Staroveký Rím, Dejiny Ríma

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: wanna (18)
Typ práce: Maturita
Dátum: 17.01.2022
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 234 slov
Počet zobrazení: 1 432
Tlačení: 75
Uložení: 74

Staroveký Rím

Pojmy + úvod k Rímu, republika

Prírodné podmienky: - Apeninský polostrov

- obkolesený Stredozemným morom, na severe Alpy, cez celý polostrov sa navyše tiahne pohorie Apeniny

- výhodné, teplé, priaznivé podmienky

- úrodná pôda – rieky Pád, Tiber

- nemali nerasty, ale mali dostatok stavebných materiálov – mramor, hlina, drevo

- veľmi dobré hospodárstvo

- chov dobytka (v Alpách veľmi dobré pastviny pre dobytok), rybolov

- pestovali vinič, olivy, ovocie

- keďže mali more – udržiavali dôležité styky s vyspelými kultúrami

- podmienky na moreplavbu však neboli tak výhodné ako napríklad v Grécku

Osídlenie: - prienik indoeurópskych kmeňov

- stred - latinum (Italikovia – umbri, sammiti)

- sever Z pobrežia – Etruskovia

- V – Hýri; SV – Venéti; Z Sicílie – Feničania; okolo Pádu – Galovia; J - Gréci – vytvorili tzv. Veľké Grécko

- najvyspelejší boli Etruskovia, Feničania, Gréci

Etruskovia: - neznámy pôvod ( pravdepodobne prišli z východu)

- vysoká kultúrna úroveň, rozvinuté hospodárstvo, poľnohospodárstvo

- na prácu boli otroci

- zahraničný obchod – predovšetkým s Afrikou

- nevytvorili jednotný štát – len mestské štáty (rodové vzťahy)

- na čele kráľ

- mestá s hradbami, 1. rímske hradby

- v Itálii založili mestá – Bologna, Pompeje

- vyvinuté remeslá – spracovanie kovov, zrkadlá, šperky, zbrane, textílie

- silný vplyv gréckej kultúry, písmo od Grékov, predstavy o bohoch

- jazyk ostal dodnes nerozlúštený

- využívali močiare

- kamenné stavby, pravidelná sieť ulíc, klenby, oblúky

- terakota – pálená hlina

- zánik kvôli vnútorným rozporom

Gréci: - osady na juhu Itálie – Kumi, Krotón, Neapol, Tarent, Syrakúzy na Sicílii

- pobrežie Francúzska – Marseille

Feničania: - osada Kartágo – dnešný Tunis

- obchodníci

Začiatky (dejiny) Ríma

- 753 pnl. založený Rím na rieke Tiber ( Remus a Romulus )

- založili ho potomkovia utečencov z Tróje

- vznikol spojením osád na svahoch Palatína, Aventína, Kapitolu

Kráľovský Rím: - vládli v ňom etruskí králi

- najstaršie obdobie

- zavraždenie etruského kráľa

- 510 pnl. vyhnanie Etruskov, k moci sa dostali Latinovia

- záležitosti štátu sa stali vecou verejnou – „res publica“

 Obdobie republiky: - patricijská republika

- na čele 2 konzuli (patricijovia)

- predstavovali najvyššiu vojenskú a súdnu moc

- obaja boli rovnoprávni

- pomáhalo im 12 liktorov

- sluhovia, nosili symboly ich moci (zväzky prútov)

- prétori – súdni úradníci – pomáhali pri súdoch

- senát – poradný zbor konzulov, centrálny snem

- v čase nebezpečenstva menovali konzuli na návrh senátu diktátora

- kvestori – nižší úradníci, starali sa o financie

- edilovia – mali na starosti poriadok a bezpečnosť

- cenzori – ohodnocovali majetok Rimanov

- podľa toho ich zaraďovali do tried

- všetky funkcie – čestné a bezplatné

- triedna spoločnosť:

  1. patricijovia – najbohatší, plnoprávni občania
  2. plebejci – osobne slobodní, nemali politické práva
  3. proletári – chudobní, nemajetní obyvatelia, otroci

