Anglická revolúcia – príčiny, priebeh, Oliver Cromwell, Bill of Rights a význam
Typ práce: Maturita
Jazyk:
Počet zobrazení: 4 281
Uložení: 234
Anglická revolúcia – príčiny, priebeh, Oliver Cromwell, Bill of Rights a význam
Situácia v Anglicku pred revolúciou
- za vlády Alžbety I. – obdobie rozkvetu – alžbetínske Anglicko
- 1603 – nástup dynastia Stuartovcov – Jakub I. – syn Márie Stuartovej
- Jakub I. – spojil Írsko, Škótsko, Anglicko – feudálny štát
- najväčšiu moc mal panovník, nerovnomerný vývoj
- S, Z – rodová šľachta – feudalizmus – brzdila vývoj
- J, V – nová šľachta – manufaktúry, buržoázia, kapitalizmus
Panovník mal parlament, ktorý sa delil na:
- Dolná snemovňa – nová pokroková šľachta
- Horná snemovňa – stará šľachta
Panovník sa dostal do konfliktu s parlamentom, lebo mu nepovolil nové dane. Kríza vyvrcholila za Karola I.
Karol I. a konflikt s parlamentom
- Karol I. – chcel upevniť moc panovníka na úkor parlamentu
- zaviedol dane, nové ceny bez parlamentu – nerešpektoval ho
- vznikol odpor parlamentu – vyvrcholil 1629 – kráľ rozpustil parlament – začal vládnuť absolutisticky
- na strane kráľa bola anglikánska cirkev a vysoká aristokracia
- proti nemu boli puritáni – kalvinisti – vidiecka šľachta a stredné mestské vrstvy
- puritáni chceli očistiť cirkev, puritas = čistota
Puritáni
- presbyteriáni
- independenti – nezávislí
Presbyteriáni: puritáni, bohatá šľachta, bankári, boli za dohodu, kompromis s kráľom
Indenpendenti: puritáni, drobný obchodníci, majitelia manufaktúr, chceli byť nezávislý od presbyteriánov, chceli účasť na správe štátu, chceli aby sa kráľ podriadil parlamentu
Levelleri, Diggeri: najrevolučnejší independenti
Priebeh anglickej revolúcie
- 1603 – nástup Stuartovcov
- 1625 – nástup Karola I.
- 1639 – povstanie v Škótsku
- 1640 – „Krátky parlament“
- 1642 – 1649 – občianska vojna
- 1644 – Marston Moore
- 1645 – Maseby
- 1649 – poprava kráľa, vyhlásenie republiky
- 1651 – navigačné akty
- 1653 – Cromwellová diktatúra
- 1658 – koniec Cromwellovej diktatúry
- 1660 – znovu Stuartovci, koniec revolúcie
Začiatok revolúcie
- za Karola I. sa zhoršili podmienky
- 1639 – povstanie proti nemu v Škótsku – katolíci, pretože tam chcel zaviesť anglikánsku cirkev a absolutizmus
- Škóti vpadli do Anglicka a Karol I. nemal ani armádu ani peniaze
- 1640 – zvolal „Krátky parlament“, aby získal peniaze na vojsko
- hneď po rokovaní ho rozpustil
- neúspech proti Škótsku – zvolal znova „Dlhý parlament“
- rokovali celý jeden rok
Obdobie revolúcie – 1640 – 1642
- v parlamente bola opozícia proti kráľovi
- vydala listinu „Petícia práv“
- obsahovala zrušenie kráľovských súdov, dane len so súhlasom parlamentu, odpútanie parlamentu od moci kráľa
- otvorený rozpor – Veľká Remonštrácia
- rozpory aj vo vnútri parlamentu
- Karol I. to využil, v Oxforde zhromaždil vojsko
- 1642 – začal vojnu proti parlamentu
Obdobie revolúcie – 1642 – 1649
- občianska vojna
- Anglicko sa rozdelilo na kráľovský a parlamentský dvor
- na stane kráľa – anglikánska cirkev a stará rodová šľachta
- spojenci parlamentu – J, V – bankári, obchodníci, veľkostatkári
- prevaha kráľa, pretože na čele parlamentu bol lord Essex
- bol slabý
- obrat nastal, keď sa dostal na čelo parlamentu Oliver Cromwell a Fairfax
- 1644 – Marston Moore – porážka kráľa
- ušiel do Škótska, no oni ho vydali späť parlamentu
- 1645 – Maseby
- 1649 – poprava kráľa
- vyhlásili republiku – Commonwealth
Obdobie revolúcie – 1649 – 1660
- vládla buržoázia pomocou parlamentu
- výkonnú a súdnu moc mali independenti
- buržoázia potláčala revolučné vystúpenia ľudu
- 1651 – prijatý zákon o moreplavbe – Navigačné akty
- namierené proti Holandsku
- hovorilo sa v nich, že tovar do Anglicka sa mohol odvážať len na Anglických lodiach
- v parlamente – neporiadky – korupcia
- Cromwell ho rozohnal vojenskou silou
- 1653 – nastolil Vojenskú diktatúru – novú ústavu
- prijal titul Lord Protektor – diktátor
- bojoval proti kresťanským monarchiám – španielskym Habsburgovcom
- získal Jamajku
- budoval obchodné a vojnové loďstvo
- po jeho smrti nastal chaos
- buržoázia sa obávala ľudového hnutia
Obnovenie kráľovstva
- 1660 – obnovené kráľovstvo
- nastúpili znovu Stuartovci – Karol II.
