Staroveký Rím, Dejiny Ríma
Typ práce: Maturita
Jazyk:
Počet zobrazení: 1 432
Uložení: 74
Staroveký Rím
Prírodné podmienky: - Apeninský polostrov
- obkolesený Stredozemným morom, na severe Alpy, cez celý polostrov sa navyše tiahne pohorie Apeniny
- výhodné, teplé, priaznivé podmienky
- úrodná pôda – rieky Pád, Tiber
- nemali nerasty, ale mali dostatok stavebných materiálov – mramor, hlina, drevo
- veľmi dobré hospodárstvo
- chov dobytka (v Alpách veľmi dobré pastviny pre dobytok), rybolov
- pestovali vinič, olivy, ovocie
- keďže mali more – udržiavali dôležité styky s vyspelými kultúrami
- podmienky na moreplavbu však neboli tak výhodné ako napríklad v Grécku
Osídlenie: - prienik indoeurópskych kmeňov
- stred - latinum (Italikovia – umbri, sammiti)
- sever Z pobrežia – Etruskovia
- V – Hýri; SV – Venéti; Z Sicílie – Feničania; okolo Pádu – Galovia; J - Gréci – vytvorili tzv. Veľké Grécko
- najvyspelejší boli Etruskovia, Feničania, Gréci
Etruskovia: - neznámy pôvod ( pravdepodobne prišli z východu)
- vysoká kultúrna úroveň, rozvinuté hospodárstvo, poľnohospodárstvo
- na prácu boli otroci
- zahraničný obchod – predovšetkým s Afrikou
- nevytvorili jednotný štát – len mestské štáty (rodové vzťahy)
- na čele kráľ
- mestá s hradbami, 1. rímske hradby
- v Itálii založili mestá – Bologna, Pompeje
- vyvinuté remeslá – spracovanie kovov, zrkadlá, šperky, zbrane, textílie
- silný vplyv gréckej kultúry, písmo od Grékov, predstavy o bohoch
- jazyk ostal dodnes nerozlúštený
- využívali močiare
- kamenné stavby, pravidelná sieť ulíc, klenby, oblúky
- terakota – pálená hlina
- zánik kvôli vnútorným rozporom
Gréci: - osady na juhu Itálie – Kumi, Krotón, Neapol, Tarent, Syrakúzy na Sicílii
- pobrežie Francúzska – Marseille
Feničania: - osada Kartágo – dnešný Tunis
- obchodníci
Začiatky (dejiny) Ríma
- 753 pnl. založený Rím na rieke Tiber ( Remus a Romulus )
- založili ho potomkovia utečencov z Tróje
- vznikol spojením osád na svahoch Palatína, Aventína, Kapitolu
Kráľovský Rím: - vládli v ňom etruskí králi
- najstaršie obdobie
- zavraždenie etruského kráľa
- 510 pnl. vyhnanie Etruskov, k moci sa dostali Latinovia
- záležitosti štátu sa stali vecou verejnou – „res publica“
Obdobie republiky: - patricijská republika
- na čele 2 konzuli (patricijovia)
- predstavovali najvyššiu vojenskú a súdnu moc
- obaja boli rovnoprávni
- pomáhalo im 12 liktorov
- sluhovia, nosili symboly ich moci (zväzky prútov)
- prétori – súdni úradníci – pomáhali pri súdoch
- senát – poradný zbor konzulov, centrálny snem
- v čase nebezpečenstva menovali konzuli na návrh senátu diktátora
- kvestori – nižší úradníci, starali sa o financie
- edilovia – mali na starosti poriadok a bezpečnosť
- cenzori – ohodnocovali majetok Rimanov
- podľa toho ich zaraďovali do tried
- všetky funkcie – čestné a bezplatné
- triedna spoločnosť:
- patricijovia – najbohatší, plnoprávni občania
- plebejci – osobne slobodní, nemali politické práva
- proletári – chudobní, nemajetní obyvatelia, otroci
- väčšina obyvateľov bol plebejcov
- boj proti patricijom o práva