- väčšina obyvateľov bol plebejcov

- boj proti patricijom o práva

- dosiahli, že mohli mať svojich úradníkov

- tribúni ľudu – zastávali práva plebejcov

- mali právo veta, čo sa týkalo zákonov

- dosiahli i spísanie zákonov

- na rímskom námestí – Zákony 12 tabúľ

- okolo roku 300 pnl. dosiahli rovnoprávnosť s patricijmi

- medzi plebejcami boli ale veľké majetkové rozdiely

- bohatí plebejci splynuli s patricijmi

- vznikla nová spoločenská vrstva – nobilita – úradnícka šľachta

- Rím viedol výboje proti Etruskom a Galom

- postupne ovládli stred Latinum a grécke mestá na juhu

- 270 pnl. ovládli skoro celú Itáliu okrem Galie Predalpskej

- jazyk – latinčina, na juhu helenistická vzdelanosť

- z obsadených území – zisky

- stali sa najbohatším a najsilnejším štátom

Kríza Rímskej republiky: získavaním území – stále viac pôdy

- nobilita si zakladala veľkostatky – latifundia

- drobní roľníci strácali pôdu

- publikáni – vyberači daní v provinciách, najbohatší

- z drobných roľníkov – bezzemkovia

- časté vzbury, Rímu hrozilo nebezpečenstvo aj zvonku

- potreba zreorganizovania vojska

- reforma armády – Gaius Marius

- vytvoril žoldnierov

- tí keď doslúžili, dostali pôdu

- bezzemkovia mali naďalej ťažké postavenie

- problémy chceli riešiť Tiberius a Gaius Grakchovci

- pridelili pôdu nemajetným

- obmedzili veľkosť pozemkového vlastníctva

- predaj lacného obilia

- nepodarilo sa im ale vyriešiť problémy

- ďalšie reformy chceli populári – strana ľudu

- na čele Gaius Marius

- chcel demokratické opatrenia pre slobodných občanov

- napr. zrušenie dlhov

- opieral sa najmä o nižšie vrstvy

- proti nim ale boli prívrženci nobility – optimáti – senátori, veľkostatkári

- chceli si udržať politickú moc a majetok

- na čele Lucius Cornellius Sulla

- vznikla občianská vojna medzi populármi a optimátmi

- Sulla dal povraždiť odporcov

- nastolil osobnú diktatúru

- zrušil práva plebejcom

- najvyššiu moc mal senát

- zaviedol teror

- zaviedlo sa vydávanie proskripcií – zoznamy politicky nepohodlných ľudí

- kríza Rímskej republiky

- hlavný rozpor otrokárskej spoločnosti – protiklad medzi otrokmi a otrokármi

- otrokárska spoločnosť je neriešiteľná

- dochádza k povstaniam otrokov

- 1. veľké povstanie – na Sicílii

- najväčšie povstanie – 73-71 pnl. - Spartakovo povstanie v meste Capua

- vybudoval 60 000 armádu

- v niekoľkých bitkách porazil otrokárov

- nakoniec toto povstanie potlačil Crassus

- otroci boli porazení, lebo boli nejednotní – to uľahčilo ich porážku

- cesta Via Appia z Ríma – Crassus dal ukrižovať vodcov povstania

- zlú situáciu chceli vyriešiť schopní jednotlivci, tvorili sa spolky

- 1. triumvirát – Pompejus, Crassus, Caesar

- Crassus bol zavraždený, vznikli rozpory

- víťazne z nich vyšiel Caesar

- obsadil Rím

- diktátor s neobmedzenom mocou

 - reforma armády

- opatrenia v prospech chudoby – úľavy na daniach

- reforma kalendára – Juliánsky kalendár

- 15. marca 44 pnl. – marcové Idy – zavraždenie Caesara

- zavraždili ho prívrženci republiky

- 2. triumvirát – Antonius, Lepidus, Octavianus

- k moci sa dostal Octavianus = koniec obdobia republiky

  1. Principát, dominát, cisárstvo, súvislosť Ríma so Slovenskom.

Obdobie cisárstva – Octavianus: - obmedzil právomoci republikánskych orgánov – dosadil tam svojich ľudí (legáti)

- 1. občanom ľudu – princeps

- jeho vláda – principát – ústavná štátna forma, ktorá spája absolútnu monarchistickú moc so zachovaním republikánskych inštitúcií

