Občianska vojna v USA, Vojna „Sever proti Juhu“

Občianska vojna v USA

Vojna „Sever proti Juhu“

Príčiny 

Prvým vážnym problémom bolo otroctvo. Južné štáty na svojich obrovských plantážach udržovali otroctvo černochov dovezených z Afriky v 17. a 18. storočí. Priemyselné severné štáty otroctvo považovali za nemorálne a nedemokratcké, a preto sa snažil nájsť nejaký kompromis. Juh však o kompromisoch nechcel ani počuť. Opierali sa o to, že v ústave otroctvo nebolo zakázané.

Otroctvo sa snažili vyriešiť dva kompromisy. Prvý bol Missiourský kompromis z roku 1820. Podľa tohto kompromisu sa ku Únii mohli pripojiť dva štáty - otrokársky Missouri a slobodný Maine, tým by sa v Únii zachovala parita medzi otrokárskymi a protiotrokárskymi štátmi. Druhým kompromisom bol „Clayov“ kompromis z roku 1850. Týmto kompromisom mala byť Kalifornia slobodná, na území Utahu a Nového Mexika o tom mali samotné štáty rozhodnúť samy. Juhu sa však tento kompromis nepáčil, a preto bol Sever nútený vydať zákon o Kansase a Nebraske, ktorý stanovil zvrchovanosť ľudu, a tým de facto zrušil Missoursky kompromis.

O rok sa konali prezidentské voľby, ktoré vyhrala republikánska strana, ktorá reprezentovala záujmy obyvateľstva severných štátov a obhajovala posilňovanie právomocí ústrednej vlády. Jej kandidátom bol Abraham Lincoln, hoci bol za kompromis, osobne patril k najrozhodnejším odporcom otrokárstva. Stalo sa tak po dlhšom období vlády prezidentov z Demokratickej strany, ktorá obhajovala záujmy Juhu. Po víťazstve Lincolna sa parlament v Južnej Karolíne rozhodol opustiť Úniu. Postupne sa pridalo ďalších šesť štátov – Mississippi, Florida, Alabama, Georgia, Lousiana a Texas. Odtrhnuté štáty sa vyhlásili za Konfederáciu amerických štátov. Prezidentom sa stal Davies a hlavným veliteľom sa stal Robert E. Lee. Hlavným mestom bol vyhlásený Richmond.

Priebeh /1861-1865/ 

Vojna sa začala bitkou o pevnosť Fort Sumter v ústi charlestonského prístavu, na území Južnej Karolíny. V pevnosti bolo unionistické vojsko, ktoré sa odmietlo stiahnuť. Jednotky Konfederácie zaútočili na pevnosť 12. apríla a po 30 hodinách túto pevnosť aj obsadili. O deň na to Lincoln povolal 75000 dobrovoľníkov do zbrane na ochranu Únie. Na Juhu to chápali ako vypovedanie vojny. Lincoln prišiel tiež o ďalšie štyri štáty /Virgínia, Arkansas, Tennessee a Sev. Karolína/. Každá strana mala svoje vyhlásenie.

Únia vyhlásila, že bojujú za udržanie Únie. Konfederácia zase za oddelenie štátov. Po vyhlásení vojny sa pod zástavu Severu húfne hrnuli dobrovoľníci. Sever hlásal rýchle víťazstvá. Dobrovoľníci mali len bežný výcvik. Prvou ozajstnou bitkou bola bitka pri Bull Rune. V tejto bitke mali výhodu Južania, ktorí zaujali obranné postavenie. Viedol ich generál Jackson, ktorého po bitke nazvali Stonewall /Kamenná stena/. Práve on rozmetal oddiely vedené Irvinom McDowellom. Po tejto bitke bol však okamžite odvolaný. Na jeho miesto nastúpil McClellano. Navrhol stratégiu na dobytie Juhu /3 smery/:

1. Potomacká armáda /východná/ - tlak na Richmond
2. Námorníctvo - blokáda prístavov Juhu
3. Západná armáda - pozdĺž Mississippi, Tennesse a Cumberlandu - rozdeliť Juh na minimálne 2 časti.

