Staroveký Egypt, Chronológia Egypta

Staroveký Egypt

Prírodné podmienky a poloha, vznik Egypta, chronológia + zaradiť panovníkov Džosér, Amenhotep IV., RamzesII, Tutanchámon

Prírodné podmienky:

– SV Afriky

– povodie rieky Níl

– suché subtropické podnebie

– poľnohospodárstvo – ďatle, figy, obilie, chov, rybolov

– pravidelné záplavy

– Níl prinášal úrodné bahno – pôda sa zúrodnila, vlaha

– v púšti – červená zem (neúrodná oblasť), oblasť Nílu – čierna zem

– podmienky umožnili, že osídlenie bolo na brehoch Nílu a v oázach

– Fajjúm, Malá oáza

– na západ – medzi Nílom a Saharou sú hory

– na východ – medzi Nílom a Červeným morom sú hory

– hospodársky, kultúrny a politický vývoj ovplyvnili prírodné podmienky

– krajina je rozdelená na 3 časti: údolie Nílu – Horný Egypt

delta Nílu -  Dolný Egypt

stepi, oázy – Západný a východný Egypt

– zvláštny model hospodárstva – izolácia ľudí pri Níle od ostatných kultúr

– záplavy prinútili ľudí združiť sa do poľnohospodárskych spoločenstiev

– práce na zavlažovaní

– poloha Nílu má výhodu: – hory poskytovali stavebný kameň, zlato

– v pustách – dôležité suroviny, kovy, kameň

– v údolí Nílu – cenné druhy drevín

– Níl – hlavná obchodná cesta (rozvoj obchodu)

– ústil do Stredozemného mora

– chránilo Egypt pred vpádmi

– na druhej strane – závislosť od Nílu – málo pršalo

– bola to riečna civilizácia, vznik civilizácie umožnila poloha, rieka Níl a organizácia práce

– znaky civilizácie – vznik štátu, mestský spôsob života

– duchovná tvorba – umenie, používanie písma, deľba práce

– náboženské predstavy a pod.

Džosér – stará ríša, 3dynastia, najstaršia pyramída

Amenhotep IV. – nová ríša – 18 – 20. dynastia

– náboženská reforma – kult boha Atona

– hlavné mesto Achetaton

Ramzes II. – nová ríša, 19 – 20 dynastia

– bitka pri Kadeši – 1285 p.n.l. – porazil Chetitov

Tutanchámon – nová ríša, 18dynastia

– predtým než si zmenil meno – Tutanchaton

Vznik Egyptskeho statu:

– najskôr – rodové občiny, potom susedské občiny

– najvyššie postavenie – náčelník, nevznikali mestské štáty

– 4000p.n.l. – preddynastické obdobie

– Egypt – horný

– dolný

– 3000 p.n.l. – Meni zjednotil horný a dolný Egypt

– vytvoril hl. mesto Memphis (Menofer)

– na čele faraón = boh

Chronológia Egypta:

– 31 dynastií

– 1-2 dynastia - Archaická doba

– 3-8 dynastia - Stará ríša

– obchod s Libanonom s cédrom

– vojenské ťaženia do Núbie, chceli odtiaľ otrokov a drahé kovy

– ríša rozdelená na kraje – nomos

– faraóni – absolutistická moc

– najstaršia pyramída – Džosér (Sakkara)

– najväčšia – Cheopsová (Giza)

– 1.prechodne obdobie => kríza (politická, hospodárska), vzbury

– 12-14 dynastia – Stredná ríša

– obnovenie prosperity

– pokračoval obchod

– 2.prechodne obdobie (15-17 dynastia)

– oslabenie moci faraóna

– Egypt ovládli Hyksósovia

– 18-20 dynastia – Nová ríša

– vyhnanie Hyksósov

– stabilizácia pomerov

– o najväčší územný rozsah a rozkvet sa postarali Thutmose III a Amenhotep II

– hranica sa posunula po Eufrat

– silné postavenie – kňazi

– kult boha Amona

– Amenhotep IV – urobil náboženskú reformu ktorou zaviedol kult boha Atona

– vytvoril hl. mesto Achetaton

– jeho nástupca Tutanchaton (Tutanchámon)

– 19-20 dynastia – Ramzesovci

– najvýznamnejší – Ramzes II – porazil Chetitov v r. 1285 v bitke pri Kadeši

– 3.prechodne obdobie – 21-24 dynastia,

– vládli Sýrske dynastie

– 25-31 dynastia – Neskorá ríša

– Egypt dobili Peržania – 525 p.n.l.

