Vývoj Anglicka, 100–ročná vojna

Vývoj Anglicka, 100–ročná vojna

- v 5. až 7. storočí ovládli Britské ostrovy Sasi, Anglovia, Juti

- koncom 8. storočia začali útočiť Normani

- dobyli Anglicko v bitke pri Hastingse – 1066

- William Dobyvateľ (francúzske korene) dobyl a zjednotil Anglicko

- odobral pôdu anglosaskej šľachte a prideľoval ju normanskej

- vznikla kniha „Kniha posledného súdu“

- zahŕňa údaje o stave poľnohospodárstva, počte obyvateľov, dobytka...

- podrobení Anglosasi sa búrili

- Henrich I. zlepšil súdnictvo, financie aj správu koruny

- v správe štátu získala moc Kráľovská rada – Curia Regis

- zasadala nepretržite na rozdiel od Veľkej rady (2x do roka)

- členovia kráľovskej rady:

1. lord komorník
2. najvyšší stolník
3. najvyšší sudca
4. pokladník
5. justiciár
6. strážca pokladu

- po smrti Henrich I. – vypukla občianska vojna

- trvala 19 rokov

- k moci sa dostal Henrich II. Plantagenet

- vyostrili sa vzťahy medzi Anglickom a Francúzskom

- pomer síl sa za jeho vlády zmenil v prospech Anglicka

- územný rozmach – Wales, Írsko, Škótsko, francúzske vojvodstvá

- jeho synovia – Richard Levie Srdce a Ján Bezzemok

- po jeho smrti – Richard Levie Srdce

- zväčša bol mimo Anglicka

- zúčastnil sa na 3. križiackej výprave

- keď zomrel, na trón nastúpil Ján Bezzemok

- úpadok v Anglicku

- bojoval proti francúzskemu kráľovi

- volali ho tak, lebo stratil územia vo Francúzsku

- spory s pápežom

- bola proti nemu celá anglická spoločnosť

- jeho neúspechy využila šľachta

- donútila ho podpísať listinu – Veľká listina slobôd – 1215

Storočná vojna – príčiny, priebeh, vývoj po vojne

Príčiny: - kombinácia ekonomických a dynastických záujmov

- Angličania sledovali hospodárske ciele a výhody z obsadených francúzskych území

- navyše vo Francúzsku vymreli Kapetovci – Karol IV.

- nároky na trón si robili aj Angličania - Eduard III.

- Francúzi však dosadili Filipa IV.

- ten si chcel podmaniť Flanderské mestá, ktoré boli dôležité pre anglické hospodárstvo

Priebeh vojny: - boje boli prerušované prímerím

- 55 rokov vojna, 61 rokov prímerie

- vojna bola absolútne zbytočná, a bola najdlhšia zo známych vojen

- postihla viac Francúzsko, keďže sa bojovalo viac na ich území

1. etapa: 1337 - 1360

- pre túto etapu sú príznačné veľké straty

- prevaha Anglicka

- Francúzsko bolo slabo pripravené

- bitky v severnom Francúzsku – Calais, Caen, rieka Šelda

- 1346 – Crécy – padol Jan Luxembursky

- padlo 1500 francúzskych rytierov, Anglicko stratilo 3 rytierov, 40 lukostrelcov

- 1356 – bitka pri Poitiers – porážka Francúzska

- navyše bol zajatý francúzsky kráľ

- k moci vo Francúzsku sa dostal Karol V.

- v tomto období mor v Anglicku aj Francúzsku

- zomrela skoro ½ obyvateľstva

- povstania proti šľachte, vzájomné boje feudálov

- toto všetko viedlo k oslabeniu Francúzska

- navyše – povstanie chudoby – jacqueri

- v Anglicku povstanie Nata Tylera

- boli potlačené, no boli prejavom krízy feudalizmu

- oslabili sa feudálne vzťahy

- 1360 – mier v Bretigny

- Anglicko získalo Caen

- anglický kráľ Eduard III. sa vzdal nároku na trón

1. etapa: 1369 – 1374

- prevaha Francúzska

- Karol V. zreorganizoval armádu

- zlepšil daňový systém

- získal späť územia

- Anglicku ostal už len pás pri La Manche

- po skončení bojov nastalo 30 rokov mieru

- vo Francúzsku však opäť problémy

- viedlo to takmer k občianskej vojne

1. etapa: 1414 – 1453

- francúzsky kráľ Karol VI. – slabý, duševne chorý

- Anglicko ho chcelo zosadiť a získať trón

- 1415 – víťazstvo Anglicka pri Azincourte

- nároky na trón si robili Karol VII. Aj Henrich VI.

