Rím v čase kráľovstva a republiky

Rím v čase kráľovstva a republiky

Na Apeninskom polostrove žila pestrá zmes národov. Najstaršími , pôvodnými obyvateľmi boli obyvatelia Sardínie, Sicílie a Ligurovia na severovýchodnom pobreží. Od 12.st. pred Kr. sa do Itálie sťahovali Indoeurópania , z ktorých najvýznamnejšími sa stali italické kmene. Rozdeľovali sa do niekoľkých skupín podľa príbuznosti jazyka. Okrem nich sa do neskôr prisťahovali sa Sicíliu a do južnej Itálie Gréci, na sever rieky Tiber Etruskovia a do severnej Itálie Kelti. Grécke osady Syrakrúzy, Gela, Messanam, Tarent, Neapol boli vyspelými obchodními strediskami. Grécka kultúra výrazne ovplyvňovala Etruskov a neskôr aj Rimanov.

Etruská civilizácia- prisťahovali sa po roku 1000 pred Kr. a usadili sa severne od rieky Tiber. Toto územie sa nazývalo Etrúria a pomenovanie po nich sa udržalo až dodnes v názve Toskana. Etruskovia si budovali mestá opevnené silnými hradbami. Nikdy nevznikol jednotný štát, ale niekoľko mestských štátov, ktoré vytvorili federáciu. Moc mala v rukách aristokracia, ktorá vlastnila rozsiahle pozemky alebo sa venovala obchodovaniu. Na čele jednotlivých mestských štátov stáli králi, neskôr pravidelne volení úradníci. Etruskovia prenikali na sever kde sa dostali do kontaktu s Grékmi. Etruská nadvláda sa rozšírila aj v Ríme. Etruskovia sa dokonca spojili aj s Kartágom v boji proti Grékom o ostrov Sardíniu a zvíťazili. Venovali sa prevažne poľnohospodárstvu, ale boli aj veľmi dobrý v remeselnej výrobe. Spracúvali kovové rudy a z toho vyrábali železo(z ostrova Elba). Vyrábali sochy ako Kapitolská vlčica či Mars z Todi. Etruskovia preberali od Grékov písmo, písali sprava doľava.

Vznik Ríma - asi v polovici 8. storočia pred Kr. sa na pahorkoch rieky Tiber usadzovali kmene Italikov. Pod vplyvom Etruskov si zakladali mestá. Podľa rímskej legendy zjednotili bratia Romulus a Remus, pochádzajúci z kráľovskej rodiny v mestečku Alba Longa. Ich predkom bol údajne Aeneas, ktorý ušiel s rodinou a sa ďalšími bojovníkmi zo zničenej Tróje a usadil sa v strednej Itálii. Romulus a Remus založili roku 753 pred Kr. mesto Rím a v spore po kom bude pomenované Romulus zabil svojho brata. Tým sa začali písať dejiny mestského štátu, ktorý sa postupne premenil na najväčšiu ríšu v staroveku.

Kráľovský Rím – kráľ bol najvyšším veliteľom, v čase mieru riadil štát a bol aj najvyšším náboženským predstaviteľom. Pri riadení štátu pomáhal kráľovi pomáhal senát. Najmenšou spoločenskou jednotkou bola rodina. (ktorú tvorilo aj služobníctvo) v najstaršom období kráľovského Ríma mala v rukách moc rodová aristokracia, ktorých potomkovia sa nazývali patricijovia. Široké vrstvy remeselníkov a roľníkov – plebejci(nemali takmer žiadne právo). Piatym rímskym kráľom sa stal Tarquinius Priscus. Za jeho vlády nadobudol Rím vzhľad etruského mesta. Neskôr rástol vplyv bohatých obchodíkov a remeselníkov, preto 6. kráľ Servius Tullius urobil reformu politického systému(ústavy). Rozdelili obyvateľov Ríma podľa majetku do piatich majetkových tried(tzv. majetkový cenzus) a podľa toho odstupňoval ich politické práva. Najväčšie právo mali najbohatší, ktorí mohli zastávať úrady a mali najväčší podiel na politickej moci. Chudobnejší sa mohli zúčastňovať na politickom živote len v obmedzenej miere. Rozdelenie do piatich tried malo aj vojenský význam. Obyvatelia Ríma si museli zabezpečiť vlastnú vojenskú výstroj a výzbroj a jednotlivé majetkové triedy postavili do vojska určitý počet stotín. Podľa stotín sa schádzali aj v stotinovom sneme, kde hlasovali. Každý majetková trieda mala toľko hlasov, koľko stotín postavila. Reforma Servia Tullia obmedzila moc rodovej aristokracie a vytvorila predpoklady na prudký rozvoj Ríma ako mestského štátu. V roku 510 pred Kr. sa Rím zbavil etruskej nadvlády a to preto lebo posledný kráľ Tarquinius Superbus nútil ľudí stavať verejné budovy a tak sa dohodli, že budú voliť úradníkov. Tento rok sa pokladá aj za koniec kráľovstva. Roku 474 pred Kr. Etruskov porazili aj Gréci z z južnej Itálie. Ich územie si podrobili Rimania, vytvorili sa predpoklady vzniku rímskej republiky.

Púnske a macedónske vojny znamenali rozšírenie rímskeho územia aj mimo Itálie. Z dobytých území vytvorili provincie. Keďže vzniklo niekoľko provincií , počet úradníkov sa zvyšoval. Vojnami Rimania získali novú pôdu a otrokov. Pôdu rozdeľovali medzi vojakov ale predovšetkým z nej vytvárali veľkostatky na ktorých pracovali otroci.

