Vznik USA

Vznik USA

Pri západnom pobreží postupne vzniklo 13 anglicky hovoriacich osád, ktoré sa začali úspešne a progresívne rozvíjať. Osadníci trinástich anglických kolónií na pobreží severoamerického kontinentu dlhý čas udržiavali so svojou pôvodnou domovinou dobré styky. Obe strany navzájom spolupracovali. Anglické vojenské posádky ochraňovali bezpečnosť osadníkov, bránili ich pred konkurenciou francúzskych prisťahovalcov. Angličania zasa z osád vyvážali ich hospodársku produkciu. Veľkú časť kolonistov hlavne v severných osadách( New Hampshire, Connecticut, Massachusetts) tvorili kalvínski puritáni, ktorí kedysi žili v Anglicku v nerovnoprávnom postavení pre svoje vyznanie. Boli však stále iba anglickými kolóniami a do ich chodu bolo tvrdo zasahované. Anglicko obmedzovalo ich samostatnosť rôznymi zákonmi a nariadeniami, profitovalo z tvrdých daní a hlavne neúmerne vysokých ciel na dovážaný tovar.

Londýnska vláda zakázala osadníkom prenikať ďalej do amerického vnútrozemia, teda zaberať indiánsku pôdu. Chcela sa dohodnúť s Indiánmi, ktorí boli dovtedy spojencami Francúzska. Hoci nespokojnosť s britskou politikou silnela, osadníci sa nechceli úplne odtrhnúť od Británie. Žiadali len voľnejšie postavenie osád v pomere k materskej krajine.

Tieto opatrenia samozrejme vyvolali silné protesty a odpor u kolonistov. Títo sa preto rozhodli bojkotovať novozavedené clá na tovar, čím dosiahli ich čiastočné zníženie.

Ponechané ostalo iba clo na čaj. Protesty však neutíchali a vyústili až do symbolického aktu odporu v roku 1773, kedy skupinka bostonských osadníkov, prezlečení za Indiánov nahádzali v prístave debne s anglickým čajom do mora. Táto udalosť je známa ako Bostonské pitie čaju a začala ním vzbura kolonistov proti nadvláde Angličanov nad americkými osadami.

Britská vláda najprv na toto zle zareagovala a zvolila nešťastnú cestu opatrení: uzavrela bostonský prístav, niektoré územia pripojila ku kanadskému Quebecu a zrušila samosprávu osady Massachusetts. Americkí osadníci nato odpovedali tým že sa zišli na spoločnej porade vo Filadelfii(prvý kontinentálny kongres). Z nej adresovali kráľovi a anglickému i americkému ľudu zmierlivú výzvu. Zároveň však vyzývali osadníkov, aby vytvárali ozbrojenú domobranu. Anglická vláda chcela túto vzburu samozrejme potlačiť a poslala do Ameriky svoje vojenské jednotky. Kolonisti sa im však postavili na odpor a tak v roku 1775 vypukla vojna anglických kolónií za nezávislosť.

Onedlho na druhom kontinentálnom kongrese(vo Filadelfii) sa všetci delegáti zhodli na nezávislosť Spojených štátov amerických (4. 7. 1776), prijatím deklarácie o nezávislosti, ktorej autorom bol Thomas Jefferson. V tomto dokumente sa odvoláva na právo na sebaurčenie každého národa a zaručuje sa osobná sloboda a rovnoprávnosť pre každého občana. Vyhlásením nezávislosti sa trinásť anglických kolónií premenilo na samostatné štáty. Spoločne vytvorili Úniu Spojených štátov amerických. Najvyšším zákonodarným a výkonným orgánom sa stal Kongres Únie. Každý štát v ňom mal jeden hlas. Uznesenie kongresu Únie však vstúpilo do platnosti až potom, ak ich schvália kongresy aspoň deviatich členských štátov.

Rokovania neboli jednoduché. Nebezpečenstvo uzurpovania moci sa podarilo odstrániť rozdelením právomoci medzi zákonodarnú, súdnu a výkonnú moc, ktoré sa navzájom kontrolujú. Po ostrých sporoch o zastúpenie jednotlivých štátov v ústredných orgánoch sa nakoniec dosiahla dohoda známa pod názvom ako tzv. veľký alebo connecticutský kompromis. Kongres USA rozdelil na dve komory. V senáte dostali všetky štáty rovnaké zastúpenie. V druhej komore – Snemovni reprezentantov – mali byť zastúpené pomerným spôsobom(podľa veľkosti a počtu voličov). Ústavodarné zhromaždenie na záver prijalo aj novotu vo výkonnej moci, ktorá spočiatku ohromila všetkých prítomných , vznikol jednočlenný výkonný orgán – funkcia prezidenta s rozsiahlymi právomocami.

Po vojenskej stránke vývoj ale nebol taký jednoznačný. Spočiatku mali Angličania veľké úspechy hlavne vďaka slabo vyzbrojenej a zle organizovanej armáde kolonistov. Tým sa ale neskôr podarilo získať podporu Francúzov (na čom mal zásluhu hlavne veľvyslanec USA v Paríži Benjamin Franklin), Holanďanov a Španielov, čo boli momentálni nepriatelia Anglicka, a tak radi pomohli americkým kolonistom v boji proti Anglicku ako finančne, tak aj dodávkami zbraní. Získanie tejto podpory malo pre kolonistov rozhodujúci vplyv, čo sa ukázalo v bitke pri Saratoge (1777), ktorá znamenala obrat vo vojne a začiatok úspechov americkej armády. Od toho okamihu mala už vojna za nezávislosť jednoznačný priebeh v prospech kolonistov a skončila sa v roku 1781 bitkou pri Yorktowne, kde boli anglické vojská definitívne porazené. Nasledovali mierové rokovania, ktoré v roku 1783 vyústili do podpísania

tvz. Parížskej dohody, ktorou boli Spojené štáty americké medzinárodne uznané ako samostatný štát.

USA teda dosiahlo politickú samostatnosť a začal sa formovať nový národ, ktorý ale mal za sebou iba veľmi krátku históriu a nemal teda základ na ktorom by mohol stavať.

Za tento základ boli preto vytýčené ideály demokratického, slobodného a rovnoprávneho štátu.