Ideové prúdy 19. storočia

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: diana
Typ práce: Ostatné
Dátum: 22.02.2021
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 760 slov
Počet zobrazení: 1 848
Tlačení: 132
Uložení: 142

Ideové prúdy 19. storočia

- vypuknutím Veľkej francúzskej revolúcie v roku 1789 sa v európskej spoločnosti začali zásadné zmeny, ktoré nenechali bez povšimnutia takmer žiadnu oblasť

- z politického hľadiska bolo obdobie rokov 1815-1848 v európskej histórii charakterizované konfliktom medzi dvoma spoločensko-politickými predstavami – na jednej strane konzervatívno-absolutistický smer ( usiloval sa o navrátenie sociálnych a politických pomerov do stavu pred rokom 1789), na druhej strane liberálny a konštitučný smer, ktorého predstavitelia boli rozhodnutí udržať základné výdobytky revolúcie (konštitucionalisti žiadali, aby dovtedy neobmedzená moc panovníka bola obmedzená ústavou)

KONZERVATIVIZMUS ( z lat. conservare = zachovať)

  • všeobecne: konzervatívnosť, odmietanie zmien, lipnutie na starom, opatrné alebo umiernené správanie a/alebo konvenčný životný štýl

Na rozdiel od liberalizmu sú konzervatívci zástancami:

  • tradičných historických hodnôt a nie náhlych zmien
  • celospoločenských záujmov a nie záujmov jednotlivca
  • viac štátu a štátnych inštitúcií (ako ochrancu občana a tvorcu právneho rámca; dôležité je však podľa konzervatívcov zabezpečiť deľbu moci)

Pojem konzervativizmus v politike sa prvýkrát objavil ako reakcia na zmeny spôsobené Francúzskou revolúciou, teda koncom 18. storočia. Tento konzervativizmus dodnes pokračuje v Spojenom kráľovstve a je charakteristický veľmi oslabeným odporom k zmenám (heslo „meniť v záujme zachovania“). Naopak v samotnej Európe sa pojem konzervativizmus v 19. storočí chápal hlavne ako obhajoba monarchie a rigidných hodnôt na rozdiel od reforiem.

LIBERALIZMUS ( z lat. liber = slobodný)

- svetonázorový prúd, ktorý stavia do popredia jednotlivca a jeho právo na slobodu

- bol to postoj buržoázie, ktorá chcela presadiť svoje požiadavky proti privilegovaným stavom- šľachte a duchovenstvu a proti všemocnému absolutistickému štátu

- medzi dôležité liberálne požiadavky patrili rozdelenie moci, právny štát a sloboda tlače

- ako politická doktrína spočíval liberalizmus v upevnení práv človeka a občana proti akémukoľvek zasahovaniu politickej moci do individuálnej sféry

- liberáli si želali, aby princípy politických slobôd boli výslovne zakotvené v ústave a aby sa k ich zachovávaniu musel zaviazať aj samotný panovník

- jednotlivec nemá byť obmedzený štátom, pokiaľ neporušuje zákony, štát má zaručovať jeho slobody, chrániť jeho majetok

- prejavil sa v dvoch rovinách: - politický liberalizmus ( viď predchádzajúce poznámky)

- hospodársky liberalizmus – zdôrazňoval voľnosť súťaže a slobodu trhu bez štátnych zásahov, bez cechových a colných obmedzení

- liberalizmus nachádzal prívržencov hlavne tam, kde spolu s hospodárskymi zmenami rástol počet príslušníkov stredných vrstiev

NACIONALIZMUS ( z lat. natio = národ)

 - označuje ideológiu, v ktorej ústredné, niekedy až absolútne postavenie zaujíma etnický národ, resp. národný štát

- v západnej Európe a najmä vo Francúzsku sa presadil politický nacionalizmus ( pr. Francúzom je každý občan Francúzska bez ohľadu na etnicitu, rasu a pod.), v strednej a východnej Európe sa presadzoval najmä etnický nacionalizmus

- mal dve formy

  1. a) nacionalizmus utláčaného národa – národné hnutie ako boj za presadenie národnej, politickej, kultúrnej svojbytnosti a rovnoprávnosti vlastného národa, za národné samourčenie, alebo za dosiahnutie národnej jednoty, či nezávislosti ( v Čechách, Nórsku, Fínsku, Grécku, na Slovensku...)
  2. b) veľmocenský šovinizmus vládnuceho národa – presvedčenie o vyvolenosti národa ovládať či podmaňovať iné národy

 - veľmi rozšíreným názorom 19. storočia bolo rozdeľovanie národov na tzv. historické (dokázali si v minulosti vytvoriť národný štát) a na tzv. nehistorické

SOCIALIZMUS

  • politická a ekonomická teória obhajujúca spoločné vlastníctvo, kontrolu celej výroby, distribúcie a výmeny ako spravodlivý spôsob účasti na národnom bohatstve
  • politické hnutie opierajúce sa o takúto teóriu;
  • v súčasnosti sa delí na:
    • sociálnodemokratický prúd (sociálnodemokratické strany sa v záp. Európe označujú ako "socialistické")
    • komunistický prúd
  • politické zriadenie opierajúce sa o takúto teóriu; formálnejšie v 20. storočí u marxistov-leninistov zriadenie ako druhá fáza vývoja ku komunizmu

(ľudová demokracia → socializmus → komunizmus)

 - výraz po prvýkrát použili ako pojem na začiatku 19. storočia vo svojich dielach Francúzi Charles Fourier a gróf Henri de Saint-Simon, hoci ich predbehli pokusy Roberta Owena s kooperatívnou kontrolou výroby v jeho dielňach v škótskom New Lanarku.

- takmer o 50 rokov neskôr zrevolucionizoval Karl Marx socialistické politické ideály záverom, že zisk kapitalistu pochádza z vykorisťovania robotníka, a svojím argumentom, že iba pracujúce masy môžu vybudovať socialistickú spoločnosť ( pre tieto názory Karla Marxa sa vžilo pomenovanie marxizmus)

- otázka cesty, ktorou by sa mal tento cieľ dosiahnuť, ako aj spôsobu, akým by mal tento proces prebiehať, vyvolali rozpory, na základe ktorých vznikli veľmi rozdielne socialistické strany

- v niektorých boli umiernení reformátori, v iných extrémne ľavicoví komunisti, ktorí považovali násilnú revolúciu za jediný spôsob dosiahnutia zmeny

- v najrozvinutejších krajinách sa prijali niektoré aspekty socializmu, ako napríklad sociálne zabezpečenie, ale do 90. rokov 20. storočia väčšina čistej ideológie stratila životaschopnosť a socializmus sa stal politickou a sociálnou filozofiou, ktorá zostala spätá s trhovými silami

- prvým štátom s politickým zriadením opierajúcim sa o socialistickú teóriu bolo Rusko, keď sa k moci dostal Lenin, bolo to po októbrovej revolúcii

- bolo opozíciou kapitalistickej spoločnosti

- predstavitelia socialistického hnutia žiadali radikálne zmenšenie sociálnych rozdielov, rovnomernú distribúciu hmotných aj nehmotných statkov, prevahu štátneho vlastníctva nad súkromným, vládu sociálnych strán, ale aj rovnostárstvo, štátnu kontrolu výroby a distribúcie

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vypracované maturitné otázky z dejepisu



Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.021 s.
Zavrieť reklamu