– Peržanov porazil Alexander Macedónsky, pripojil si Egypt – 332 p.n.l.

– neskôr sa Egypt stal ešte rímskou provinciou

– 32.dynstia – Ptolemajovci

1. Porovnanie Egyptu a Mezopotámie

Spoločné znaky: – úrodné základy (Níl, Tigris)

– centralizácia, výboje

– vpád Semitských kmeňov, vpád Chetitov

– veľký vplyv kňazov

– panovník mal neobmedzenú moc – orientálna despocia

– rovnaké sociálne rozvrstvenie spoločnosti

– početní úradníci a vojsko

– stali sa súčasťou Asýrskej ríše

– ovládli ich Peržania

– boli riečne civilizácie

– rozvoj vedy, remesiel, obchodu

Rozdielne znaky: – Egypt bol mladší a vyspelejší

– Mezopotámia staršia, no zaostalejšia

– v Egypte bol panovník Boh, v Mezopotámii len zástupcom Boha

– v Egypte väčšia centralizácia pri Níle

– v Egypte kraje nómy, v Mezopotámii mestské štáty

– v Egypte dejiny podľa dynastií, v Mezopotámii podľa ríš

– Egypt robil výboje do susedných krajín, Mezopotámia viedla vnútorné boje

– Egypt mal lepšie podmienky na obranu, kým Mezopotámia bola otvorenejšia

– v Egypte slnečný kalendár a papyrus, v Mezopotámii mali lunárny kalendár a hlinené doštičky na písanie

– ženy v Egypte mali lepšie postavenie, niektoré boli dokonca i faraónky – Kleopatra

– mali lepšie, väčšie práva, tú istú mzdu ako muži

– v Egypte písali hieroglifmi, v Mezopotámii klinovým písmom

Politický systém: – orientálna despocia s neobmedzenou mocou panovníka v Egypte i v Mezopotámii

– v Egypte rozvinutý byrokratický aparát, v Mezopotámii Rada staršiny

– v Egypte úrady – daňový, spoločnej práce, vojenský

– v Mezopotámii prežitky vojenskej demokracie, chrámová, neskôr palácová správa

– v Mezopotámii boli kráľovský miestodržitelia

– v Egypte – faraón – najvyšší sudca, veliteľ vojska, menoval veľmožov – kult faraóna

Zloženie spoločnosti:

faraón

nomarchovia

kňazi úradníci, pisári voj. velitelia

roľníci, remeselníci

otroci

– faraón – per ao – znamená veľký dom

– mal neobmedzenú moc, najvyššie postavenie

– nomarchovia – vyberali dane

– centrum – hlavné mesto – Menofer (Memfis)

– Egypt bol absolutistický, kráľovský a úradnícky štát

– panovník = Boh

– v panovníkovi sa spájala politická aj náboženská moc

– nástupníctvo určovala materská línia (línia dcér)

– kráľovná mala veľký význam

– ženy boli rovnoprávne s mužmi (napr. rovnaká mzda ako muži)

– forma vlády – despocia

– silná centralizácia

– územie rozdelené na nómy (kraje)

– veľká kráľovská manželka – najvyšší titul, ktorý mohla žena dosiahnuť

– najvýznamnejšie kráľovné:

– HATŠEPSUT – manželka a sestra Thutmosa II.

– najvyšší boh – Amon (vyveštil jej, že bude kráľovná)

– mierová politika

– Egypt prežil hospodársky a kultúrny rozkvet

– podnikala obchodné výpravy

– stavebná činnosť – jednou z najvýzn. stavieb za jej vlády je Zádušný chrám

– 1902 – objavili jej múmiu

– NEFERTITI – manželka Amenhotepa IV. 

