Vývoj európskych veľmocí

Vývoj európskych veľmocí

- v 17. storočí patrilo Francúzsko medzi najsilnejšie štáty

- po 30-ročnej vojne malo veľa území

- silný štát, ale vnútorne nejednotný – vnútorné náboženské problémy

- hugenoti boli prenasledovaní

- panovníci chceli nastoliť vládu pevnej ruky, tak prestali zvolávať generálne stavy – šľachta, duchovenstvo, mešťania

- absolutizmus chcel nastoliť už Ľudovít XIII. a jeho minister kardinál Richelieu

- absolutizmus – nový politický systém, keď na čele byrokratického správneho aparátu je sám panovník, ktorý musí bojovať proti stavovskej opozícii, panovník vládne neobmedzene, a nepodlieha žiadnemu štátnemu orgánu 

- mocenské opory absolutizmu: - armáda s centrálnym vedením

- štátna správa podliehala kráľovi

- katolícka cirkev – „jeden kráľ, jedna viera, jeden zákon“

Ľudovít XIV.: - „ Štát som ja“

Vnútorná politika: - jeho vláda – vrchol francúzskeho absolutizmu

- vládol už ako 5-ročný – vládol za neho kardinál Mazarin (šedá eminencia)

- cieľom vlády – zachovať feudalizmus, posliniť ústrednú moc, na úkor samosprávy v provinciách

- zrušil veľa provincií, v ktorých intendanti vyberali dane

- centralistické usporiadanie

- mal veľa radcov a ministrov

- pokladal sa za Bohom vyvoleného

- nazval sa „kráľ Slnko“

- neplatili pre neho žiadne zákony – iba Božie

- mal reprezentatívny kráľovský dvor

- dal postaviť Versailles

- 1666 – založil akadémiu na rozvoj vedy

- 1685 – zrušil nantský edikt – zobral hugenotom náboženskú slobodu

- tým kleslo hospodárstvo

1. Zahraničná politika Ľudovíta XIV:

- výboje

- vytvorili sa opozície štátov, ktoré chceli zabrániť rozšíreniu Francúzska

- Francúzsko podporovalo Švédsko, zúčastnilo sa vo vojne Karola II. proti Nizozemsku

- zvíťazilo Anglicko, získali New York

- chcel získať Nizozemsko, Alsasko

- chcel ovládnuť Nemecko, Nizozemsko ako obchodného súpera, španielskycha rakúskych Habsburgovcov

- rozšíril územie na sever a východ

- zapojil sa do vojny o španielske dedičstvo – 1701 – 1713, 1714 – vymreli španielski Habsburgovci

- nárok na trón – rakúsky Habsburgovci a Bourbonovci

- Anglicko bolo na strane Habsburgovcov

- Utrechtský mier, Rasttatský mier o rozdelení šp. dedičstva

- Francúzi získali španielsky trón, ale nesmeli pripojiť Španielsko k Francúzsku

- Habsburgovci získali španielske kolónie – Miláno, Neapol

- Angličania získali Gibraltár

- začala sa rovnováha, Francúzsko stratili prevahu, no naďalej bolo dôležité v diplomacii – francúzština

- na zvýšenie príjmov – minister financií – Jean Baptiste Colbert – nová hospodárska teória

- zaviedol politiku reunií – nový princíp, ktorý znamená uplatňovanie územno - právnych nárokov pomocou list. argumentácie

Merkantilizmus = Colbertizmus: - politika aktívnej bilancie – viac vyvážať ako dovážať

- rozvoj výroby, podpora manufaktúr – železiarne, papierne, luxusný tovar – zrkadlá, voňavky

- vysoké clá za dovoz, zrušil vnútorné clá – vnútorné zjednotenie, odstránenie hospodárskej rozdrobenosti

- zakladal komorné obchodné spoločnosti

- napriek merkantilizmu sa situácia zlepšila len dočasne

- opäť nastal kríza

- merkantilizmus mal zabrániť odlivu drahých kovov z krajiny

- dosiahla sa rovnováha štátnych príjmov a výdavkov

- zakladanie manufaktúr, podnikatelia mali daňové úľavy, vysoké clá na cudzí tovar – konflikt s Holandskom

- hľadali nové odbytiská tovaru – hľadali kolónie, opevňovali prístavy, bodovali lodenice

