Národné obrodenie – štúrovci – spolupráca evanjelikov a katolíkov

Národné obrodenie – štúrovci – spolupráca evanjelikov a katolíkov

Proces formovania moderného slovenského národa alebo slovenské národné obrodenie. obrodenie = povznesenie národa

Obrodenie znamená návrat k Veľkomoravskému obdobiu, kt. bolo idealizované ako obdobie slávy slovenského národa.

Slovenské národné obrodenie delíme na 3 etapy (fázy):
1) 1780 – 1820 – bernolákovci
2) 1820 – 1835 – idea všeslovanskej vzájomnosti (Šafárik, Kollár)
3) 1835 – 1848 – štúrovci

1. fáza SNO (začiatky slovenského národného obrodenia):

Prvý pokus vytvoriť spisovný jazyk pochádza od Jozefa Ignáca Bajzu, kt. vytvoril tzv. jazykovú normu (západoslovenský dialekt).

V tomto nárečí napísal 1. slovenský román – René mládenca, príhody a skúsenosti.
Prvým kodifikátorom spisovnej slovenčiny bol Anton Bernolák, kt. v r. 1787 kodifikoval (uzákonil) spisovnú slovenčinu (západoslovenské nárečie).

Jeho diela: Slovenská gramatika, O pôvode slovenských slov, Slovník slovensko – česko – latinsko – nemecko – uhorský.
Samotné bernolákovské hnutie sa zrodilo v generálnom seminári v Bratislave (založil ho Jozef II.). V r. 1792 založili bernolákovci v Trnave Slovenské učené tovarišstvo (vydávanie osvetových a náboženských kníh). Predsedom bol Bernolák, ostatní členovia – katolícki kňazi. Dôležitým členom tovarišstva a jedným z bernolákovcov bol aj Juraj Fándly – Dúverná zmluva medzi mníchom a diablom, Piľní domajší a poľní hospodár.
Činnosť bernolákovcov bola utlmená zač. 19. st. dôsledkom zahraničnej nepriaznivej situácie (napoleonské vojny, nástup absolutizmu).

Bernolákovčina sa používala až do 50. r. 20. st. medzi katolíckymi vzdelancami. Evanjelici používali biblickú češtinu (Hrdlička, Plachý, Palkovič, Rybáry). Evanjelici založili na lýceu v BA Katedru reči a literatúry českoslovanskej.

2. fáza SNO (slovenské národné hnutie v období slovanského vlastenectva):

20. roky a polovica 30. rokov 19. storočia : / 1820 – 1835 /
Slovenskí vzdelanci spolu s maloburžoáziou hľadali oporu v myšlienkach Slovanstva (k slovanským národom, najmä českému).
Ján Kollár – svojou Slávy dcérou posilňoval lásku k slovanským národom, hlavne ruským ľuďom. Rusko považoval v budúcnosti za zjednotiteľa Slovanov, jediný slovanský národ, ktorý sa nenechal podmaniť. Pri hlásení slovanskej vzájomnosti sa opieral o Herderove náhľady na dejinné poslanie Slovanov v budúcnosti. Hlásal tiež nový pojem národa, pre ktorý je postačujúci znak jeho reč, mravy a obyčaje.

Pavol Jozef Šafárik – v diele Slovanské starožitnosti z r. 1837 vyzdvihol význam Slovanov pri budovaní európskej kultúry a civilizácie. Dokázal, že Slovania patria k najstarším obyvateľom Európy a už v minulosti boli nositeľmi vysokej kultúry. Slovanskú myšlienku hlásali tiež mladobernolákovci, Ján Koiš, Ján Herkeľ, Martin Hamuliak.

Ján Koiš autor slovanských slovníkov spolu s Martinom Hamuliakom a Jánom Kollárom založili v r. 1826 v Pešti Slovanský čitateľský spolok. Ich almanach ZORA prinášal príspevky v bernolákovčine a v českoslovenčine. Mladobernolákovci obhajovali princíp samostatného rozvoja Slovákov.

