Stredovek

Stredovek

Usporiadanie - podľa učenia o trojakom ľude je rozdelená na duchovných, šľachticov a poddaných

-hospodárstvo sa vyvíja vo feudálnom rámci vazalských vzťahov alebo tzv. lénnej sústavy, na ich vrchole stojí kráľ

Spočiatku sa pôda (léno) udeľovala dočasne, len na obdobie života lénnika, ktorému bola prepožičaná. Okrem toho pôvodný vlastník mal právo kedykoľvek mu ju odňať.

Najskôr týmto spôsobom získavali pôdu členovia kráľovskej družiny. Panovník tak odmeňoval ich služby a udržoval si svoju moc nad nimi. Zároveň sa však zaviazal, že bude svojho lénnika ochraňovať, bude k nemu spravodlivý a v prípade potreby bude obhajovať jeho záujmy.

Čoskoro však tieto podmienky prestali lénnikom vyhovovať a chceli, aby pôdu mali v dedičnej držbe, teda aby ju vlastnili aj ich potomkovia. Navyše sa ukázalo, že panovník už nedokáže uplatňovať zvrchovanú moc na celom území štátu, ale časť svojej moci musí preniesť na iné osoby. Tak sa postupne vytvárala šľachta. Základnou podmienkou jej existencie bol získať právo na dedičnú držbu pôdy.

Poľnohospodárstvo

V 6. storočí bol v západnej Európe inovovaný železný pluh s krájadlom, radlicou a odhrňovadlom na obracanie pôdy pri oraní, ako základnom spracovaní pôdy.

Pribudli ďalšie náradia ako brány, kosa, cepy a vidly.

Živočíšna výroba bola v strednej a západnej Európe bola zatiaľ na veľmi nízkom stupni vývoja. Ošípané sa voľne pásli v bukových lesoch. Až neskôr sa začali chovať v chlievoch a kŕmiť odpadkami z kuchyne. Hlavnou záprahovou silou bol vôl.

Na druhej strane v tomto období Arabi už poznali pojem plemena, v chovoch praktikovali čistokrvnú plemenitbu a dokonca primitívne umelé opldňovanie koní. V 9. storočí začali Arabi destilovaťalkohol. Do Európy od nich preniká vodné koleso.

vajciZačína sa využívať vodná energia na pohon mlynov. Z Číny preniká do Európy dokonalejší postroj s hydraulickým remeňom. V 10. storočí prenikol do Európy aj chmeľ, čím sa podnietila výroba piva. Začal sa pohon mlynov aj na veterné kolesá. Vynájdením striedania plodín sa zvýšila poľnohospodárska výkonnosť.

-Vo vývoji poľnohospodárstva nastal výrazný zlom, ktorý podstatne zmenil podobu dediny ako typu ľudského sídliska. Tento proces sa začal v 10. storočí a nazývame ho agrárna revolúcia. Kým dediny vo včasnom stredoveku boli malé s pár domami postavenými bez akéhokoľvek usporiadania, dediny v 12. - 13. storočí sa budovali ako ulicovky, pozdĺž potoka alebo cesty prechádzajúcej dedinou, prípadne sa budovali s centrálnym námestím rôzneho tvaru podľa vzoru stredovekých miest.

Takisto usporiadanie parciel malo vplyv na pôdorys dediny. To sa odrazilo aj na celkovej podobe európskej krajiny. Prácu na poliach uľahčilo používanie kovového pluhu a ďalšieho kovového náradia namiesto staršieho dreveného. Výrazným zlepšením od 12. storočia bolo používanie chomúta, ktorý umožnil lepšie využiť ťažnú silu zvierat.

Zvýšenie produktivity prinieslo aj rozšírenie druhov pestovaných plodín. Okrem pšenice, žita, prosa a ovsa sa na poliach čoraz častejšie objavujú strukoviny a rôzne druhy zeleniny. Nové plodiny obohatili stravu, a tým zlepšili jej výživnú hodnotu. Najvýraznejším výsledkom tejto zmeny bolo predĺženie priemerného veku života ľudí.

Vzdelanie

Základ výučby v stredoveku predstavovalo tzv. trívium – čítanie, písanie a počítanie. Žiaci si najprv osvojili základy latinky, rímske a arabské číslice, potom prešli na plynulé čítanie latinských textov a písanie v miestnej reči. Postupne sa učivo rozširovalo o rétoriku, zásady úradnej korešpondencie a ďalšie poznatky - základy astronómie, logickú argumentáciu, znalosti o prírodných javoch a pod.

- Univerzitné vzdelanie v stredoveku - Na území Slovenska až na krátke obdobie vysoké školy neexistovali.

Záujemcovia o štúdium na jednej z troch klasických fakúlt – teologickej, filozofickej alebo lekárskej, museli odísť na niektorú zo zahraničných univerzít. V 14. storočí to boli najmä školy v Boloni, Padove, Paríži, postupne aj v Prahe.

- V druhej polovici 15. storočia k nim pribudla aj vôbec prvá vysoká škola na našom území – Academia Istropolitana, ktorá vznikla z iniciatívy kráľa Mateja Korvína. Na jej čele stál humanisticky orientovaný kancelár Ján Vitéz, ktorý sa zaslúžil o jej otvorenie v roku 1467.

Vznik a význam stredovekých miest

Stredoveké mesto mohlo vzniknúť troma spôsobmi:

Po prvé, priamym nadviazaním na antické mesto. Tak vzniklo množstvo miest na križovatkách dôležitých obchodných ciest na území južne od Dunaja, v južnom Francúzsku či na pobreží Pyrenejského polostrova (napr. Regenburg, Benátky, Miláno, Janov, Marseille, Barcellona, Toledo, Lisabon atď.).

Po druhé, z významnejších remeselníckych a obchodných osád, ktoré sa nachádzali pod väčšími a dôležitými hradmi (Praha, Krakow). Tak vznikla aj väčšina našich miest, napr. Bratislava, Nitra, Trenčín.

Po tretie, na neosídlenom mieste na základe ekonomickej, vojenskej či politickej potreby (typickým príkladom sú banské mestá Kutná Hora, Freiberg, u nás Banská Štiavnica).

- Od spôsobu vzniku miest možno odvodiť aj ich celkový charakter. Staré antické mestá boli predovšetkým strediskami obchodu, takže aj mestá, ktoré nadviazali na ich tradíciu, boli predovšetkým obchodnými strediskami. Mestá vznikajúce v podhradiach a na križovatkách ciest boli strediskami remeselnej výroby a obchodu. Novovznikajúce mestá sa zväčša špecializovali na určitú činnosť.