Vznik Uhorska – vláda Štefana I.

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: diana
Typ práce: Ostatné
Dátum: 22.02.2021
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 532 slov
Počet zobrazení: 38
Tlačení: 2
Uložení: 3

Vznik Uhorska – vláda Štefana I.

Maďari žili v juhoruských stepiach. Podnikali ojedinelé nájazdy do strednej Európy. Prvý známy panovník (maďarské knieža) bol Arpád, kt. pravdepodobne priviedol maďarské kmene do Dunajskej kotliny.

Maďarský národ nebol jednotný a tvorilo ho asi 7 kmeňov. Po smrti Arpáda sa až Gejzovi podarilo stať ústredným kniežaťom a tak obmedziť moc kmeňových náčelníkov, ktorí vládli samostatne. A tak mohol budovať centralizovaný štát.

Maďari podnikali výpravy do okolitých krajín a až ich porážka v bitke pri rieke Lech (Maďarov porazil nemecký cisár Oto I. s podporou českých vojsk) znamenala, že sa natrvalo usadili v Dunajskej kotline a prešli na usadlý spôsob života.

Tento prechod mohol prebiehať rýchlejšie hlavne v oblastiach bývalej VM, kde už existovali zárodky feudálnych vzťahov, osídlenia, štátnej a cirkevnej správy. 

Príchod starých Maďarov do Dunajskej kotliny narušili pôvodne súvislé slovienske osídlenie medzi Dunajom, Tisou, v Zadunajsku a na Slovensku. Obyvatelia Slovenska stratili bezprostredný kontakt s južnými Slovanmi i Moravanmi, ktorí sa stali súčasťou českého štátu.

Najneskôr od začiatku 10. storočia už môžeme hovoriť o Slovákoch, a nie o Slovienoch, ktorí v predchádzajúcom období predstavovali etnicky i jazykovo oveľa širšie územie ako vlastní obyvatelia Slovenska – Slováci.

Gejza pozval do Uhorska bavorských misionárov, kt. ho pokrstili spolu s jeho synom Vajkom (neskôr Štefan).

Po Gejzovej smrti sa kniežaťom stal Štefan, kt. v r. 1000 s pomocou nemeckého cisára a pápeža získal kráľovský titul. Stal sa tak prvým uhorským kráľom.

Začiatkom 11. storočia poľský panovník Boleslav Chrabrý obsadil Slovensko až po Dunaj. Roku 1018 sa dohodol so Štefanom I. a vzdal sa nárokov na slovenské územie. Odvtedy až do roku 1918 patrilo Slovensko do Uhorského kráľovstva.

Štefan I.(1000 – 1038) podporoval kresťanstvo, zriaďoval fary a biskupstvá, udelil majetky benediktínskemu kláštoru na Zobore, zriadil arcibiskupstvo v Ostrihome a vo všeobecnosti nadviazal na cirkevnú organizáciu z čias VM.

Krajinu rozdelil na župy, kt. centrami boli hrady napr. Bratislava, Nitra, Zemplín. V župách vládli župani menovaní kráľom a delili sa na hradské obvody. Štefan zomrel v r. 1038.

Po jeho smrti nastávajú spory kvôli nástupníctvu. Po Štefanovej smrti(1038) sa rozpútali nástupnícke boje, do ktorých zasahovali nemeckí panovníci Henrich III. a Henrich IV., ktorí v polovici 11. storočia podnikli niekoľko výprav do Uhorska.

Podporovali tých uchádzačov o uhorský trón, ktorí boli ochotní uznať vazalský vzťah a podriadiť Uhorsko Rímskonemeckej ríši. Proti nim stáli stúpenci nezávislosti Uhorska od tejto ríše.

Kráľ Ondrej I. (1046-1060) – vybudoval Nitrianske údelné vojvodstvo v r. 1048, kt. dal svojmu mladšiemu bratovi Belovi I. Patrilo sem celé Nitriansko, stolice na vých. Slovensku a v Bulharsku (bolo to spolu 15 žúp – asi 1/3 kráľovstva). Vojvodovia mali takmer nezávislé postavenie, razili vlastné mince, mali vlastné vojsko, niektorí viedli vlastnú politiku.

Podobne boli na tom aj vojvodovia Gejza a Ladislav – neskôr kráľmi. Ladislav I. bol za zásluhy o cirkev vyhlásený za svätého. Nitrianske vojvodstvo bolo zrušené v r. 1105 kráľom Kolomanom, kt. ho odňal svojmu mladšiemu bratovi Álmošovi.
Obsadzovanie slovenského územia maďarskými kmeňmi bolo úplne dokončené na konci 11. st. V priebehu 12. st. sa uhorské kráľovstvo rozšírilo smerom na juh. Významný panovník tohto obdobia bol Belo III., kt. robil úspešnú domácu a zahraničnú politiku, udržiaval dobré vzťahy s pápežom a získal územia v Srbsku, Dalmácii a Bulharsku.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vypracované maturitné otázky z dejepisu



Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

0.018