Spoločnosť národov a OSN

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: diana
Typ práce: Ostatné
Dátum: 19.02.2021
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 756 slov
Počet zobrazení: 1 727
Tlačení: 185
Uložení: 172

Spoločnosť národov a OSN

Spoločnosť národov bola medzinárodná organizácia založená po skončení prvej svetovej vojny na základe výsledkov parížskej mierovej konferencie.

28. júna 1919 bola podpísaná Versaillská mierová zmluva, čím prišlo k faktickému vytvoreniu Spoločnosti národov. Úlohou organizácie bola povojnová demilitarizácia, udržanie svetového mieru, prevencia pred ďalšími vojnovými konfliktmi pomocou zásad kolektívnej bezpečnosti a diplomatického vyjednávania. Týmito úlohami položila Spoločnosť národov základ širokej medzinárodnej spolupráci.

Iniciátormi a zakladajúcimi krajinami Spoločnosti národov boli víťazné štáty Dohody (napr. Spojené kráľovstvo, Francúzsko) a ich spojenci (napr. Československo), pôvodnými členmi z roku 1919 teda bolo 26 štátov, ďalej štyri britské domíniá a Britská India (v rámci Commonwealthu). Za sídlo Spoločnosti bola zvolená švajčiarskaŽeneva, medzinárodný zmierovací súd bol ustanovený v nizozemskom Haagu.

V roku 1920 začala platnosť základného dokumentu organizácie Pakt Spoločnosti národov, ktorým sa členské krajiny zaväzovali k dodržiavaniu pravidiel medzinárodnej spolupráce a bezpečnosti, rešpektovaniu medzinárodného práva a ďalších záväzkov urobených v rámci Spoločnosti národov. Pakt Spoločnosti národov nebol ratifikovaný Kongresom USA, Spojené štáty, jeden z iniciátorov vzniku organizácie, sa tak nikdy nestali členmi. Celkový počet členských krajín sa od 20. rokov značne menil. Roku 1926 sa členom stalo Nemecko (vystúpilo roku 1933), Sovietsky zväz bol prijatý roku 1934 (ako jediná členská krajina bol vylúčený roku 1939). Zo Spoločnosti národov v roku 1933 vystúpilo Japonsko a roku 1937 Taliansko.

Napriek značnému vplyvu Francúzska a Británie v Spoločnosti národov nebola organizácia schopná dôrazne presadiť svoje ciele, úplne neefektívna bola jej činnosť proti agresívnym krokom fašistickej vlády v Taliansku (okupácia Etiópie), nacistickej v Nemecku (účasť v španielskej občianskej vojne, anšlus Rakúska, uzatvorenie Mníchovskej dohody), ani militaristickej v Japonsku (vojna v Číne). Menším členským štátom chýbal významnejší vplyv na chod a rozhodovanie organizácie, čo spôsobovalo napätie medzi nimi na jednej strane a Britániou a Francúzskom na strane druhej. Spoločnosť národov tak v súvislosti so začiatkom druhej svetovej vojny v rokoch 1939 a 1940 stratila faktický význam.

Formálne bola Spoločnosť národov rozpustená v apríli 1946. Víťazné štáty druhej svetovej vojny sa rozhodli niektoré štruktúry Spoločnosti národov transformovať do novo vzniknutej Organizácie spojených národov, ktorá na činnosť Spoločnosti národov priamo nadviazala.

OSN

Oficiálne OSN vznikla 24. októbra1945, potom ako bola Charta ratifikovaná piatimi stálymi členmi Bezpečnostnej rady Čínou, Francúzskom, Sovietskym zväzom, USA, Spojeným kráľovstvom a väčšinou z ďalších 46 signatárskych krajín.

  1. apríla 1945 sa uskutočnila konferencia Spojených národov v americkom meste San Francisco, aby zúčastnení vytvorili základné pravidlá pre novú medzinárodnú organizáciu. 50 zúčastnených delegácií z rôznych štátov tam podpísalo Chartu OSN. Svetové spoločenstvo však stále nevedelo, kde bude sídliť. Voľba padla na New York. Najvyššia funkcia je Generalny tajomnik.

14 bodov prezidenta Wilsona – posolstvo prezidenta USA W. Wilsona Kongresu z 8. januára 1918

Začiatkom roku 1918 v posolstve Kongresu americký prezident Woodrow Wilson (inšpirovaný Masarykom) sformuloval zásady, na ktorých sa mala vybudovať povojnová Európa.

  1. Otvorené mierové zmluvy, otvorene dohodnuté, po ktorých nebudú nasledovať žiadne tajné medzinárodné dohody, diplomacia bude naopak rokovať vždy úprimne a pred zrakom verejnosti.
  2. Úplná sloboda plavby na moriach, mimo územných vôd, či v mieri alebo počas vojny, s výnimkou úplného alebo čiastočného uzavretia morí medzinárodným rozhodnutím za účelom uplatnenia medzinárodných zmlúv.
  3. Odstránenie, ak možnosť dovoľuje, všetkých hospodárskych prekážok a zavedenie rovnosti obchodných podmienok medzi všetkými národmi súhlasiacimi s mierom a združenými na jeho udržanie.
  4. Vhodné záruky, že štátne zbrojenie bude obmedzené na najnižšiu mieru, zodpovedajúcu domácej bezpečnosti.
  5. Slobodná, úprimná a úplne nestranná úprava všetkých koloniálnych nárokov, opierajúca sa o prísne dodržanie zásady, že v riešení všetkých takýchto otázok zvrchovanosti musia záujmy príslušného obyvateľstva mať rovnakú váhu ako spravodlivé požiadavky vlády, ktorej nárok má byť určený.
  6. Úplné stiahnutie sa z ruského územia a usporiadanie všetkých otázok týkajúcich sa Ruska spôsobom, ktorý zaručí najlepšiu a najslobodnejšiu spoluprácu ostatných národov sveta na to, aby Rusko získalo voľnú možnosť nerušene rozhodovať o svojom vlastnom politickom vývoji a o svojej štátnej politike, a ktorý mu zabezpečí úprimné uvítanie v spoločnosti slobodných národov s takým štátnym zriadením, aké si samo zvolí.
  7. Celé francúzske územie nech bude oslobodené a jeho obsadené časti obnovené. Krivda spáchaná na Francúzsku Pruskom roku 1871 vo veci Alsaska a Lotrinska nech bude napravená, aby mier bol opäť v záujme všetkých zabezpečený.
  8. Úprava talianskych hraníc nech bude uskutočnená podľa jasne zrejmých národnostných hraníc.
  9. Národom Rakúsko - Uhorska, ktorých miesto medzi národmi, prajeme si, aby bolo zabezpečené a zaistené, má byť poskytnutá prvá možnosť na autonómny vývoj.
  10. Nech bude zriadený nezávislý poľský štát, obsahujúci územie, obsadené nesporne poľským obyvateľstvom a jeho politická a hospodárska nezávislosť i územná celistvosť zaručená medzinárodnou zmluvou.
  11. Musí byť utvorené všeobecné združenie národov podľa výslovných zmlúv, vedúcich k poskytnutiu vzájomných záruk politickej nezávislosti a územnej celistvosti veľkých, rovnako ako aj malých štátov.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vypracované maturitné otázky z dejepisu



Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.021 s.
Zavrieť reklamu