– KLEOPATRA VII. – posledná v dejinách Egypta

– za manžela mala svojho brata

– k trónu jej pomohol Cézar (mali spolu syna)

– vydala sa za Marka Antónia

– vláda žien – prínosnejšia – diplomacia, mierová vláda, rozvoj kultúry

1. Kultúra Egypta

Písmo

– obrázkové – hieroglify,

– bolo posvätne

– hieroglify – hierarchické (kňazské)

– demotické (ľudové)

– hieroglify rozlúštil Champolion

– počas Napoleonových vyprav vojaci našli Rosettskú dosku (1799)

– písalo sa na papyrus

Literatúra

– zachovali sa vedecké diela

– záznamy o panovníkoch

– krásna literatúra (básne, rozprávky, povesti)

– Knihy múdrych rád do života

Vedy

– astronómia (pozorovanie hviezd, kalendár)

– geometria (obsah, objem, desiatková sústava, Pí)

– chémia, lekárstvo (balzamovanie, oční a zubní chirurgovia)

– staviteľstvo, architektúra (domy z trstiny, tehál)

– cintoríny faraónov

– západne od Nílu => Údolie kráľov a kráľovien

Údolie kráľov (brána kráľov):

– horný Egypt – skalné hrobky panovníkov 18- 20 dynastie

– hrobky tesané do vápencového masívu

– maľby

– našlo sa 60 hrobov, 25 kráľovských

– 1.hrobka – Thutmose I

Údolie kráľovien:

– hrobky kráľovien, princezien aj z Novej ríše

– najstaršia zo 17 dynastie

– objavili tu okolo 70 hrobiek – hlavne Ramzessovci – Nefertiti

– pred vchodmi boli sochy kráľov, známa hrobka Tutanchámona

– objavil ju Howard Carter

– našlo sa zlato, eben, 8 sarkofágov

Výtvarné umenie:

– sochárstvo (nadprirodzená veľkosť sôch kráľov)

– vyspelé maliarstvo, nepoznali perspektívu

– nástenné farebné maľby

Náboženstvo:

– slúžilo vládnucej triede

– Egyptský bohovia- Amon (Aton), Horus (boh slnka)

– Ptah (ochranný boh, staviteľ sveta), Re (boh slnka), Seth(boh búrky, smrti)

– Usirew (boh podsvetia), Hátor (bohyňa materstva), Amup(boh mŕtvych),

– Šaj (boh osudu), Thort( boh múdrosti)

– vyznávali kult faraónov – pokladali ho za boha

– mali posvätne piesne tzv. hymny

– nosili amulety

– obrady vykonávali kňazi – pochádzali z bohatých rodín

– privilegované postavenie

– bohatšie vrstvy balzamovali, rakva mala podobu tela

Pamiatky:

– najstaršia pyramída – Džoserova pyramída v Sakkare – má 60 metrov, je stupňovitá

– pyramídy sú symbolom spojenia náboženstva a politiky

– Džoser je pochovaný v pyramíde v Sakare

– sú tam plastiky, vo vnútri je socha Džosera vytesaná z vápenca

– najväčšia pyramída – Cheopsova pyramída v Gize

– Skalný chrám – skladá sa z veľkého a malého chrámu, vytesaný do skaly

– nástenné maľby, sochy

– maľba z bitky pri Kadeši – 1285 pnl.

– ďalšie pamiatky za Ramzessa: Ramesseum – mesto v Tébach

– sfingy – egyptská socha kráľa v podobe ležiaceho leva

– najväčšia má 20m, dĺžka:50m, v Gize

egyptské pamiatky sú sústredené v múzeu v Káhire

– poklad Tutanchámona, portrét Chefrena,

socha Achnatona – Amenhotepa IV.

– faraónske múmie

– múzeum postavili r. 1902 Francúzi, je v centre Káhiry

– chrámy v Luxore a Karnaku