Vznik ČSR, osobnosti odboja

Vznik ČSR, osobnosti odboja

V roku 1907 vytvorili Slováci, ktorých žilo v USA asi 500 000 spoločnú organizáciu – Slovenskú Ligu. Organizácie Čechov a Slovákov prijali 23.10. 1915 Clavelandskú dohodu, v ktorej sa hovorí o spoločnom štáte, kde bude mať Slovensko úplnú národnú autonómiu s vlastným snemom, s vlastnou štátnou správou, s úplnou kultúrnou slobodou a s plným právom používať slovenský jazyk.

31.5. 1918 pri návšteve T.G. Masaryka v USA za účelom získať podporu Američanov pri vzniku Československa, podpísali Pittsburskú dohodu, ktorá hovorí, že Slovensko bude tvoriť autonómnu časť centrálne riadeného štátu s vlastným snemom, súdmi a vlastným jazykom.

Vo februári 1916 založil Masaryk, Beneš a Štefánik v Paríži ČSNR ako vrcholný odbojový orgán, ktorý organizoval spojenie s domácim hnutím, udržiaval kontakty s organizáciami v USA a v ďalších krajinách a rokoval s poprednými štátnikmi Dohody. Cieľom ČSNR bolo vytvoriť spol. štát Čechov a Slovákov. Hlavným predpokladom na splnenie tohto cieľa bol zánik Rakúska – Uhorska. Aby štáty Dohody uznali Česko – Slovenský odboj, začali zakladať česko – slovenské légie.

Prvá vznikla v roku 1914 vo Francúzsku, neskôr vznikali v Rusku a v Taliansku.

Dokopy bojovalo v légiách asi 140 000 vojakov.

1.5. 1918 sa v Liptovskom Sv. Mikuláši stretli robotníci a prívrženci sociálnodemokratickej strany a prijali rezolúciu, v ktorej sa prihlásili k myšlienke spoločného štátu Čechov a Slovákov a uznali právo na sebaurčenie všetkých národov, pod vedením Vavra Šrobára. Predseda Slovenskej národnej strany Matúš Dula zvolal na 24.5. 1918 schôdzu vedenia do Turčianskeho Sv. Martina, kde prijali dokument, v ktorom zdôraznili, že SNS stojí za samourčovacím právom slovenského národa. Vytvorili Slovenskú národnú radu.

T.G. Masaryk vypracoval a v americkej tlači uverejnil 18.10. 1918 dokument známy ako Washingtonská deklarácia. Oboznámil v ňom svetu, že dva stredoeurópske národy sa rozhodli vytvoriť samostatný štát. Pri formulovaní dokumentu vychádzal z toho, že dohodové veľmoci uznali česk. – slov. odboj ako reprezentanta budúceho štátu. Washingtonská deklarácia sa zaradila medzi dôležité historické dokumenty slovenského a českého národa. Ovplyvnila formovanie mnohých právnych noriem a politických udalostí oboch národov v spoločnom štáte.

V noci z 27. na 28.10. 1918 vyhlásil minister zahraničných vecí gróf J. Andráši kapituláciu Rakúska – Uhorska a oznámil, že prijíma návrh prezidenta Wilsona o vzniku národných štátov. Nato Československý národný výbor vyhlásil 28.10. 1918 vznik samostatného česko – slovenského štátu.

Slovensko prijatím Deklarácie slovenského národa 30.10. 1918 v turčianskom sv. Martine sa rozišlo s Uhorskom a vytvorilo spoločný štát s Čechmi.

– prvý prezident – T. G. Masaryk

– prvý predseda vlády – Karel Kramář

– minister zahraničných vecí – E. Beneš

– minister vojny – M. R. Štefánik

– minister zdravotníctva – Vavro Šrobár

Na Svk bola vymenovaná dočasná vláda, kt. bola 7. 12. 1918 nahradená Ministerstvom s plnou mocou pre správu Slovenska (vodca – Vavro Šrobár). Najvyšším zákonodarným orgánom bolo Národné zhromaždenie, kt. v r. 1918 prijalo dočasnú ústavu a niekoľko dôležitých zákonov (8-hodinový pracovný čas, sociálne poistenie, sloboda tlače, zhromažďovania, štrajku). Po prvom ústavnom zákone, kt. bol vyhlásený po vzniku ČSR, bola prijatá prvá československá ústava – 29. 2. 1920. Táto ústava bola vypracovaná podľa francúzskej a americkej ústavy. Rozdeľovala štátnu moc na zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Bola podpísaná spojenecká zmluva medzi ČSR, Rumunskom a Juhosláviou pod názvom Malá dohoda. Bola nariadená proti maďarskému revizionizmu a pokusom o návrat k Habsburgovcom. Bol prijatý zákon na ochranu republiky, ktorý trestne stíhal tých, ktorí. boli proti demokratickému zriadeniu.

Zahraničné vzťahy v ďalšom období možno odvodiť z Konferencie ministrov zahr. vecí v Locarne – 1925. Tu Nemecko uzatvorilo zmluvu s Francúzskom a Belgickom, kt. garantovala existujúce hranice. S Poľskom a ČSR však takúto zmluvu neuzatvorilo. Poľsko a ČSR uzatvorili garančnú zmluvu s Francúzskom.
ČSR malo napäté vzťahy s Vatikánom a ich normalizáciu znamenalo až schválenie tzv. Modus Vivendi – zmluva s Vatikánom, ktorú podpísala československá vláda 20. 1. 1928.
Po vydaní ústavy schválilo Národné zhromaždenie ešte niekoľko dôležitých zákonov, napr. jazykový zákon – menšiny majú právo používať svoj jazyk tam, kde ich je viac ako 20 %.

Hl. predstavitelia odboja:

– Tomáš Garrigue Masaryk: Odišiel do zahraničia s cieľom nájsť spojencov pre presadenie svojho plánu vytvoriť samostatný spoločný štát oboch národov. Jeho prvú mapu načrtol už v roku 1914. V zahraničí zúročil svoje predvojnové kontakty, dokázal zainteresovať do protimonarchistického zápasu mnohých domácich spolupracovníkov

–Edvard Beneš: Po odchode Masaryka do Ruska a do USA v máji 1917 prevzal až do skončenia vojny vedenie odboja.

– Milan Rastislav Štefánik: Slovenský vedec, po vzniku vojny prerušil vedecké výskumy. Absolvoval letecký výcvik, organizoval meteorologickú službu, plnil dôležité diplomatické misie v prospech Francúzska. Pomohol Masarykovi zoznámiť sa s významnými štátnikmi Dohody. Zakladal légie. 4.5. 1919 zahynul pri Vajnoroch.

– Milan Hodža, Ivan Dérer, Vavro Šrobár