Reformácia na Slovensku

Reformácia na Slovensku

– v bitke pri Moháči padla časť vysokej cirkevnej hierarchie, noví biskupi neboli menovaní, kláštory si privlastnili zemepáni a mestá, mnísi utiekli alebo sa pridali k reformácii, podaní cuius regio, eius religio, na území Slovenska lutherovská reformácia, v Maďarsku kalvinizmus, k reformácii sa pridávala aj šľachta, lebo videla možnosť obohatiť sa= sekularizácia cirkevného majetku

– Turci nedbali na náb.rozdiely medzi kresťanmi, všetci boli neveriaci (ďauri), nekládli žiaden odpor, lebo reformanti boli v opozícii proti Habsb., tolerovali len františkánov, kt. im pripomínali tureckých potulných mníchov(dervišov)

– Ferdinand I. nepostupoval tvrdo proti reformácii, musel brať ohľad na šľachtu, kt si chcel získať, na nemeckých žoldnierov, kt. boli v jeho službách a nemeckých obyvateľov, kt. boli oporou jeho moci

Habáni: zo Švajčiarska, novokrstenci (anabaptisti), záp. Slovensko (Kúty, Leváre, Senica, Gbely, Šaštín Stráže), zruční remeselníci, kováči, tkáči, hrnčiari (habánska keramika, fajanska=maľovaná keramika), proti nim boli aj katolíci aj luteráni

• Vierovyznanie piatich východoslovenských miest = Confessio Pentapolitana

1559 Vierovyznanie siedmych stredoslovenských banských miest = Confessio Heptapolitana

1569 Spišské vierovyznanie = Confessio Scepusiana

• Lebo katolíci vytýkali protestantom, že ich učenie je neucelené a každý hlása čo chce, protestanti sa chceli vyhnúť podozreniu zo sektárstva

– protestanti mali na čele uh. palatínov: Ilešházi a Juraj Turzo

1610 synoda evanjelickej cirkvi v Žiline a 1614 synova evanj.cirkvi v Spišskom Podhradí ako superintendecie = vyššie organizačné formy a tým sa evanjelici vymanili spod područia katolíkov, kt. ich dovtedy kontrolovali

Mikuláš Oláh – otrihomský arcibiskup, proti protestantom chcel pôsobiť poučovaním, vzdelanosťou, podporou školstva, vydávaním kníh; 1560 katolícka synoda v TT, rozhodol, že pri každej fare má byť škola, 1561 zveril jezuitom mestskú školu, kt. spojil s katolíckou, založil prvý seminár na výchovu kňažstva

1635 uni v TT – Peter Pazmáň, 1657 uni v KE – Benedikt Kišdy

1667 protestanti, kolégium s vyššími triedami v Prešove, 1711 ho prevzali jezuiti

1681 Šopronský snem – Leopold I. povolil protestantom v každej stolici dva artikulárne kostoly (z dreva, kt. nesmelo byť spájané klincami al. železnými skolami, za hradbami, bez vchodu z hlavnej ulice, bez veže)