- prijal titul Augustus

- osobná stráž – pretoriáni

- vytvoril provinciu Germánia

- Teutoburský les – porážka Germánov

- mys Aktion – porážka Kleopatry a Marka Antónia

- pripojil Egypt k Rímu

- robil opatrenia pre ľud – aby ho zbožňovali

- jeho nástupcovia boli cisármi – Tiberius, Caligula, Claudius, Nero

Súvislosť Rímskych a slovenských dejín: - rímske cisárstvo bolo založené na vojenskej diktatúre

- najväčší rozmach za cisára Trajána

- bol to posledný cisár, ktorý robil výboje

- jeho nástupca Hadrián – viedol iba obranné vojny – proti Germánom 

- Hadriánov val – Limes Romanus – na severe (obranný val proti nájazdom)

- prišiel aj na Slovensko

- Stupava, Devín, Iža pri Komárne, Rusovce

- Rimania sa dostali k Trenčínu

- prezimovala tam Rímska légia

- nápis na Trenčianskej skale

- počas markomanských vojen Trenčín = Laugarício

- Markus Aurélius - dostal sa k brehu Hrona

- napísal „Hovory k sebe samému“

- Rimania vytvárali satelitné štáty na obranu – kniežatstvá

- na našom území Vanniovo kráľovstvo (JZ, 30 rokov)

Všeobecná kríza rímskeho impéria: - Rím – otrokársky štát

- otroci bol hlavnou príčinou úpadku

- aby sa kríza prekonala, veľkostatkári prenajímali pôdu bezzemkom (kolóni)

- kolóni z pôdy platili dane

- toto obdobie sa nazýva kolonát – dočasné obdobie

- postavenie kolónov sa však zhoršovalo

- úpadok remesiel, obchodu, prestali sa používať peniaze, kríza

- snaha o prekonanie krízy – cisár Dioklecián

- nazýval sa pán (dominus)

- obdobie jeho vlády – dominát

- neobmedzená moc, božské pocty

- stabilizoval a zachránil ríšu

- rozdelil ju na 4 časti – tetrarchia

- zaviedol mince – solidy

- zlepšil armádu

- v jeho reformách pokračoval Konštantín I.

- vybudoval hlavné mesto Konštantínopol (neskôr Carihrad, Istanbul)

- 313 – vydal Milánsky edikt

- povolil kresťanstvo, zrovnoprávnil ho s ostatnými náboženstvami

- 325 – Nikajský (nicejský) snem

- cirkevné zhromaždenie, boli prijaté základné články kresťanstva

- 395 – ROZPAD RÍŠE

  1. Zánik Ríma, nevyhnutnosť zániku.

- cisár Theodisius rozdelil v roku 395 ríšu na 2 časti

  1. Východorímska ríša: - centrom sa stal Konštantínopol

- používala sa gréčtina

- bola vyspelejšia – remeslá, obchod

- vládol tam Arkadius (Archadius)

  1. Západorímska ríša: - centrom bol Rím

- používala sa latinčina, vládol v nej Honorius

- hospodárstvo nebolo tak vyspelé ako v prípade Východorímskej ríše

- ohrozovali ich Kelti, Germáni

- navyše vzbury domáceho obyvateľstva

- Germáni dobyli Západorímsku ríšu

- germánsky vodca Odoakarzosadil posledného rímskeho cisára RomulaAugusta v roku = 476 ZÁNIK ZÁPADORÍMSKEJ RÍŠE

- koniec staroveku, začiatok stredoveku

- na území Východorímskej ríše vznikla Byzantská ríša

- podľa osady Byzantion

Nevyhnutnosť zániku Rímskej ríše: - rozdelenie ríše

- germánske vpády, ríša navyše už nebola taká silná

- nepokoje v provinciách – to taktiež oslabovalo ríšu

- Dioklecián prispel k zániku dominátom

- Konštantín I. vybudoval Konštantínopol

- všetko sa riadil odtiaľ

- západná časť ríše strácala na význame

- postupné zmiešanie s barbarmi, ktorí k nim prenikali – barbarizácia

- dynastické konflikty

- hospodárske a sociálne problémy

- presuny národov

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.039 s.
Zavrieť reklamu