- dosiahli, že mohli mať svojich úradníkov
- tribúni ľudu – zastávali práva plebejcov
- mali právo veta, čo sa týkalo zákonov
- dosiahli i spísanie zákonov
- na rímskom námestí – Zákony 12 tabúľ
- okolo roku 300 pnl. dosiahli rovnoprávnosť s patricijmi
- medzi plebejcami boli ale veľké majetkové rozdiely
- bohatí plebejci splynuli s patricijmi
- vznikla nová spoločenská vrstva – nobilita – úradnícka šľachta
- Rím viedol výboje proti Etruskom a Galom
- postupne ovládli stred Latinum a grécke mestá na juhu
- 270 pnl. ovládli skoro celú Itáliu okrem Galie Predalpskej
- jazyk – latinčina, na juhu helenistická vzdelanosť
- z obsadených území – zisky
- stali sa najbohatším a najsilnejším štátom
Kríza Rímskej republiky: získavaním území – stále viac pôdy
- nobilita si zakladala veľkostatky – latifundia
- drobní roľníci strácali pôdu
- publikáni – vyberači daní v provinciách, najbohatší
- z drobných roľníkov – bezzemkovia
- časté vzbury, Rímu hrozilo nebezpečenstvo aj zvonku
- potreba zreorganizovania vojska
- reforma armády – Gaius Marius
- vytvoril žoldnierov
- tí keď doslúžili, dostali pôdu
- bezzemkovia mali naďalej ťažké postavenie
- problémy chceli riešiť Tiberius a Gaius Grakchovci
- pridelili pôdu nemajetným
- obmedzili veľkosť pozemkového vlastníctva
- predaj lacného obilia
- nepodarilo sa im ale vyriešiť problémy
- ďalšie reformy chceli populári – strana ľudu
- na čele Gaius Marius
- chcel demokratické opatrenia pre slobodných občanov
- napr. zrušenie dlhov
- opieral sa najmä o nižšie vrstvy
- proti nim ale boli prívrženci nobility – optimáti – senátori, veľkostatkári
- chceli si udržať politickú moc a majetok
- na čele Lucius Cornellius Sulla
- vznikla občianská vojna medzi populármi a optimátmi
- Sulla dal povraždiť odporcov
- nastolil osobnú diktatúru
- zrušil práva plebejcom
- najvyššiu moc mal senát
- zaviedol teror
- zaviedlo sa vydávanie proskripcií – zoznamy politicky nepohodlných ľudí
- kríza Rímskej republiky
- hlavný rozpor otrokárskej spoločnosti – protiklad medzi otrokmi a otrokármi
- otrokárska spoločnosť je neriešiteľná
- dochádza k povstaniam otrokov
- 1. veľké povstanie – na Sicílii
- najväčšie povstanie – 73-71 pnl. - Spartakovo povstanie v meste Capua
- vybudoval 60 000 armádu
- v niekoľkých bitkách porazil otrokárov
- nakoniec toto povstanie potlačil Crassus
- otroci boli porazení, lebo boli nejednotní – to uľahčilo ich porážku
- cesta Via Appia z Ríma – Crassus dal ukrižovať vodcov povstania
- zlú situáciu chceli vyriešiť schopní jednotlivci, tvorili sa spolky
- 1. triumvirát – Pompejus, Crassus, Caesar
- Crassus bol zavraždený, vznikli rozpory
- víťazne z nich vyšiel Caesar
- obsadil Rím
- diktátor s neobmedzenom mocou
- reforma armády
- opatrenia v prospech chudoby – úľavy na daniach
- reforma kalendára – Juliánsky kalendár
- 15. marca 44 pnl. – marcové Idy – zavraždenie Caesara
- zavraždili ho prívrženci republiky
- 2. triumvirát – Antonius, Lepidus, Octavianus
- k moci sa dostal Octavianus = koniec obdobia republiky
- Principát, dominát, cisárstvo, súvislosť Ríma so Slovenskom.
