Vznik USA

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: wanna (18)
Typ práce: Maturita
Dátum: 17.01.2022
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 516 slov
Počet zobrazení: 1 794
Tlačení: 81
Uložení: 87

Vznik USA

Anglická politika voči kolóniam:

- ako prví prenikli na americký kontinent Vikingovia – námorné výpravy

- 1492 – Krištof Kolumbus – objavil Ameriku

- bol to začiatok kolonizácie

- Ameriku najprv kolonizovali Španieli a Portugalci

- dobývali ríše Aztékov, Majov, a Inkov

- po nich prišli Francúzi

- v 16. storočí založil Jacques Cartier osadu Montreal

- vyhlásil zabratie Kanady v prospech Francúzska

- tí tu založili provinciu Quebec – stredisko obchodu

- zabrali územie okolo Missisippi

- nazvali ho Loussiana podľa Ľudovíta XIV.

- založili i New Orleans

- francúzsky hugenoti tu chceli založiť vlastný náboženský štát

- Španieli a Portugalci vytláčali Indiánov

- Francúzi neprichádzali s Indiánmi do konfliktu

. obchodovali s nimi

- Holanďania a Švédi založili dnešný New York

- najznámejší moreplavec – Henry Hudson (Angličan)

- Angličania položili základy pre vznik USA a amerického národa

- mali 13 kolónii na východnom pobreží Severnej Ameriky

- ako prví začali obchod s otrokmi

- medzi Angličanmi a Francúzmi – 7 ročná vojna kvôli kolóniám

- 1756 – 1763

- skončila sa Parížskym mierom – zvíťazili Angličania

- získali od Francúzska Kanadu

- v 18. storočí na území USA 13 kolónii – 3 000 000 ľudí

Príčiny boja za nezávislosť: kolónie mali rozdielne prírodné podmienky

- iná hospodárska, sociálna, národnostná štruktúra

- nerovnaká správa a vzťah k materskej krajine

3 druhy kolónii:

Juh – kolónie majúce prevažne poľnohospodársky charakter

- špecifický plantážnicko-otrokársky systém

- Virgínia, Maryland, S a J Karolína, Georgia

Sever - rozvoj priemyslu (priemyselné kolónie) 

- fungoval tu kapitalizmus

- farmy mali anglosaský a puritánsky charakter

- Nové Anglicko

Stred – ekonomicky a národnostne najmenej jednotné

- centrum finančného a kultúrneho života

- na vzniku sa podieľali Holanďania a Švédi

- New York, New Jersey, Pensylvánia, Delaware)

- pôvodné obyvateľstvo – Indiáni (rodové zriadenie)

- nemali zbrane, nemohli zabrániť Európanom v prenikaní

- časté konflikty práve s Indiánmi

- najprudšia vojna s Indiánmi – súčasť sedemročnej vojny

- Francúzsko získalo spojenectvo indiánskych kmeňov

- Anglicko zaberalo ich územie

- keďže bolo Francúzsko porazené, Indiáni museli prijať angl. nadvládu

- anglická vláda – obava pred novou vojnou

- 1774 – quebecký zákon = trvalá hranica

- krajiny na Z od Alleghan majetkom Indiánov

- napriek tomu ich ale zatláčali stále viac na západ

- indiáni strácali možnosti obživy

- kolónie dodávali materskej krajine – Anglicku potrebné výrobky, suroviny

- priemysel postupne konkuroval tomu anglickému

- kolonisti predávali výrobky aj do Portugalska a Španielska

- anglická vláda potrebovala trh pre svoje výrobky

- obmedzovala rozvoj priemyslu v kolóniách

- záujmy koloniálnej buržoázie v rozpore so záujmami Anglicka

- kolonisti sa zmocňovali voľnej pôdy, na ktorú si robil nároky anglický kráľ a šľachta = poľnohospodárska pôda bola jednou z príčin boja amerických osád za nezávislosť

- rozpory neustále narastali

Vojna za nezávislosť: 1775 - 1781

- hlavná príčina nepokojov - zákon o zaistení ubytovania pre britskú armádu

- zákon o kolkovnom (zvýšená daň za listiny a noviny) = odpor

- v kolóniách vznikali zväzové výbory

- radikálne skupiny „Synovia slobody“

- vychádzali z revolučnej ideológie revolučnej demokracie

- tú sformuloval revolučný demokrat Thomas Paine

- prisťahovalec z Anglicka

- „Zdravý rozum“ – brožúra – výzva k povstaniu proti Anglicku

- za rovnosť a práva pre všetkých

- 1x použil práve Thomas Paine pojem „satelit“

- kolónie boli satelity Anglicka

- onedlho vláda zaviedla nové dane a clá

- centrum nepokojov – Boston (hlavné mesto Massachusetts)

- osadníci prestali kupovať anglický tovar (bojkotovali ho)

- dosiahli zrušenie ciel a daní, okrem cla na čaj

- lode Východoindickej spoločnosti pristáli s nákladom čaju v Bostone

- osadníci nahádzali debny s čajom (343) do mora

- december 1773 – „bostonské pitie čaju“

- prístav uzavretý, kým osadníci nezaplatia škodu

- britské jednotky - streľba do davu Bostončanov (8 zabili)