Ján Hollý – vytvoril v bernolákovčine dielo veľkej básnickej a vlasteneckej hodnoty (eposy Svätopluk, Sláv, Cyrilo-Metodiáda), vyzdvihol v nich národnú minulosť. Prekladmi z antickej poézie zas dokázal literárnu vyspelosť slovenčiny.
Buditeľské a osvetové poslanie plnilo tiež ochotnícke divadlo, ktoré pranierovalo odnárodňovanie (Ján Chalupka – Kocúrkovo), aj šírenie kalendárov a kníh pre ľud (Juraj Palkovič, Gašpar Fejérpataky-Belopotocký)

3. fáza SNO (vyvrcholenie slovenského národného obrodenia a rozvoj slovenskej národnej kultúry):

Od polovice 30. rokov významnú úlohu plnila študentská Spoločnosť česko-slovanská na bratislavskom lýceu (Štúr, Hodža, Hurban, Zoch, Janko Francisci Rimavský, August Horislav Škultéty,...)
Z pôvodného programu štúrovcov samovzdelávanie v materinskom jazyku sa členovia spoločnosti zamerali na národnobuditeľskú prácu medzi ľudom,

(podnety európskych revolučných hnutí, hlavne poľského – podľa neho si založili aj tajný spolok Vzájomnosť v r. 1837, ktorého cieľom bolo odstránenie feudalizmu a zjednotenie Slovanov na základe federácie slobodných rovnoprávnych slovanských republík). Odhalenie spolku r. 1840 rakúskou políciou prerušilo rozvoj a prácu tohto hnutia.

Formou petičného hnutia žiadali štúrovci zrušiť maďarizačné zákony. U panovníka protestovali proti národnému útlaku a napokon formulovali slovenské národné požiadavky (Slovenský prestolný prosbopis). Pochopili však, že musia mať oporu v ľude.

Z toho pramenilo rozhodnutie zjednotiť Slovákov jazykovo – uzákoniť celonárodný jazyk na základe stredoslovenského nárečia / 1843 /.
Národné hnutie na širokej ľudovej základni potrebovalo celonárodnú kultúrnu organizáciu.

 Stal sa ňou spolok Tatrín (Lipt. Mikuláš v r. 1844, pod vedením M.M. Hodžu). Spolok vydával v novej reči ľudovovýchovné knihy, ale aj knihy, ktoré sa stali oporou spisovného jazyka ( jazykovedné diela Štúra, Hattalu,...). Spolok bol tiež usmerňovateľom pre všetky spolky na Slovensku.

Na tatrínskom zhromaždení v Čachticiach v r. 1847 sa dovŕšilo zjednotenie štúrovcov a mladobernolákovcov tým, že sa prijal nový spisovný jazyk a ustanovil sa spoločný postup v národnobuditeľskej práci. V r. 1845 začali vychádzať Slovenskje národňje noviny. Významnú úlohu sledovali štúrovci v osvetovej práci

(gazdovské spolky, spolky striezlivosti, nedeľné školy). Štúr a jeho spolupracovníci si mysleli, že feudálne zriadenie sa čoskoro zrúti. Preto pripravovali ľud na jeho zrovnoprávnenie.
Skupina radikálnych demokratov (Francisci, Kráľ, Štefan Marko Daxner...) bola presvedčená, že spoločenský rozvoj Slovenska treba pripravovať revolučne, za účasti ľudu. No štúrovci si uvedomovali, že hlavne treba riešiť poddanskú otázku ako kľúčovú otázku spoločenskej premeny, toto vyvolalo zmenu v národnom programe. Na prvé miesto sa dostáva zrušenie poddanstva.
V tomto období nastáva aj rozvoj prírodných vied (v r. 1776 Banská akadémia v Banskej Štiavnici, v r. 1635 univerzita v Trnave, a v Košiciach).

Odklon od náboženskej tematiky dokumentuje rozvoj svetskej literatúry (Bajza, Fándly,...)
Významné zmeny nastali aj vo výtvarnom umení (ľudový portrét a portréty národných dejateľov - Peter Bohúň). V spoločenských vedách sa rozvíjali najmä tie odbory, ktoré boli potrebné pre národný život (dejepis, jazykoveda,...). Na krajinskom sneme, ktorý zasadal v novembri 1847, bol vynesený zákon, ktorý zrušil poddanstvo a oslobodil sedliaka z otrockej závislosti od zemepána.