Obdobie cisárstva – Octavianus: - obmedzil právomoci republikánskych orgánov – dosadil tam svojich ľudí (legáti)
- 1. občanom ľudu – princeps
- jeho vláda – principát – ústavná štátna forma, ktorá spája absolútnu monarchistickú moc so zachovaním republikánskych inštitúcií
- prijal titul Augustus
- osobná stráž – pretoriáni
- vytvoril provinciu Germánia
- Teutoburský les – porážka Germánov
- mys Aktion – porážka Kleopatry a Marka Antónia
- pripojil Egypt k Rímu
- robil opatrenia pre ľud – aby ho zbožňovali
- jeho nástupcovia boli cisármi – Tiberius, Caligula, Claudius, Nero
Súvislosť Rímskych a slovenských dejín: - rímske cisárstvo bolo založené na vojenskej diktatúre
- najväčší rozmach za cisára Trajána
- bol to posledný cisár, ktorý robil výboje
- jeho nástupca Hadrián – viedol iba obranné vojny – proti Germánom
- Hadriánov val – Limes Romanus – na severe (obranný val proti nájazdom)
- prišiel aj na Slovensko
- Stupava, Devín, Iža pri Komárne, Rusovce
- Rimania sa dostali k Trenčínu
- prezimovala tam Rímska légia
- nápis na Trenčianskej skale
- počas markomanských vojen Trenčín = Laugarício
- Markus Aurélius - dostal sa k brehu Hrona
- napísal „Hovory k sebe samému“
- Rimania vytvárali satelitné štáty na obranu – kniežatstvá
- na našom území Vanniovo kráľovstvo (JZ, 30 rokov)
Všeobecná kríza rímskeho impéria: - Rím – otrokársky štát
- otroci bol hlavnou príčinou úpadku
- aby sa kríza prekonala, veľkostatkári prenajímali pôdu bezzemkom (kolóni)
- kolóni z pôdy platili dane
- toto obdobie sa nazýva kolonát – dočasné obdobie
- postavenie kolónov sa však zhoršovalo
- úpadok remesiel, obchodu, prestali sa používať peniaze, kríza
- snaha o prekonanie krízy – cisár Dioklecián
- nazýval sa pán (dominus)
- obdobie jeho vlády – dominát
- neobmedzená moc, božské pocty
- stabilizoval a zachránil ríšu
- rozdelil ju na 4 časti – tetrarchia
- zaviedol mince – solidy
- zlepšil armádu
- v jeho reformách pokračoval Konštantín I.
- vybudoval hlavné mesto Konštantínopol (neskôr Carihrad, Istanbul)
- 313 – vydal Milánsky edikt
- povolil kresťanstvo, zrovnoprávnil ho s ostatnými náboženstvami
- 325 – Nikajský (nicejský) snem
- cirkevné zhromaždenie, boli prijaté základné články kresťanstva
- 395 – ROZPAD RÍŠE
- Zánik Ríma, nevyhnutnosť zániku.
- cisár Theodisius rozdelil v roku 395 ríšu na 2 časti
- Východorímska ríša: - centrom sa stal Konštantínopol
- používala sa gréčtina
- bola vyspelejšia – remeslá, obchod
- vládol tam Arkadius (Archadius)
- Západorímska ríša: - centrom bol Rím
- používala sa latinčina, vládol v nej Honorius
- hospodárstvo nebolo tak vyspelé ako v prípade Východorímskej ríše
- ohrozovali ich Kelti, Germáni
- navyše vzbury domáceho obyvateľstva
- Germáni dobyli Západorímsku ríšu
- germánsky vodca Odoakarzosadil posledného rímskeho cisára RomulaAugusta v roku = 476 ZÁNIK ZÁPADORÍMSKEJ RÍŠE
- koniec staroveku, začiatok stredoveku
- na území Východorímskej ríše vznikla Byzantská ríša
- podľa osady Byzantion
Nevyhnutnosť zániku Rímskej ríše: - rozdelenie ríše
- germánske vpády, ríša navyše už nebola taká silná
- nepokoje v provinciách – to taktiež oslabovalo ríšu
- Dioklecián prispel k zániku dominátom
- Konštantín I. vybudoval Konštantínopol
- všetko sa riadil odtiaľ
- západná časť ríše strácala na význame
- postupné zmiešanie s barbarmi, ktorí k nim prenikali – barbarizácia
- dynastické konflikty
- hospodárske a sociálne problémy
- presuny národov
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Starověký Řím | Referát | 1 154 slov | |
Rím v čase kráľovstva a republiky | Ostatné | 1 226 slov | |
Staroveký Rím | Referát | 843 slov | |
Rím | Referát | 716 slov | |
Rím | Maturita | 3 163 slov | |
Staroveký Rím | Referát | 2 822 slov | |
Staroveký Rím | Referát | 1 561 slov | |
Staroveký Rím | Referát | 423 slov | |
Staroveký Rím | Ostatné | 2 280 slov | |
Staroveký Rím | Maturita | 1 071 slov | |
Rím - história | Referát | 1 486 slov | |
Staroveký Rím | Učebné poznámky | 317 slov | |
Starověký Řím | Referát | 1 585 slov | |
Starověký Řím | Referát | 3 685 slov | |
Rím – Ranné cisárstvo | Učebné poznámky | 495 slov |