Európa po 1. svetovej vojne

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: diana
Typ práce: Ostatné
Dátum: 22.02.2021
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 642 slov
Počet zobrazení: 39
Tlačení: 3
Uložení: 2

Európa po 1. svetovej vojne

Versailleský systém je povojnové usporiadanie Európy. Nazýva sa tak systém zmlúv, ktoré boli podpísane po ukončení 1. sv. vojny.

Uzavretím prímeria medzi Nemeckom a štátmi Dohody 11. 9. 1918 v Compeignskom lese sa skončila 1. svetová vojna. Nemecko bolo označené za vinníka vojny a Francúzsko žiadalo jeho tvrdé potrestanie. Žiadalo obrovské reparácie, chceli Nemecko úplne ekonomicky zničiť. Veľká Británia tiež žiadala veľké reparácie, ale nesúhlasila s Francúzskom, pretože potom by sa pozícia Francúzska posilnila.

Vojna si vyžiadala 10 mil. životov a asi 20 mil. ťažko ranených a zmrzačených. 1. sv. vojna bola prvým celosvetovým konfliktom poháňaným nacionalistickou nenávisťou.

Charakter vojny bol zložitý, centrálne mocnosti viedli útočnú vojnu s cieľom obsadiť Srbsko, Belgicko, Francúzsko a ďalšie územia. Belgicko a Francúzsko sa bránili proti nemeckej agresii, Srbsko hájilo svoju nezávislosť a VB svoje postavenie koloniálnej veľmoci. USA určili v 14 bodoch prezidenta Wilsona v r. 1918 cieľ konfliktu (záchrana demokracie, princípy mierového usporiadania Európy a sveta, hl. princíp – sebaurčenie národov). Usporiadanie Európy po vojne bolo predmetom parížskej mierovej konferencie v r. 1919 – 1920.

Versailleský mierový systém

V r. 1919 sa v Paríži zišli predstavitelia víťazných štátov, aby vypracovali podmienky mierových zmlúv. Pri jednaní boli presadzované viaceré názory. Francúzi žiadali maximálne obmedzenie pre Nemcov – veľké reparácie, odstúpenie územia, atď. Angličania žiadali miernejší postup voči Nemcom, aby sa zachovala rovnováha v Európe. Mierové zmluvy boli dohodnuté a spolu s Washingtonskou konferenciou (1921 – 22) vytvorili tzv. versailleský systém.

Versailleská zmluva – 28. 6. 1919 (zmluva s Nemeckom) – Nemecko predalo Francúzsku Alsasko – Lotrinsko, Poľsko získalo Poznaňsko a väčšinu západného Pruska, ČSR získalo Hlučínsko a mesto Gdaňsk sa stalo slobodné mesto. Kontrolu nad Sárskom prevzala Spoločnosť národov na 15 rokov. Krajiny Dohody čiastočne obsadili ľavý breh Rýna a pravý breh bol do 50 km demilitarizovaný. Zmluva zakazovala nemecko-rakúske spojenie. Nemecko muselo uznať nezávislosť Poľska a ČSR a stratilo všetky kolónie. Nemecká armáda bola obmedzená, mohli si ponechať dobrovoľnícku armádu so 100 000 mužmi. Bola zrušená všeobecná mravná povinnosť, generálny štáb, letectvo, ťažké delostrelectvo a vojnové ľodstvo bolo odovzdané spojencom. Výška vojnových reparácií bola stanovená na 20 miliárd zlatých mariek. Muselo odvážať časť ťažby uhlia víťazom.

Zmluva zo Saint Germain

Po rozpade Rakúsko –Uhorska bola vyhlásená Rakúska republika, ktorá akceptovala podmienky zmluvy 19.9. 1919. Rakúsko muselo uznať nástupnícke štáty, akceptovať hranicu s Talianskom a zaviazať sa, že bude dodržiavať zákaz spojenia s Nemeckom.

Zmluva z Neuilly

Bulharské kráľovstvo prijalo zmluvu 27.11. 1919. Muselo odstúpiť územia v prospech Rumunska, Grécka a Macedónska. Navyše krajina musela obmedziť stav armády, nesmela mať vojnové loďstvo a bola zaťažená splácaní reparácií.

Sevréska zmluva – 10. 8. 1920 (s Tureckom) – arabské časti Turecka boli rozdelené medzi Anglicko a Francúzsko a samotné Turecko sa stalo záujmovou sférou oboch veľmocí. Toto podrobenie krajiny viedlo k národnej revolúcii vedenej Mustafom Kemalom (Ataturk). V r. 1922 bol zrušený sultanát a v r. 1923 bola vyhlásená republika (Kemal – 1. prezident).

Trianonská zmluva

Bola podpísaná 4.6. 1920. Po zániku Uhorského kráľovstva stratila krajina ¾ územia, na ktorom vznikli nové nástupnícke štáty. Podmienky zmluvy Maďarsko akceptovalo len pod tlakom medzinárodnej situácie a už od podpisu sa usilovalo o jej revíziu.

Z mapy Európy sa stratili Rakúsko – Uhorsko a Osmanská ríša. Zaniklo Nemecké cisárstvo a Ruské cisárstvo. Vznikli nové štáty(Poľsko, Česko – Slovensko, Fínsko, Juhoslávia, Lotyšsko, Litva, Estónsko). Územne straty zaznamenalo Nemecko, Bulharsko a Rusko.

V r. 1920 začala činnosť novovytvorená Spoločnosť národov (SN), ktorej cieľom bolo zachovanie mieru vo svete a vojnové konflikty riešiť mierovou cestou.

Washingtonská konferencia (1921 – 22) – schôdzka zástupcov USA, VB, Francúzska, Japonska, Belgicka, Talianska, Holandska, Portugalska, Číny. Zaoberala sa povojnovým osudom Číny a vplyvom veľmocí vo východnej Ázii. Jednania skončili podpisom niekoľkých dohôd:
1) USA, VB, Japonsko, Francúzsko sa zaviazali zachovať rovnováhu v Tichomorí
2) Mocnosti potvrdili suverenitu a nezávislosť Číny
3) Stanovili vzájomný pomer jednotlivých tonáží vojnových lodí
4) Japonsko sa zaviazalo vrátiť Číne zabraté územia a vyprázdniť ruské územia zabraté počas intervencie proti Rusku

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vypracované maturitné otázky z dejepisu



Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

0.024