- nepokoje sa rozšírili aj na iné územia

- hlavnou silou nepokojov boli farmári (toryovia)

- žiadali pôdu

- najrevolučnejšie územia - Nové Anglicko a Virgínia

19.4.1775 – začala vojna medzi anglickým vojskom a kolonistami

- utvorila sa dobrovoľnícka kontinentálna armáda

- na čele George Washington z Virgínie

- neskôr 1. prezident USA

- predtým bol dôstojník britskej armády v sedemročnej vojne

- kolonisti vytlačili anglické vojská z Bostonu

- avšak medzi kolonistami aj prívrženci anglickej vlády

- šľachtickí statkári, bohatí plantážnici z juhu, obchodníci, kňazi anglikánskej cirkvi

- vo vojne bojovali na strane Anglicka

Výhody kolonistov - znalosť terénu a revolučné vedenie vojny (partizáni)

- spojenectvo s Francúzskom

Nevýhody kolonistov – nevycvičená armáda dobrovoľníkov

- zlá vojenská disciplína

- sezónne práce –farmári odchádzali domov na poľné práce

- neboli prostriedky na vedenie vojny, nemali vlastné vojnové loďstvo

1776 – Kontinentálny kongres vo Philadelphii

- snaha vyjednávať s anglickým kráľom (George III.)

- neúspešne pokusy

4.7.1776 - vyšlo Vyhlásenie nezávislosti – Thomas Jefferson

- august 1776 – vylodenie anglického vojska, spočiatku úspechy

- obrat v roku 1777

- Anglicko podniklo 2 ťaženia súčasne

- z Kanady k rieke Hudson a z New Yorku – dobyť Philadelphiu

- 1. armáda donútená kapitulovať 17.10.1777 pri Saratoge

- prvé veľké víťazstvo kolonistov

- osadníci navyše získali spojenectvo Francúzska, Španielska a Holandska - - - tí chceli získať kolónie (napr. Francúzsko chcelo späť Kanadu)

- po príchode Francúzov boli Angličania obkľúčení

- vzdali sa Georgovi Washingtonovi

- 17.10. 1781 pri Yorktowne – kapitulácia, koniec vojny

1782-1783 – mierové rokovania v Paríži:

- vojna skončila v prospech kolonistov

- Anglicko uznalo samostatnosť 13 amerických osád

- Francúzsku a Španielsku vrátili časť kolónií

- americké kolónie vytvorili spoločnú republiku – Spojené štáty americké

Význam vojny za nezávislosť:

- spravodlivá, národnooslobodzovacia vojna proti anglickému útlaku

- spojili sa rôzne vrstvy osadníkov a utvorili nový národ – Američanov

- bola to buržoázna revolúcia – odstránila feudálne prežitky

- dala moc do rúk plantážnikom, obchodníkom, priemyselníkom

- vzor, povzbudenie pre buržoáziu v Európe

- francúzska aj americká revolúcia vychádzali z učenia osvietencov

- americká bola pre ňu vzorom

- vo Francúzsku vznikla počas revolúcie Deklarácia ľudských a občianskych práv

- vychádzala práve z vyhlásenia nezávislosti USA

Vývoj po revolúcii:

- moc mali najbohatšie vrstvy

- pre farmárov a drobnú buržoáziu boli zlé ekonomické dôsledky

- ľud nedosiahol splnenie požiadaviek

- na juhu - otrokárstvo, postavenie indiánov sa nezmenilo

- bolo sociálne napätie, ktoré vyvrcholilo 1786-1787

- ľudové povstanie Daniela Shaysa - bolo potlačené

- po revolúcii bola prijatá ústava USA - 1787

- ponechala otroctvo, vykorisťovanie, majetkové rozdelenie

- každý štát - právo na clá, vlastné dane, armádu

- na schválenie napr. vojny, mieru, financií muselo súhlasiť 9 z 13 štátov

- do federálnej pokladne boli dobrovoľne členské príspevky

- zákonodarnú moc mal parlament - kongres - skladal sa z 2 častí:

  1. senát - každý štát mal rovnaký počet poslancov
  2. snemovňa reprezentantov - poslanci podľa počtu obyvateľov

- podľa ústavy - federácia s ústavnou vládou

- hlava štátu - prezident

- volený na 4 roky, mal výkonnú moc

- zároveň predseda vlády - menuje ministrov, vrchný veliteľ armády, reprezentuje v cudzine, môže vetovať uznesenia kongresu

- ústava neobsahuje žiadne demokratické práva občanov

- nezakotvila slobodu tlače, zhromažďovania

- vytvorila sa opozícia (Thomas Jefferson)

- žiadali aby ústava brala ohľad na nižšie vrstvy

- požiadavka doplniť článok o ľudských právach

- 1789 - doplnená ústava o slobodu tlače, slova, zhromažďovania

- odluka cirkvi od štátu

- k moci sa dostala strana federalistov - presadzovali centralizáciu

- v opozícii – republikáni (demokrati)