- 1666 – Akadémia vied

- Merkantilizmus sa prejavil aj inde – v Anglicku za Alžbety I., v Prusku za Fridricha II., v Rakúsku za Márie Terézie

1. Peter Veľký a dôsledky jeho vlády + porovnanie:

- Rusko – poľnohospodársky, feudálny štát

Pomery v Rusku v 17. storočí : - panovník = najväčší feudál – cár

- výroba sa opierala o pôdu, ktorú nevedeli obrobiť

- primitívna technika

- centrum – Moskva

- obchod mali v rukách cudzinci

- prekážka obchodu zo západu

- nemali more ani loďstvo

- mali slabú armádu

- bohatá šľachta – Bojari – najväčšie príjmy

- vykorisťovanie nevoľníkov

- potrebné reformy

Reformy Petra I. – 1689 – 1725: - reformy aj do zahraničia

- pred reformami vycestoval do západnej Európy – Holandsko

- tam študoval ich hospodársku techniku

- nešiel tam ako cár, ale ako robotník

- Reforma armády : - reorganizácia

- lepšia výzbroj, loďstvo, pešiaci, jazda, osobitný poriadok

- jednotné uniformy, povinná vojenská služba

- Reforma hospodárstva: - zaviedol daň od „hlavy“ – časté povstania

- 1703 – Petrohrad

- staval mestá, v priemysle manufaktúry

- metalurgia, tavba, a vývoz železa do Anglicka

- zakladal manufaktúry, aby sa rozvíjal obchod

- museli byť cesty – staval ich

- clá, zaviedol štátny monopol na tabak, lieh a soľ – štát určoval ceny

- Reforma štátnej správy: - zrušil bojarskú Dumu (parlament)

- vytvoril kolégia (ministerstvá)

- ríšu rozdelil na gubernie – územné jednotky – na čele gubernátor

- štátna správa – senát = najvyšší orgán

- vplyv západnej Európy

- Reforma cirkvi: - zrušil patriarchát

- na čele pravoslávnej cirkvi bol cár

- Reforma kultúry: - zakladal školy v Petrohrade, Moskve

- námorné, vojenské, lekárske

- nová kníhtlač – pre noviny a knihy

- založil nové písmo - graždanka

- 1. knižnica, 1. tlačené noviny = vedomosti

- nový kalendár od 1.1.1700

- geologicky a hydrografický výskum

- kartografia – „Atlas ruského impéria“, „Kniha máp Sibíri“

- 1725 – akadémia v Petrohrade

- 1. vedecká historická práca – napísal ju asi Tatiščev – „Ruské dejiny od najstarších čias“

- nová móda, výstrihy, začalo sa strihať, holiť

- za jeho vlády vznikla šľachticko – absolutistická monarchia s úradníckym aparátom, pravidelnou armádou oddanou cirkvi

- Peter I. bol imperátor

Zahraničná politika: - získať prístup k moru na S a J

- hlavný protivník Švédsko a Turecko

- Anglicko sa postavilo na stranu Švédska

- 1700 – 1721 – Severná vojna

- najskôr porážka Ruska na Narve

- pri Poltave vyhralo Rusko

- koniec vojny – Nystadský mier

- Rusko získalo Estónsko, Litvu a prístup k Baltskému moru

- postup na Sibír

- obchodné a diplomatické vztyky s Čínou

Význam reforiem: - mali odstrániť zaostalosť, ale upevnili absolutizmus

- neodstránilo sa nevoľníctvo

- reformy priniesli výhody len vládnucej triede

- Rusko sa stalo Európskou veľmocou

- väčšina reforiem zrušená po smrti Petra Veľkého

Porovnanie Ľudovít XIV. a Peter Veľký

Peter Veľký Ľudovít XIV.

- dôraz na vnútorný vývoj - výbojná zahraničná politika

- manufaktúry, priemysel, obchod

- centralizácia štátnej správy

- absolutizmus

- stavali cesty, prístavy

- veľa študoval, vo všetkom sa vzdelával, - obklopoval sa múdrymi ľuďmi

zaujímal sa o svoju krajinu, aj o minulosť, namiesto toho, aby sa sám

túžba po vzdelanosti vzdelával

- nemal rád ceremónie - bol rád v spoločnosti,

i na ceremóniách

- pokrokovejší

- zúčastňoval sa osobne na vojnách - na vojnách sa nezúčastňoval