z Zurichu. Zo svojich kázaní pripravil 67 článkov, ktoré predstavujú program jeho reformácie.

Jeho reformácia predstavovala cirkev - „oslobodená od odpustkov, pútí, pôstov, sviatkov, svätenej vody, spovede, celibátu“. 

Zwingli sa snažil získať pre svoju reformáciu cisára Karola V. a tým si znepriatelil lutheránov a ďalšie reformačné prúdy. Zorganizovali blokádu Zurichu kde začali ubúdať zásoby potravín. Vojna skončila porážkou Zurichu a smrťou Zwingliho ktorý zomrel v boji.

Ďalším centrom reformácie sa stala Ženeva, kam utiekli francúzsky protestanti, medzi nimi bol aj Ján Kalvín. Kalvínová reformácia je prísnejšia ako Lutherova a Zwingliho. Základnou Kalvínovou tézou bolo učenie o absolútnom predurčení. Kalvín bol presvedčený, že Boh od počiatku rozdelil ľudí na tých ktorí budú a ktorí nebudú spasení. Človeka vyvoleného na spásu poznať podľa toho, že sa mu darí, je úspešný a žije bohabojným životom.

Ten komu sa nedarí, kto je neúspešný, je predurčený na zatratenie a takýto človek môže vyvolenému iba škodiť a preto ho treba prinútiť aby žil podľa Božích prikázaní. Vyhovovalo to najmä mladým a dravým ľudom. Kalvín sprísnil poriadok a kontroloval spoločenský život, ale zriadil v Ženeve teologickú akadémiu. Vzťahy kalvínskych a zwingliánskych cirkevných zborov prešli dlhým vývojom a nakoniec vznikla tzv. reformovaná (kalvínska) cirkev.

Posilnilo sa postavenie panovníkov a moc katolíckej cirkvi bola podlomená.

- Lutheránska reformácia bola uzákonená ako náboženstvo v : Švédsko, Dánsko, Poľsko .

- Kalvinizmus : západná EU, Nizozemsko, FRAncúzsko, Anglicko;

- vo FRA sa hovorilo prívržencom kalvinizmu hugenoti

- v ANG sa im hovorilo puritáni

REFORMÁCIA V ANGLICKU

Anglický kráľ Henrich VII. sa snažil vládnuť absolutisticky a koncentroval všetku moc vo svojich rukách. Keďže jeho manželka Katarína Aragonská mu nedala mužského potomka, požiadal pápeža o rozvod. Pápež odmietol. Medzitým Henrich začal nemanželsky žiť s dvornou dámou Annou Boleynovou, ktorá otehotnela. Sám sa rozviedol (supremačný akt), a oženil s Annou Boleynovou. Pre cudzoložstvo ju dal popraviť.

Potom sa oženil s Janou Seymourovou, ktorá zomrela pri pôrode syna Eduarda. Po jej smrti si zobral za manželku Annu Klévsku. Keďže sa mu nepáčila tak ju vystriedal za Katarínu Howardovú. Aj tú dal popraviť a tak sa oženil po 6. raz s Katarínou Parrovou. Henrich zomrel skorej ako ju dal popraviť.

Po smrti Henrichovho syna Eduarda VI. nastúpila na trón Mária Katolícka (bola dcérou Henricha VIII. a jeho prvej manželky Kataríny Aragonskej).

Chcela prinavrátiť Anglicko katolíckej cirkvi. Zosobášila sa so španielskym kráľom Filipom II. Habsburským. Mala prívlastok krvavá kvôli násilnej rekatolizácii. Po nej nasleduje Alžbeta – za jej vlády opäť prenasledovali katolíkov. Anglicko sa za vlády Alžbety I. dostalo do konfliktu s najsilnejšou európskou veľmocou – so španielskom. Ich súperenie vyvrcholilo námornou bitkou. Španielske neporaziteľné loďstvo bolo zničené. Anglicko si otvorilo cestu postupného budovania najväčšej koloniálnej ríše v dejinách.

Supremakčný akt – rozchod anglickej cirkvi s katolíckou; odoprieť prísahu sa pokladalo za vlastizradu a trestalo sa smrťou. Henrich zrušil aj všetky kláštory kvôli odporu. Pravou rukou Henricha VIII.(proti luteranizmu, kalvinizmu a katolíkom) bol Thomas Cromwell (sympatizoval s luteránmi).