- 1428 – obliehanie mesta Orleans

- na čelo vzbury proti Angličanom sa dostala Jeanne d´Arc (Panna orleánska)

- prispela k porážke anglických vojsk pri Orleanse

- dobyla niekoľko miest

- umožnila korunováciu Karola VII. v Remeši

- 1430 – radili ju vlastní a vydali ju Angličanom

- 1431 – Roenna – Jana z Arcu upálená kvôli kacírstvu

- Angličania si mysleli, že keď ju obvinia z kacírstva že tým zrazia Francúzov na kolená

- 1453 – Castillon – definitívne víťazstvo Francúzska

- Angličanom ostalo len Callais, nič viac

- 1456 – Jana z Arcu bola zbavená obvinení

- 1920 – bola vyhlásená za svätú

Vyhodnotenie: - zmeny vo francúzskej armáde – ťažkí rytieri

- Francúzi 1x použili delá a žoldnierov

- Francúzsko aj Anglicko – destabilizácia pomerov

Vývoj po vojne – Francúzsko:

- Ľudovít XI. upevnil moc, politické zjednotenie

- rozvoj hospodárstva, obchodu

- silná centralizovaná monarchia – cca dnešné hranice

- v 16. storočí – najsilnejšia mocnosť v Európe

Anglicko:

- hlboká kríza, mor

- boje šľachty o trón

- rozdelenie šľachty:

1. Lancasterovci – červená ruža, podporoval ju sever
2. Yorkovci – podporoval ju juh

- vojna 2 ruží – 1455 – 1485

- bitka pri Saint Albans – pobitá takmer celá šľachta

- na anglický trón nastúpila dynastia Tudorovcov

1. Porovnanie Uhorska – Ján Bezzemok, Ondrej II.

ONDREJ II. – 1205-1235

- hospodárske a vojenské oslabenie kráľovskej moci – výhoda pre šľachtu

- panovník stratil príjmy – rozdával pôdu

- veľa peňazí na vojnu

- prepychový dvor

- výbojná politika

- kríza vyvrcholila za Ondreja II. – 19. uhorský kráľ

- kráľ viedol veľmi prepychový život – trvalý nedostatok peňazí

- bohatla najmä vysoká šľachta na úkor nižšej šľachty

- najviac postihnutí boli hradní jobagioni a kráľovskí servienti

- útok na kráľovský palác – obeťou sa stala kráľovná

- nepokojné všetky vrstvy

- Zlatá bula – vydal Ondrej II. roku 1222

- privilegovaná listina, zlatá pečať

- ako 1. panovník pristúpil na obmedzenie moci

- vydaná v Stoličnom Belehrade pod nátlakom servientov

- formuloval práva a povinnosti nižšej šľachty (napr. nemuseli platiť dane)

- povinnosť brániť krajinu, právo účasti na snemoch šľachty

- právo na odpor proti kráľovi, majetok mohol prechádzať aj na dcéry, cudzincom nebude udeľovať vysoké hodnosti

- zákaz vyberať cirkevné desiatky v peniazoch, ohrozil soľný monopol cirkvi

- originál sa nezachoval

- najstarší odpis pochádza z roku 1318

- mala 31 článkov

- 7 vydaní, no originál sa nezachoval

- obmedzila právomoci uhorského kráľa, posilnila šľachtu

- kráľ veľa ustanovení porušoval

- 1217 – jediný uhorský kráľ, ktorý sa zúčastnil križiackych výprav – volali ho 

„ jeruzalemský kráľ “

- podnikal veľa výprav do Haličska

- ostrihomský arcibiskup vydal na Uhorsko interdikt - nesmeli sa konať cirkevné obrady,

- veľa ľudí vylúčil z cirkvi

- Berežská dohoda – vydaná roku 1234

- cirkev si vymohla hospodárske a súdne výsady

- vláda nebola prínosom pre Uhorsko – neuvážené majetky pre šľachtu

- neefektívna zahraničná politika, oslabená moc kráľa, krajina v kríze

JÁN BEZZEMOK:

- úpadok v Anglicku

- bojoval proti francúzskemu kráľovi

- volali ho tak, lebo stratil územia vo Francúzsku

- spory s pápežom

- bola proti nemu celá anglická spoločnosť

- jeho neúspechy využila šľachta

- donútila ho podpísať listinu – Veľká listina slobôd – 1215

Magna charta libertatum:

• prijatá 15. 6. 1215 v Runnymede
• Ján Bezzemok bol prinútený vydať ju
• mala 61 článkov
• uznal v nej moc šľachty
• svetské a cirkevné šľachtické feudálne výsady
• kompromisná zmluva medzi kráľom a šľachtou
• požiadavky – slobodná voľba opátov a biskupov, dodržiavanie starých obyčajových práv
• neuväzniť žiadneho šľachtica bez súdu
• nedotknuteľnosť Londýna a ďalších anglických miest
• jednotné miery a váhy, nové dane len so súhlasom šľachty
• povolil príchod cudzích obchodníkov
• vytvorená Veľká rada – kontrolovala dodržiavanie listiny

- predchodkyňa parlamentu

- tvorilo ju 25 barónov

- zložená z - Horná snemovňa – lordi

- Dolná snemovňa – mešťania

• oslabila moc kráľa a centralizáciu
• opatrenia sa týkali len šľachty