- obhajovali suverenitu jednotlivých štátov - Jefferson

- republikáni a federalisti mali rozdielne názory v zahraničnej politike

- federalisti sa chceli zblížiť s Anglickom

- republikáni chceli nezávislosť od Anglicka

  1. Vyhlásenie nezávislosti, súvislosť francúzskej a americkej revolúcie

Politický národ: - ľud rozličného etického a sociálneho pôvodu, ktorý uznáva spoločné zásady života (demokratické, republikánske)

Konfederačné články: - 1. ústava USA z roku 1777

- združenie suverénnych štátov

Kongres: - stretnutie zástupcov anglických kolónii

„Konzervatívna revolúcia:“ – vychádzala z pôvodných, konzervatívnych hodnôt

- uplatňovala zásady nového usporiadania spoločnosti, ktoré vychádzajú z kresťanských zásad, obsahujú aj demokratické zásady

4.7.1776 – „Vyhlásenie nezávislosti“

- rozhodnutie o definitívnom rozchode s Anglickom

- uznesenie o nezávislosti amerických osád

Autor - Thomas Jefferson (od 1800 prezident USA)

- vplyv osvietencov a filozofie Johna Locka 

Obsah:

  • právo na povstanie proti nespravodlivej vláde
  • základné buržoázne slobody
  • rovnosť všetkých ľudí, ich právo rozhodnúť o spôsobe vlády
  • boj proti koloniálnemu útlaku a feudálnym prežitkom (na nátlak delegácie z J z textu vypustená časť odsudzujúca otroctvo
  • ohlas u európskej buržoázie – chcela zvrhnúť feudálne monarchie
  • „večné“ a „neporušiteľné“ ľudské práva = buržoázne práva, zabezpečovali buržoázne vlastníctvo, nevzťahovali sa na černochov a Indiánov, neznamenali koniec otroctva a vykorisťovania
  • zdroj = myšlienky francúzskych osvietencov:
  1. všetci ľudia sú slobodní a rovní od svojej prirodzenosti , svetská moc pochádza z ľudu
  2. tak, ako sú ľudia rovní pre bohom, musia byť rovní aj pred svetským zákonom, demokratické usporiadanie spoločnosti, nesmú existovať nijaké zákony pre privilegované vrstvy
  • vychádza z tradičných (konzervatívnych) a kresťanských hodnôt, zásady svetského usporiadania spoločnosti vychádzajú z kresťanských zásad, v navrhovanom spoločenskom poriadku spojenie kresťanskej motivácie s demokratickými zásadami
  • sloboda = právo slobodne nakladať so svojím majetkom (voľne podnikať a bohatnúť), slobodne využívať svoje prirodzené rozdiely
  • 2 princípy: rovnosť politických práv + uznanie rozdielnosti ľudských bytostí
  • formulovalo právo na odpor
  • 1x sa formulovali ľudské práva ako základný program slobodnej spoločnosti (život, sloboda, úsilie o šťastie)
  • dokument zdôvodňoval odtrhnutie 13 osád od Veľkej Británie
  • dokument dal najavo, že nezávislosť nie je jediným cieľom americkej revolúcie, išlo o vytvorenie takého politického systému, ktorý by zabezpečoval základné práva človeka a občana
  • podiel na vláde by mal občanov ochrániť pred prejavmi akejkoľvek tyranskej svojvôle
  • spoločná vôľa občanov by mala nachádzať výraz v demokraticky prijatých zákonoch
  • boj za práva človeka – jednotlivca, zápas za vytvorenie takého usporiadania spoločnosti, ktoré bude zodpovedať záujmom všetkých jej členov
  • začal sa vytvárať štát nového typu

Vyhlásenie nezávislosti (USA, 4. júla 1776):

„Pokladáme tieto práva za zreteľné: že všetci ľudia sa narodili ako rovní, že im Stvoriteľ dal rovnaké práva, medziiným právo na život, na slobodu a snahu po šťastí. Na zabezpečenie týchto práv boli ľudom ustanovené vlády, ktoré svoju plnú moc odvodzujú od tých, ktorým vládnu. Ak by niektorá forma vlády týmto cieľom škodila, je právom ľudu zmeniť ju alebo odstrániť a dosadiť novú vládu...“

„My, zástupcovia Spojených štátov amerických, ktorí sme sa zišli ako všeobecný kongres, voláme preto najvyššieho Sudcu tohto sveta za svedka, že naše úmysly sú počestné a z poverenia a v mene dobrého ľudu týchto kolónií otvorene a slávnostne vyhlasujeme, že tieto spojené kolónie sú nezávislými štátmi a aj v budúcnosti nimi po práve zostanú, že sa vyväzujú z akejkoľvek podriadenosti voči britskej korune a že ako slobodné a nezávislé štáty majú neobmedzené právo viesť vojnu, uzatvárať mier, nadväzovať spojenectvá, pestovať obchod a podujímať sa na každú činnosť, na ktorú majú nezávislé štáty právo.“ (Časť Vyhlásenia nezávislosti)

  1. Spojené štáty Americké – krajina neobmedzených možností:
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.040 s.
Zavrieť reklamu