Osvietenstvo

Osvietenstvo

Bolo to myšlienkové hnutie, ktoré začalo v 18. storočí v Anglicku. Odtiaľ sa potupne šírilo do ostatných krajín Európy.
Vystupovalo proti feudalizmu, poukazovalo na rozpad feudalizmu a nástup kapitalizmu. Pramenilo z racionalizmu, ktorého zakladateľom bol René Descartes (autor myšlienky: ,,Myslím, teda som“- Cogito ergo sum).V osvietenstve sa kladie dôraz na jednotlivca. Vedúcou myšlienkou je myšlienka náboženskej a národnej znášanlivosti, snaha rozšíriť vzdelanosť medzi široké vrstvy. Osvietenstvo zvýrazňovalo význam rozumu; vo využití rozumu videlo zdroj zmeny a nápravy spoločenských pomerov, zdokonalenie morálky i človeka. Rozvoj vedy, poznania, spravodlivosť v spoločnosti, rovnosť ľudí. Osvietenci vysvetľovali svet rozumom a bojovali proti cirkevným dogmám. Osvietenské myšlienky využili niektorí panovníci na upevnenie svojej moci a na modernizáciu štátu a hospodárstva.

Newton a Locke

Vytvorili základ dlhodobého kritického hnutia propagovaného skupinou francúzskych spisovateľov- osvietencov. Najväčším z nich bol Voltaire (1694-1778), ktorý Francúzsko oboznámil s Newtomovými a Lockovými myšlienkami vo svojich Filozofických listoch (r. 1734). Na šírenie nových myšlienok sa s obľubou využívali slovníky a encyklopédie. Denis Diderot (1713-1784) sa stal autorom 28-dielnej Encyklopédie (1751-1772), ktorá obsahovala najnovšie poznatky a pokrokové myšlienky a pomáhala šíriť idey osvietenstva vo Francúzsku i v ostatnej Európe.

Relativizmus

Hlásal, že morálku treba posudzovať skôr ako výsledok okolnosti než ako absolútnu pravdu. Francúzsky filozof Montesquieu (Navrhol, aby sa štátna moc rozdelila na zákonodárnu, výkonnú a súdnu)vo svojej práci O duchu zákonov analyzuje, ako rozličné podmienky v rozličných spoločnostiach prinášajú rozličné zákony. Nekresťanské spoločenstvá objavené pri zámorských výpravách znamenali potvrdenie tohto relativizmu. Keďže nikto nemá mať monopol na pravdu a právo, osvietenskí myslitelia, najmä Voltaire, vyzývali na toleranciu a útočili na Cirkev ako na mocnú a utláčajúcu inštitúciu. Namiesto štátneho náboženstva mnohí osvietenci hlásali ,,prirodzene náboženstvo“ – deizmus.

Osvietenský despotizmus

Osvietenci, okrem Montesquieua, sa nezaoberali politickými teóriami alebo systémom. Všeobecne mali liberálne názory, niektorí však chceli uskutočniť svoje idey pomocou autokratických vládcov. Katarína Veľká uplatňovala osvietenecké idey pri reformách v Rusku. Prebudovanie Pruska Fridrichom Veľkým, ktorý si písal s Voltairom, sa pokladalo za triumf osvietenského despotizmu. Fridrich i rakúsky cisár Jozef II. pokladali moc za prepožičaný nástroj, ktorým sa dá zvýšiť blahobyt poddaných.

Jozefove hlavné reformy habsburskej monarchie však boli len pokračovaním reforiem s ktorými začala už jeho veľmi konzervatívna matka Mária Terézia. Obidvaja si želali posilniť Rakúsko - rovnaký cieľ mali aj reformy vo väčšine veľkých štátov. Osvietenské reformy sa ľahšie uskutočňovali v nemeckých a talianskych štátikoch, inde naďalej vládli tradície a privilégia.

Hudba v osvietenstve

Hudobnú Európu v dobe osvietenstva čoraz väčšmi ovládlo katolícke Rakúsko s talianskymi vplyvmi, ktoré priniesol Mozart. Rozhodujúci vplyv na vývoj západoeurópskej hudby mala tvorba Johana Sebastiana Bacha, ktorý tvoril náboženské aj svetské skladby.

Prírodné vedy

Chémia: Okolo roku 1700 nemecký lekár Georg Ernst Stahl predložil prvú očividne ucelenú teóriu, ktorá dovoľovala vysvetliť zmeny vlastností látok vystavených pôsobeniu ohňa. Chemici tejto doby, ktorí nemali tušenie o existencii plynu, prijímali teóriu s nadšením.

Matematika: Nové metódy znásobovali jej moc a umožnili počítať plochy alebo objem zložitých tvarov, rýchlosť pohybu striel alebo gravitačné centrum predmetov. Prvé počítače zostrojili Blaise Pascal, Roberval a Leibniz. Louis de Lagrange a Leonhard Euler patrili medzi najbrilantnejších matematikov 18. storočia.

OSVIETENSTVO NA SLOVENSKU

Osvietenstvo sa na Slovensko dostalo ešte v čase vlády Márie Terézie, ale hlavne za vlády jej syna Jozefa II. Počas svojho panovania urobil niekoľko reforiem: zrušil žobravé rehole a nevoľníctvo, dokončil reformu školstva, ktorú začala už jeho matka a Tolerančným patentom zrovnoprávnil všetky náboženstva v krajine.

Osvietenské myšlienky u nás

Zasiahli najmä inteligenciu, ktorá sa pod ich vplyvom začala zaujímať o otázky národa a spoločenskú situáciu v štáte, o vzdelanie ľudu v rodnom jazyku a otázky spisovného jazyka. Národ bol však rozdelený na dve skupiny - na evanjelikov, používajúcich biblickú češtinu a katolíkov, ktorí používali ako spisovný jazyk slovakizovanú češtinu.

Osvetová činnosť slovenských katolíckych vzdelancov sa sústreďovala v Slovenskom učenom tovarišstve v Trnave. Jeho hlavným cieľom bolo šíriť, pestovať a zošľachťovať nový spisovný jazyk, obnovenú očistenú slovenčinu, získať jej stúpencov, organizovať vydavateľskú činnosť a distribúciu tovarišských bernolákovských kníh.

Tovarišstvo, na ktorom mal najväčšiu zásluhu Anton Bernolák, zaniklo začiatkom 19. storočia. Splnilo však svoje poslanie v prebúdzaní národného povedomia. Veľký význam malo aj založenie Katedry reči literatúry česko- slovenskej. Začali sa vydávať Prešpurské noviny a Staré noviny literárneho umenia. Do popredia sa taktiež začala dostávať snaha o uzákonenie spisovnej slovenčiny. Ako prvý sa o to pokúsil Jozef Ignác Bajza, no neúspešne. Úspešnejší bol až Anton Bernolák.

Slovenská osvietenská literatúra

Literatúra v období osvietenstva mala prevažne ľudový a zábavný charakter. Nastal vzostup svetskej literatúry.

Jozef Ignác Bajza

Jan Kollár

Ján Hollý

Juraj Fándly

 Anton Bernolák

Hlavní predstavitelia osvietenstva:

• Denis Diderot - FRA
• Johann Gottfried Herder - NEM
• David Hume - ANG
• Immanuel Kant - NEM
• John Locke - ANG
• Montesquieu - FRA
• Jean-Jacques Rousseau - FRA
• Voltaire - FRA