- obnovená anglikánska cirkev
- presbyteriáni boli prenasledovaní
- Karol II. – absolutizmus
- narazil na odpor parlamentu
- vydal zákon – Habeas Corpus Act
- mal zaručiť právnu istotu pre obyvateľov, osobnú slobodu
- 1685 – nastúpil jeho syn – Jakub II.
- nerešpektoval parlament, a tak ho parlament zosadil
- po ňom vládla jeho sestra – Mária
- jej muž – William III. Oranžský
- 1689 – sa stal anglickým kráľom
- Anglicko sa stalo konštitučnou parlamentskou monarchiou
- vydal listinu práv – Bill of Rights
- na čele bol kráľ, ale skutočnú moc mal parlament
- vznikali parlamentné strany
- torryovia – z nich v 19. storočí – konzervatívna strana
- whigovia – liberálna strana – nová šľachta
Význam revolúcie, pojmy a Bill of Rights
- Anglická a francúzska revolúcia – občianske vojny
- Nizozemská a Americká revolúcia – národnooslobodzovacie vojny
- Americká a francúzska – spoločným znakom boli deklarácie slobody
Význam anglickej revolúcie
- Navigačné akty – podpora obchodu, rozvoj kolónii
- Anglicko – námorná mocnosť
- uplatnenie merkantilizmu
- v Anglicku parlamentarizmus
- buržoázna revolúcia – buržoázia zvrhla feudalizmus
- oslabila sa anglikánska cirkev
- nástup kapitalizmu
- uvoľnil sa obchod – manufaktúry
- 1x vystúpili predstavitelia ľudu s uceleným programom prestavby spoločnosti
- nová pokroková trieda – buržoázia
Parlamentizmus
Parlamentizmus: na čele je panovník, ale skutočnú moc ma parlament
Absolutizmus
Absolutizmus: nový politický systém, keď na čele byrokratického správneho aparátu je sám panovník, ktorý musí bojovať proti stavovskej opozícii, vládne neobmedzene, a nepodlieha žiadnemu štátnemu orgánu, uplatňoval sa už v Antike a stredoveku, a v 16 – 18. storočí sa zaviedol do európskych štátov
Typy monarchií a republík
- Absolutistické monarchie – Vatikán, Omán, Saudská Arábia, Bahrajn, SAE
- Parlamentné monarchie – VB, Dánsko, Nórsko, Švédsko, Španielsko
- Parlamentné republiky – ČR, SR, Taliansko, Maďarsko, India
Listina práv – Bill of Rights
- podpísal ju William III. Oranžský – 1689
- Anglicko sa stalo konštitučnou monarchiou
- začal sa prudký rozvoj parlamentného systému
- obsahovala ústavné, právne, trestné, finančné právo
- zákonodarnú a ústavodarnú moc má parlament
- proti zriaďovaniu súdov pre cirkev
- dôležitý bol článok č. 4 o daniach
- dane len so súhlasom parlamentu
- poddaní majú právo slobodne podávať petície a zároveň majú povinnosť dodržiavať zákony
- zákaz vytvárať súkromné vojsko
- týkalo sa to aj kráľa aj šľachty
- len so súhlasom parlamentu
- sloboda prejavu, slova, hlasovania
- nezávislosť porotcov na súdoch
- všetky články a zásady – základné prvky dnešných vládnych systémov
- platia dodnes
| Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
|---|---|---|---|
|
|
Dejiny Anglicka | Referát | 1 097 slov |
|
|
Vznik a vývoj európskych štátov Francúzska, Anglicka a Svätej rímskej ríše | Maturita | 566 slov |
|
|
Vznik Anglicka | Referát | 647 slov |
|
|
Vývoj Anglicka, 100–ročná vojna | Maturita | 1 040 slov |
|
|
Anglická revolúcia (1640 – 1660) | Referát | 720 slov |