Grécke mestské štáty

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: diana
Typ práce: Ostatné
Dátum: 19.02.2021
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 697 slov
Počet zobrazení: 2 191
Tlačení: 126
Uložení: 102

Grécke mestské štáty

V období 8. až 6. storočia p. n. l. vzniká na území Grécka nový typ usporiadania ľudskej spoločnosti, grécky mestský štát - polis. Mesto bolo hospodárskym, náboženským a správnym centrom. Občanmi boli aj obyvatelia okolitého územia. Polis symbolizoval samostatnosť, sebestačnosť a určitú mieru demokracie umožňujúcu občanom účasť na správe veci verejných.

ATÉNY

  1. Ranné obdobie, monarchia

- po odstránení kráľovskej moci štát vedú archonti - Archont basileus - tento úradník sa staral o kňazské funkcie Archont polemarchos - bol veliteľom aténskeho vojska - Archont polemarchos – veliteľ aténskeho vojska

- Areopag bol najvyšší kolektívny orgán štátu, zasadali v ňom bývalí archonti

  1. Prvá ústava

- archont Drakón dostal poverenie, aby spísal platné zvykové právo. Tak vznikla prvá forma aténskej ústavy.

  1. Vláda rodovej aristokracie

- Solón - zmenou bolo odpustenie všetkých dlhov aténskych občanov, zakázal v budúcnosti trestať dlhy vzatím do otroctva

- rozdelil obyvateľstvo do štyroch majetkových tried

  1. Tyrania

- Peisistratos – samovládca, vytvoril hospodársku základňu pre vznik širokej občianskej vrstvy, ktorá mohla slúžiť v armáde ako hopliti

- výrazné oslabenie aristokratickej vrstvy

  1. Vznik demokracie

- Kleisthénes – štát rozdelil do 10 územnosprávnych jednotiek + rozšírené právomoci ľudového snemu

  1. Vrchol demokracie

- Perikles - za jeho vlády dosiahla aténska demokracia vrchol

SPARTA

Sparta sa označuje za štát s tzv. zmiešanou ústavou. Boli v nej prvky monarchistickej (králi), aristokratickej (geróchia) a demokratickej ústavy (efori, ľudové zhromaždenie).

Sparta existovala už v mykénskom období, podľa tradície v nej vládol kráľ Ménelaos, ktorého manželku Helenu uniesol trójsky princ Paris, čo vyvolalo trójsku vojnu.

Spartský štát sformovali Dóri, ktorí prišli do Grécka. Sparťania si podmanili tamojšie obyvateľstvo a urobili si z neho otrokov.

V 6. storočí bol založený peloponézsky spolok. V 5. storočí sa zúčastnila na grécko-perzských vojnách a v peloponézskych vojnách porazila Atény. Nakoniec bola Sparta porazená Tébami a potom upadala.

PELOPONÉZSKA VOJNA

Medzi dvoma vedúcimi gréckymi mestskými štátmi rástlo napätie. Rovnaké napätie vládlo aj medzi aténskym a peloponézskym spolkom, ktoré vyvrcholilo prepuknutím peloponézskej vojny.

Príčinou vojny bolo obchodné a námorné súperenie medzi aténskym a spartským spolkom. Vojna zasiahla takmer všetky grécke štáty, pretože do konfliktu sa zapojili aj spojenci Atén a Sparty. Aténčania mali výhodu v námornom loďstve. Tí pustošili pobrežie nepriateľských štátov, ale nemohli zasiahnuť vo vnútrozemí. Sparťania zase nemali konkurenciu na zemi, pretože ich ťažkoodenci boli nepremožiteľný.

Sparťania uzatvorili spojenecké zmluvy so štátmi na Peloponéze, a tak vytvorili bojový zväzok – peloponézsky spolok.

Aténsky politik Temistokles presvedčil Aténčanov, aby venovali finančné prostriedky na výstavbu lodí a opevnenia prístavu v Pireu. Vybudovali tak silné loďstvo.

Neskôr začali vytvárať spolok gréckych štátov na obranu proti Peržanom – delský námorný spolok, ktorý sa neskôr zmenil na aténsky námorný spolok.

Bol zvolaný do Atén panhellénsky zjazd, ktorého hlavnou úlohou mala byť dohoda o miery. Zjazd sa však pre odpor Sparty nezišiel a rozdelenie Grécka na dva bloky sa potvrdilo. Periklés vyslal do Sparty desaťčlenné posolstvo s návrhom na tridsaťročný mier. Vstúpil do platnosti, ale trval iba štrnásť rokov.

Príčina peloponézskej vojny: Korint sa zaplietol do vojny s Kerkýrou, ktorá bola aténskym spojencom. Atény poslali na to Kerkýre desať lodí, ktoré korintskú flotilu zahnali. Odvetou za to vyslal Korint niekoľko oddielov vojska do Poteidaie pri Termskom zálive, ktorá bola jeho kolóniou, ale aténskym spojencom. Aténčania ich zahnali. Korint sa preto sťažoval Sparte a žiadal potrestať Atény vojnou. 

Spartské vojsko preniklo až do Atiky a pustošilo okolie Atén. Obyvateľstvo z vidieka sa stiahlo do Atén, kde vypukol mor. Na následky moru zomrel aj Perikles.

Aténčania podnikli výpravu na Sicíliu proti mestu Syrakrúzy. Dúfali, že ovládnu ostrov a zabezpečia si dodávky obilia. Aténske vojsko však bolo porazené.

Aténske loďstvo sa vydržalo brániť ešte niekoľko rokov, ale keď perzský kráľ finančne podporil Sparťanov, Aténčania boli v bitke pri Aigospotamoi porazení a v nasledujúcom roku museli uzavrieť mier.

Dôsledky: Sparťania donútili Aténčanov zbúrať hradby a vynútili si aj zmenu ústavy. Do čela sa dostalo niekoľko politikov, ktorí prenasledovali prívržencov demokracie. Občianske práva obmedzili na úzku skupinu občanov (takáto vláda sa nazýva oligarchia). Sparťania si vynútili aj rozpustenie aténskeho námorného spolku, pretože sa obávali jeho moci.

Po peloponézskej vojne sa Sparta stala najsilnejším štátom v Grécku.

V rokoch 395 až 371 pred Kr. prebiehala korinstká vojna, v ktorej proti Sparte bojovali Aténčania spolu s Tébami, Argom a Korintom. Táto vojna znamenala koniec nadvlády Sparty v Grécku.

Peloponézska vojna i nasledujúce vojny proti Sparte znamenali oslabenie moci gréckych mestských štátov. Situáciu využila Macedónia, ktorá ležala na severe Grécka, ktorá neskôr zjednotila Grécko pod svoj vplyv.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#Archont drakón

Vypracované maturitné otázky z dejepisu



Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.044 s.
Zavrieť reklamu