Priemyselná revolúcia

Priemyselná revolúcia

V doterajšej histórii ľudstva možno priemyselnú revolúciu porovnať len so vznikom poľnohospodárstva na úsvite ľudských dejín alebo so vznikom miest.

Anglicko sa od ostatných európskych štátov odlišovalo formou vlády. Už niekoľko storočí bolo konštitučnou monarchiou – panovnícku moc výrazne obmedzoval parlament. Vláda dávno nebola len poradným zborom panovníka ako v iných európskych krajinách, bola od kráľa nezávislá a zodpovedala sa parlamentnej väčšine. Nezávislé boli aj súdy. Vláda nekládla prekážky slobodnému podnikaniu. Boli zrušené všetky colné obmedzenia, takže VB sa stala najväčšou zónou voľného obchodu v Európe. Takéto mocenské usporiadanie štátu bolo veľmi stabilné a efektívne a pomohlo utvoriť mechanizmus hospodárskeho rozvoja. Skrátka, vytvorilo sa dobre fungujúce súkolesie, ktoré samo seba hnalo vpred.

Hospodárske predpoklady:

Zmena v poľnohospodárstve – akumulácia kapitálu

Prvotným predpokladom priemyselnej revolúcie boli zmeny v poľnohospodárstve, ktoré bolo dlho jediným zdrojom obživy. Teraz však malo uživiť masy ľudí, ktorí sa venovali inej výrobe – priemyselnej. Zároveň však muselo pre ňu poskytnúť pracovné sily. Muselo teda preukázať vysokú produktivitu. Uskutočnila sa v ňom agrárna revolúcia:

Už desaťročia pred priemyselnou revolúciou sa začal proces sceľovania pôdy. Preto už pomaly slobodní roľníci v Anglicku vôbec nejestvovali. Vidiecke obyvateľstvo sa stalo obrovským rezervoárom pracovných síl pre priemysel.

Veľké pozemky a rýchle pokroky v spôsobe obrábania pôdy dovolili, že aj pri poklese počtu roľníkov poľnohospodárstvo zvyšovalo výrobu a produktivitu práce. Anglicko produkovalo toľko obilia že si mohlo dovoliť ho aj vyvážať.

V poľnohospodárstve sa nahromadili finančné prostriedky, ktoré bolo treba výhodne uložiť a zhodnotiť. Najrozumnejšia investícia v tej dobre bola pôda.

Británia bola jednoducho bohatšia a mala viac voľného kapitálu na investovanie než ktorákoľvek iná krajina.

Priaznivé podmienky v textilnej výrobe

Výrobné zmeny sa najskôr prejavili v textilnej výrobe. Británia disponovala veľkým množstvom veľmi kvalitnej vlny. Aj druhá významná textilná surovina – bavlna sa získavala veľmi výhodne: pestovala sa v kolóniach na vlastných plnatážach, kde sa využívala lacná práca otrokov. Ceny potravín vďaka efektívnej poľnohospodárskej výrobe klesali, a tak si viac ľudí mohlo dovoliť kupovať viac textilných výrobkov. Východiskom sa stalo zavedenie strojov, ktoré zrýchľovali i nahrádzali ľudskú prácu.

Vek strojov

Najcharakteristickejším znakom priemyselnej revolúcie sa stalo masové zavedenie strojov do výroby. Predovšetkým sa však vytvoril mechanizmus nepretržitých zmien a nezvratných inovácií. Jednotlivé vynálezy na seba navzájom nadväzovali a podmieňovali sa. Nové stroje sa už nedali využiť inak než pod jednou strechou. Prácu doma vystriedala spoločná práca v továrňach, kde mohli podnikatelia zabezpečiť lepšiu deľbu práce a organizáciu práce, väčšiu disciplínu a účinne kontrolovať kvalitu tovaru. Malí výrobcovia boli odsúdení na zánik .

Výroba strojov

Roku 1773 zostrojil John Kay mechanický „ lietajúci člnok“ , ktorý tak zdokonalil krosná, že na jedného tkáča muselo pracovať 10 – 12 pradiarov.

Para – uhlie – železo ( a ich vzájomný vzťah)

Jednotlivé vynálezy a zmeny do seba navzájom zapadali a po ich zavedení už nebolo sily, ktorá by zastavila vývoj. Dokazuje to aj druhý najdôležitejší úspech priemyselnej revolúcie – vynález parného stroja. James Watt zdokonalil čerpadlo tak, že nakoniec sa mohlo používať ako univerzálny motor. Na ňom stála priemyselná výroba takmer po celé 19. storočie. Výroba strojov z kovu vyžadovalo stále viac železa. Riešenie sa našlo vo využívaní kamenného uhlia – resp. upraveného, odplyneného uhlia čiže koksu. Uhlie sa stalo najdôležitejším zdrojom energie. Zhruba za storočie sa produkcia surového železa zvýšila sedemdesiatnásobne!

Skutočnou silou priemyselnej Británie boli často ľudia z nižších vrstiev , ktorí sa vzdelávali sami.

Napriek všetkým úspechom sa celková úloha poľnohospodárstva v národnom hospodárstve krajiny znižovala. Poľnohospodárstvo ako celok stratilo svoj význam.

Sociálne dôsledky revolúcie

Táto revolúcia zanechala v anglickej spoločnosti prinajmenej rovnaké stopy ako Francúzska revolúcia vo FRA. Ojedinelý skok dosiahol počet obyvateľstva. V rokoch 1750 – 1831 vzrástol počet obyvateľov Anglicka, Škótska, Walesu zo 7,5 mil. na 16,5 milióna.

Ešte charakteristickejšie bolo sťahovanie obyvateľov do nových priemyselných oblastí a miest. 

Okolo roku 1830 Anglickom „viedla“ pomyselná čiara: odeľovala „zelené Anglicko“ (t.j. poľnohospodársky juhovýchod krajiny) od čoraz ľudnatejšieho severozápadu, „čierne Anglicko“ , v ktorom sa búrlivo rozrastali nové priemyselné mestá – Manchester, Leeds, Liverpool, Newcastle a Glasgow. Tempo ich rastu udával Manchester – hlavné centrum bavlnárstva.

Na konci priemyselnej revolúcie žila v mestách štvrtina anglického obyvateľstva. Sťahovanie ľudí do miest – urbanizácia – je s priemyselnou revolúciou nerozlučne späté. Od základu sa tým menil charakter krajiny a život miliónov ľudí.

Spoločenské zmeny

Priemyselná revolúcia priniesla aj nové rozvrstvenie spoločnosti. Celé stáročia boli najpočetnejšou skupinou roľníci. Teraz stačilo niekoľko desiatok rokov a všetko bolo inak. Z roľníkov sa stali priemyselní robotníci(nazývame ich proletariát). Okrem nich sa zrodila aj ďalšia nová vrstva – továrnici, bankári, veľkí obchodníci. Nazývame ju buržoázia. Boli presvedčení, že zakladaním podnikov sa vytvárajú pracovné príležitosti pre ľudí, ktorí by inak umreli hladom(tzv. Etika podnikania). Životný štýl robotníkov sa až drasticky zmenil od štýlu, na aký boli zvyknuté celé generácie ich roľníckych predkov. bolo si treba zvyknúť na jednotvárnu a tvrdú prácu v nebezpečnom prostredí, ktoré bolo pre zdravie neporovnateľne škodlivejšie.