Vývoj európskych veľmocí

Vývoj európskych veľmocí

Ľudovít XIV – vnútorná politika:

– v 17. storočí patrilo Francúzsko medzi najsilnejšie štáty

– po 30-ročnej vojne malo veľa území

– silný štát, ale vnútorne nejednotný – vnútorné náboženské problémy

– hugenoti boli prenasledovaní

– panovníci chceli nastoliť vládu pevnej ruky, tak prestali zvolávať generálne stavy – šľachta, duchovenstvo, mešťania

– absolutizmus chcel nastoliť už Ľudovít XIII. a jeho minister kardinál Richelieu

– absolutizmus – nový politický systém, keď na čele byrokratického správneho aparátu je sám panovník, ktorý musí bojovať proti stavovskej opozícii, panovník vládne neobmedzene, a nepodlieha žiadnemu štátnemu orgánu 

– mocenské opory absolutizmu: – armáda s centrálnym vedením

– štátna správa podliehala kráľovi

– katolícka cirkev – „jeden kráľ, jedna viera, jeden zákon“

Ľudovít XIV.: – „ Štát som ja“

Vnútorná politika: – jeho vláda – vrchol francúzskeho absolutizmu

– vládol už ako 5-ročný – vládol za neho kardinál Mazarin (šedá eminencia)

– cieľom vlády – zachovať feudalizmus, posliniť ústrednú moc, na úkor samosprávy v provinciách

– zrušil veľa provincií, v ktorých intendanti vyberali dane

– centralistické usporiadanie

– mal veľa radcov a ministrov

– pokladal sa za Bohom vyvoleného

– nazval sa „kráľ Slnko“

– neplatili pre neho žiadne zákony – iba Božie

– mal reprezentatívny kráľovský dvor

– dal postaviť Versailles

– 1666 – založil akadémiu na rozvoj vedy

– 1685 – zrušil nantský edikt – zobral hugenotom náboženskú slobodu

– tým kleslo hospodárstvo

1. Zahraničná politika Ľudovíta XIV:

– výboje

– vytvorili sa opozície štátov, ktoré chceli zabrániť rozšíreniu Francúzska

– Francúzsko podporovalo Švédsko, zúčastnilo sa vo vojne Karola II. proti Nizozemsku

– zvíťazilo Anglicko, získali New York

– chcel získať Nizozemsko, Alsasko

– chcel ovládnuť Nemecko, Nizozemsko ako obchodného súpera, španielskycha rakúskych Habsburgovcov

– rozšíril územie na sever a východ

– zapojil sa do vojny o španielske dedičstvo – 1701 – 1713, 1714 – vymreli španielski Habsburgovci

– nárok na trón – rakúsky Habsburgovci a Bourbonovci

– Anglicko bolo na strane Habsburgovcov

– Utrechtský mier, Rasttatský mier o rozdelení šp. dedičstva

– Francúzi získali španielsky trón, ale nesmeli pripojiť Španielsko k Francúzsku

– Habsburgovci získali španielske kolónie – Miláno, Neapol

– Angličania získali Gibraltár

– začala sa rovnováha, Francúzsko stratili prevahu, no naďalej bolo dôležité v diplomacii – francúzština

– na zvýšenie príjmov – minister financií – Jean Baptiste Colbert – nová hospodárska teória

– zaviedol politiku reunií – nový princíp, ktorý znamená uplatňovanie územno – právnych nárokov pomocou list. argumentácie

Merkantilizmus = Colbertizmus: – politika aktívnej bilancie – viac vyvážať ako dovážať

– rozvoj výroby, podpora manufaktúr – železiarne, papierne, luxusný tovar – zrkadlá, voňavky

– vysoké clá za dovoz, zrušil vnútorné clá – vnútorné zjednotenie, odstránenie hospodárskej rozdrobenosti

– zakladal komorné obchodné spoločnosti

– napriek merkantilizmu sa situácia zlepšila len dočasne

– opäť nastal kríza

– merkantilizmus mal zabrániť odlivu drahých kovov z krajiny

– dosiahla sa rovnováha štátnych príjmov a výdavkov

– zakladanie manufaktúr, podnikatelia mali daňové úľavy, vysoké clá na cudzí tovar – konflikt s Holandskom

– hľadali nové odbytiská tovaru – hľadali kolónie, opevňovali prístavy, bodovali lodenice

