Grécko – perzské vojny

Grécko-perzské vojny – príčiny, priebeh a najdôležitejšie bitky

Na začiatku 5. storočia pred Kr. museli Gréci bojovať za svoju slobodu a nezávislosť s Perzskou ríšou. Perzská ríša rozšírila svoj vplyv až do Malej Ázie, kde boli na západnom pobreží grécke mestské štáty, ktoré sa dostali do záujmovej sféry Peržanov.

Mestá Milétos, Efezos, Smyrna a Halikarnassos sa vzbúrili proti perzskej nadvláde. Atény a niektoré ďalšie grécke štáty im poskytli menšiu pomoc, čo využil Dareios I. a začal vojnu proti materskému Grécku.

Perzské výpravy proti Grécku

Prvá perzská výprava

Prvá perzská výprava skončila katastrofou, pretože prudká búrka zničila perzské loďstvo pri myse Athos.

Druhá perzská výprava

Medzitým Dareios pripravoval ďalšiu výpravu. Najprv poslal do gréckych miest poslov, ktorí žiadali „vodu a zem“ na znak podriadenia sa perzskému vládcovi. Časť gréckych miest sa podrobila, v Aténach a Sparte perzských poslov zabili.

Dareios pripravil mohutné loďstvo, v čele ktorého stál skúsený veliteľ Dátis a Dareiov synovec Artaxerxes. Vylodili sa pri mestečku Maratón na východnom pobreží Atiky.

Bitka pri Maratóne

Aténčania však boli pripravení a ich pešie vojsko pod vedením Miltiada porazilo perzské vojsko pri vyloďovaní.

Aténski ťažkoodenci (hopliti) svojimi dlhými kopijami zaútočili na perzské ľahké oddiely, a pretože obávaná perzská jazda sa ešte nevylodila, Aténčania zatlačili nepriateľa do mora.

Na strane Aténčanov bojovali obyvatelia mesta Plataje. Peržanom hrozilo, že im Aténčania podpália lode, preto urýchlene stiahli svojich vojakov a odplávali preč.

Pokúsili sa oboplávať aj mys Sunion, aby napadli Atény zo západnej strany, ale aténske vojsko sa urýchlene presunulo od Maratónu k Aténam a Peržania definitívne odplávali preč.

Po víťazstve aténsky bežec hneď po boji prebehol vzdialenosť z Maratónu do Atén (asi 42 kilometrov), na námestí oznámil občanom „Zvíťazili sme!“ a padol mŕtvy na zem.

Na pamiatku tejto udalosti bol do moderných olympijských hier zavedený maratónsky beh, ktorý má symbolickú dĺžku 42 195 metrov.

Tretia perzská výprava

Roku 485 pred Kr. zomrel kráľ Dareios a na trón nastúpil jeho syn Xerxes I. Niekoľko rokov sa pripravoval na novú odvetnú výpravu proti Grécku.

Zhromaždil obrovské vojsko, ktoré previedol cez Bospor do Európy a v Trácii urobil prehliadku svojho vojska.

Grécky historik Herodotos, ktorý vo svojom diele Dejiny opísal celý konflikt medzi Grékmi a Peržanmi, uviedol, že perzské vojsko malo asi 1 700 000 pešiakov a 1 700 lodí, takže spolu s námorníkmi, zásobovacími oddielmi, služobníctvom a ďalšími húfmi malo Xerxovo vojsko viac ako päť miliónov.

Perzské vojsko opäť postupovalo pozdĺž severného pobrežia Egejského mora. Na polostrove Atos dal Xerxes prekopať šiju, aby jeho loďstvo neohrozovali búrky zúriace na juhu polostrova.

Bitka pri Termopylách

Gréci sa pokúsili zastaviť postup Peržanov v Termopylskom priesmyku. Sparťania poslali do boja len 300 vojakov, ktorým velil kráľ Leonidas.

Ostatné grécke vojsko sa stiahlo na Peloponéz a Aténčania na ostrov Salamínu.

Peržania nemohli naplno rozvinúť svoju vojenskú silu, pretože pri Termopylách bola úzka cesta, z jednej strany lemovaná nepriechodnými horami, z druhej strany boli močiare a more.

Sparťania sa hrdinne bránili a odolávali dovtedy, kým Grék Efialtes neprezradil Peržanom tajný chodník cez hory, ktorým sa dostali za chrbát Sparťanov.

V nasledujúcom boji všetci Sparťania zahynuli. Peržanom sa otvorila cesta do stredného Grécka.

Obyvatelia Atén sa vysťahovali na ostrovy Salamína a Aigína. Nepriateľské vojsko vtrhlo do Atiky, vyplienilo a spustošilo Atény, znesvätilo aténske chrámy.

Rozhodujúce bitky grécko-perzských vojen

Bitka pri Salamíne (480 pred Kr.)

V roku 480 pred Kr. pokračovali námorné boje pri Salamíne.

Sparťania sa chceli stiahnuť na obranu Peloponézu, ale aténsky veliteľ Temistokles presadil, že sa námorné vojsko sústredilo na boj pri Salamíne.

Perzské ťažké a neobratné lode podľahli menším a rýchlejším gréckym lodiam.

Bitka pri Platajach (479 pred Kr.)

Xerxes sa z obavy, aby nestratil všetko vojsko, stiahol do Ázie, ale v Grécku ponechal Mardonia so silnými oddielmi, ktoré prezimovali v strednom Grécku a v roku 479 pred Kr. opäť pustošili Atiku a Atény.

Na pomoc Aténčanom nakoniec prišli Sparťania, ktorých viedol kráľ Pausaniás, a v bitke pri Platajach bol v roku 479 pred Kr. Mardonios porazený.

Gréci sa zmocnili aj bohatej koristi, ktorú Peržania ulúpili v Grécku. Na znamenie vďaky venovali desatinu získaných pokladov bohovi Apolónovi v Delfách a ďalším bohom.

Ukončenie grécko-perzských vojen – Kalliov mier

Roku 449 pred Kr. uzavreli obe strany tzv. Kalliov mier, ktorý sa nazýva podľa aténskeho vyslanca, ktorý viedol mierové rokovania.

Perzský kráľ Artaxerxes I. uznal nezávislosť maloázijských gréckych miest a Egejské more ako záujmovú sféru Grékov. Gréci sa zriekli zásahov proti Perzskej ríši.