Predovšetkým bolo treba oddeliť od Juhu Texas, ktorý bol veľkou „zásobárňou“ vojakov. Do jari 1862 sa vojna sústreďovala na námornú blokádu Juhu a niekoľko bitiek na mori. Na jar 1862 sa uskutočnili vojenské akcie ako na východe, tak i na západe. Na západe nový generál Ulysses Simpson Grant dobyl 6. februára 1862 na rieke Tennessee pevnosť Fort Donelson, kde zajal 12000 mužov. Po tejto bitke dostal prezývku „Bezpodmienečná kapitulácia“. Grant začal tiahnuť na juh, kde sa dopustil chyby pri rozmiestňovaní vojakov v Shilohu. Využil to juž.generál Johnston a rozpútala sa krvavá bitka. V nej práve on, Johnston, zomrel. Po tejto chybe bol Grant na pár mesiacov zbavený velenia. Obe strany už boli celkom vyčerpané. Postupne sa však začalo ukazovať, že viac než vojenské schopnosti a hrdinstvo vojakov Juhu zaváži väčšia hospodárska i demografická sila Severu.

Za štyri roky zomrelo 600000 vojakov a civilistov. Boje však stále pokračovali. Ulysses Grant a Robert Lee viedli mnohé urputné bitky. Vojna prebiehala na troch frontoch:

vo Virgínii- srdci Konfederácie, v údolí Mississippi, odkiaľ Únia chcela udrieť nepriateľovi do tyla a na pobreží, ktoré trpelo blokádou Severanov. Rozhodujúca bitka sa však odohrala v roku 1863 pri Gettysburgu. Severský generál Sherman, ktorý v roku 1864 tiahol naprieč Juhom, ničil všetko, na čo narazil. Začalo sa najdramatickejšie obdobie vojny, ktoré skončilo kapituláciou Juhu pri Appomattoxu /1865/.

Vojenskí historici tvrdia, že vlastne neexistoval spôsob ako Sever poraziť, lebo bol totiž ekonomicky silnejší. Otroctvo bolo zrušené a stopy po vojne sa začali zahladzovať. Otrokári však ešte vždy nechceli priznať otrokom občianske práva. Od roku 1867 začal černochov terorizovať Ku-klux-klan. Boli to bývalí južanskí vojaci a stúpenci Juhu. Vraždili nielen černochov, ale aj tých, ktorí ich bránili.

Vojna Sever proti Juhu sa stala prvou skutočne „totálnou vojnou“ moderného priemyselného veku. Po skončení vojny, pred demobilizáciou Spojené štáty už boli najväčším vojenským štátom sveta. Napriek všetkým ťažkostiam bolo obdobie po občianskej vojne obdobím veľkej prosperity. Sever a Juh začali medzi sebou živo obchodovať a rozdiely sa medzi nimi prudko zmenšili. Juhu pomohli investície zo Severu a ten zase začal ťažiť z lacnej pracovnej sily niekdajších otrokov. Gigantický rast USA – po celé 19. st. oveľa rýchlejší než rast európskych krajín – znamenal, že sa rodí nová veľmoc celosvetového významu.

Už od vzniku Spojených štátov v spoločnosti vládlo presvedčenie, že Američania budujú štát založený na lepších princípoch než, tie ktoré fungujú v starej Európe. Prezident James Monroe vyhlásil heslo Amerika Američanom a pohrozil, že USA vyšlú vojsko proti akýmkoľvek interventom na americkom kontinente. Tento postoj neskôr dostal pomenovanie ako Monroeova doktrína.

14.4. 1865 bol zastrelený Abraham Lincoln južanským fanatikom( Johnom Willes Booth), krátko po oslávení víťazstva Únie.