Hnutie bratov Gracchovcov – v Ríme žilo niekoľko desiatok tisíc vojakov, ktorí počas dlhých vojen sa im nemal kto starať o majetok a pôdu a tak sa museli zadlžovať a ich majetky prebrali bohatí statkári. Po skončení vojen sa nemali kde usadiť a odchádzali do Ríma. Situáciu sa pokúsil vyriešiť bratia Tiberius Sempronius Gracchus a Gaius Sempronius Grachcus. Podľa starého zákona chceli rozdeliť štátnu pôdu medzi bezzemkov. Narazili však na odpor bohatých statkárov, ktorí mali záujem o túto pôdu. Tiberia zabili a Gaius bol donútený spáchať sebevraždu.

Povstanie otrokov- víťazné vojny priviedli do Itálie mnoho otrokov. Mali bezprávne postavenie: majitelia ich mohli trestať alebo dokonca zabiť. Keďže mnohí otroci strážili stáda dobytka, boli ozbrojení. To využili otroci na Sicílii a v rokoch 138 – 132 pred Kr. sa vzbúrili; niekoľko rokov sa bránili proti rímskemu vojsku. Druhá vzbura nasledovala v rokoch

104 – 101 pred Kr. Najväčšie povstanie otrokov v Itálii však vypuklo v roku 73 pred Kr. v meste Capua. Tu sa vzbúrili cvičení otroci – gladiátori. Niekoľko otrokov gladiátorskej školy pod vedením tráckeho otroka Spartaka ušlo na Vezuv. Otroci porazili vojakov, ktorí ich mali priviesť späť. Tak postupne získavali zbrane a vznikali vojenské oddiely. Postupne sa k nim pridali ďalší až ich bolo niekoľko desiatok tisíc. Armáda otrokov pod Spartakovým vedením porazila ďalšie rímskej vojsko. Otroci pôvodne plánovali že prejdú na sever Itálie, prekročia Alpy a vrátia sa do svojich domovov. Keď ich rímske vojsko odrezalo na severe, obrátili sa na juh a chceli sa preplaviť na Sicíliu. Na juhu Itálie ich rímske vojsko obkľúčilo a definitívne porazilo. Spartakus a ďalší velitelia zahynuli v boji, 6000 otrokov, ktorých Rimania zajali, ukrižovali pozdĺž Appiovej cesty z Ríma do Capuy.

Vojenská reformácia- púnske a macedónske vojny ukázali, že Rimania už nemôžu budovať svoje vojsko spomedzi všetkých občanov. Významný veliteľ Gaius Marius sa rozhodol, že do vojska bude prijímať každého, kto bude chcieť bojovať bez ohľadu na to, či má, alebo nemá majetok. Všetci vojaci dostávali od štátu žold, výzbroj a výstroj a po skončení vojenskej služby (16 – 20 rokov) sa mohli usadiť na pôde, ktorú takisto dostali od štátu. Gaius Marius vytvoril stálu žoldniersku armádu, ktorá mala záujem bojovať, pretože dostávala časť koristi. Vojaci zároveň podporovali svojich schopných veliteľov, ktorí im túto korisť alebo žold mohli zabezpečiť. Ambiciózni a nadaní politici zase mohli využívať žoldnierske vojsko pre svoje vlastné účely.

Triumvirát - politický režim, v ktorom vládnu traja silní politickí a/alebo vojenskí vodcovia

Rímske triumviráty

Dvakrát ku koncu pred-principátneho obdobia Rímskej republiky, sa politická moc de facto presunula z formálnych magistrátov a senátu na troch ambicióznych mužov, ktorí tým vlastne tvorili nepriamu vládu známu ako triumviratus, zakaždým vedúc k opätovnému rozkolu a občianskej vojne:

•  
  • Prvý triumvirát bola neformálna politická aliancia dvoch rivalov, generálov, Julia Caesara a Pompeia Magna predstavujúcich senátnu ľudovú stranu, s extrémne bohatým obchodníkom Marcom Liciniom Crassom. Tento sa rozpadol po Crassovej smrti. Zostávajúci triumviri rozpútali a bojovali proti sebe v občianskej vojne, počas ktorej Pompeius padol a Caesar sa ustanovil za zvrchovaného vládcu ako doživotný diktátor.
  • Druhý triumvirát bol formálny vládnuci orgán, pozostávajúci z Octaviana Augusta a Marca Antonia, rivalov v otázke skutočnej moci, a tretieho kolesa Marca Aemilia Lepida. Lepidus bol veľmi skoro v triumviráte odstavený bokom a Antonius bol eliminovaný v občianskej vojne, zanechajúc tak Octaviana jediným vládcom.

V rôznych samosprávach, aj počas principátu, bolo vedenie samosprávy tvorené kolégiom troch, v štýle triumvirov.

Principát - prvé obdobie cisárskeho Ríma, cisár má absolutistickú moc, ale ponecháva republikánske úrady, senát aj ľud. zhromaždenie. Vyhlasuje sa za „prvého medzi rovnými – Princes inter pares“. Božské pocty sa mu vzdávajú po smrti.

Tetrarchia - vláda štyroch, cisár si počas svojej vlády si vybral spoluvládcu a každý z nich si zvolil ešte svojho spoluvládcu.

Všetci vládli spoločne na svojich územiach. Tento systém vlády sa nazýva tetrarchia

Kolón - prenajímanie veľkostatkárskej pôdy drobným roľníkom, bezzemkom i otrokom, kt. nájomcom platili v peniazoch alebo v naturáliách. Zriadenie Kolonátu hosp. záp. časti impéria nezachránilo, ale na východe sa Kolonát ujal.

Prétoriani - osobná stráž cisára vytvorená Oktaviom