– 1666 – Akadémia vied

– Merkantilizmus sa prejavil aj inde – v Anglicku za Alžbety I., v Prusku za Fridricha II., v Rakúsku za Márie Terézie

1. Peter Veľký a dôsledky jeho vlády + porovnanie:

– Rusko – poľnohospodársky, feudálny štát

Pomery v Rusku v 17. storočí : – panovník = najväčší feudál – cár

– výroba sa opierala o pôdu, ktorú nevedeli obrobiť

– primitívna technika

– centrum – Moskva

– obchod mali v rukách cudzinci

– prekážka obchodu zo západu

– nemali more ani loďstvo

– mali slabú armádu

– bohatá šľachta – Bojari – najväčšie príjmy

– vykorisťovanie nevoľníkov

– potrebné reformy

Reformy Petra I. – 1689 – 1725: – reformy aj do zahraničia

– pred reformami vycestoval do západnej Európy – Holandsko

– tam študoval ich hospodársku techniku

– nešiel tam ako cár, ale ako robotník

- Reforma armády : - reorganizácia

– lepšia výzbroj, loďstvo, pešiaci, jazda, osobitný poriadok

– jednotné uniformy, povinná vojenská služba

- Reforma hospodárstva: – zaviedol daň od „hlavy“ – časté povstania

– 1703 – Petrohrad

– staval mestá, v priemysle manufaktúry

– metalurgia, tavba, a vývoz železa do Anglicka

– zakladal manufaktúry, aby sa rozvíjal obchod

– museli byť cesty – staval ich

– clá, zaviedol štátny monopol na tabak, lieh a soľ – štát určoval ceny

- Reforma štátnej správy: – zrušil bojarskú Dumu (parlament)

– vytvoril kolégia (ministerstvá)

– ríšu rozdelil na gubernie – územné jednotky – na čele gubernátor

– štátna správa – senát = najvyšší orgán

– vplyv západnej Európy

- Reforma cirkvi: – zrušil patriarchát

– na čele pravoslávnej cirkvi bol cár

- Reforma kultúry: – zakladal školy v Petrohrade, Moskve

– námorné, vojenské, lekárske

– nová kníhtlač – pre noviny a knihy

– založil nové písmo – graždanka

– 1. knižnica, 1. tlačené noviny = vedomosti

– nový kalendár od 1.1.1700

– geologicky a hydrografický výskum

– kartografia – „Atlas ruského impéria“, „Kniha máp Sibíri“

– 1725 – akadémia v Petrohrade

– 1. vedecká historická práca – napísal ju asi Tatiščev – „Ruské dejiny od najstarších čias“

– nová móda, výstrihy, začalo sa strihať, holiť

– za jeho vlády vznikla šľachticko – absolutistická monarchia s úradníckym aparátom, pravidelnou armádou oddanou cirkvi

– Peter I. bol imperátor

Zahraničná politika: – získať prístup k moru na S a J

– hlavný protivník Švédsko a Turecko

– Anglicko sa postavilo na stranu Švédska

– 1700 – 1721 – Severná vojna

– najskôr porážka Ruska na Narve

– pri Poltave vyhralo Rusko

– koniec vojny – Nystadský mier

– Rusko získalo Estónsko, Litvu a prístup k Baltskému moru

– postup na Sibír

– obchodné a diplomatické vztyky s Čínou

Význam reforiem: – mali odstrániť zaostalosť, ale upevnili absolutizmus

– neodstránilo sa nevoľníctvo

– reformy priniesli výhody len vládnucej triede

– Rusko sa stalo Európskou veľmocou

– väčšina reforiem zrušená po smrti Petra Veľkého

Porovnanie Ľudovít XIV. a Peter Veľký

Peter Veľký Ľudovít XIV.

– dôraz na vnútorný vývoj – výbojná zahraničná politika

– manufaktúry, priemysel, obchod

– centralizácia štátnej správy

– absolutizmus

– stavali cesty, prístavy

– veľa študoval, vo všetkom sa vzdelával, – obklopoval sa múdrymi ľuďmi

zaujímal sa o svoju krajinu, aj o minulosť, namiesto toho, aby sa sám

túžba po vzdelanosti vzdelával

– nemal rád ceremónie – bol rád v spoločnosti,

i na ceremóniách

– pokrokovejší

– zúčastňoval sa osobne na vojnách – na vojnách sa nezúčastňoval