Francúzska revolúcia

Francúzska revolúcia

- v prvej polovici 18.storočia - prehĺbenie krízy

- 2. polovica 18. storočia – agrárna, finančná, výrobná kríza

- chcel ju odstrániť minister financií Necker

- zaviedol daňovú reformu (zdaniť privilegované stavy)

- nespokojnosť proti privilegovaným stavom a kráľovi Ľudovítovi XVI.

- tí rozhadzovali peniaze

- za vlády Ľudovíta XVI. - vyvrcholenie krízy

- bol to slabý panovník, podliehal rôznym vplyvom

Ideológia revolúcie: - potreba zmeniť spoločnosť

- odstrániť feudálov

- zdôrazňovali rozum pred vierou

- nový myšlienkový smer

Osvietenstvo: - svetový názor 18. storočia

- vznik v Holandsku – Grotius, Spinoza

- označuje kultúrno-historickú epochu zameranú proti feudalizmu, proti prežitkom feudálneho myslenia

- v centre diania človek, nie Boh

- spôsobilo to zmeny v spoločnosti

- filozofia 1x v opozícii proti cirkvi

- ciele: šťastie ľudstva, právo resp. povinnosť na vzdelanie

- osvietenstvo ovplyvnilo francúzsku aj anglickú revolúciu

- bolo základom modernej európskej kultúry a dejín

- bolo to emancipačné hnutie meštianstva

- vyjadrovalo ciele 3. stavu

- humanizácia trestného práva

- podpora vedy, techniky

- inšpiroval sa ním klasicizmus

- u nás od polovice 18. storočia do 1820

- anglický osvietenci: Francis Bacon, John Locke, Thomas Hobbes, Anthony Collins, Isaac Newton

- osvietenstvo bolo zároveň vzburou proti autoritám, spojenou s kritikou panovníka, cirkvi

- išlo o odpor voči absolutizmu a vyzdvihovanie myšlienky ľudskej slobody, rovnosti a demokracie

- osvietenský myslitelia chceli stanoviť prirodzené práva ľudí, pretože im prislúchajú, keďže sa narodili ako ľudské bytosti

- nedotknuteľnosť jednotlivca zhrnuli v Deklarácii práv človeka a občana v roku 1789

- dielo Encyklopédia – Racionálny slovník vied, umení a remesiel je symbolikou osvietenských snáh

- dielo vychádzalo v rokoch 1751-1772 v 28 zväzkoch

- bolo nebezpečné pre šľachtu, niektoré zväzky zakázali

- Encyklopédia bolo určená na vzdelávanie širokých más obyvateľstva

- poskytovala informácie z rozličných oblastí

- rady pre remeselníkov, poľnohospodárov, podnikateľov

- obsahovala svetonázorové a kritické sociálno-politické články, ktoré ľuďom otvárali oči, a mali vplyv na všeobecné myslenie

- Encyklopédia bola kolektívne dielo

- iniciátorom a hlavným redaktorom – Denis Diderot

- encyklopedisti – La Mettrie, von Holbach, Helvétius, Jean d´ Alambert

- pochádzali z rôznych sociálnych vrstiev

a.) Charles Louis Montesquieu – zastával práva bohatých

- obchodníkov a podnikateľov

- kritika feudalizmu a absolutizmu

- chcel umiernenú konštitučnú monarchiu

- osobné slobody pre občanov, moc pre buržoáziu

Francois - Marie Arouet Voltaire - bol proti nevoľníctvu

- chcel konštitučnú monarchiu s osvietenským panovníkom

- prípadne republiku

- rovnosť občanov pred zákonom, dane podľa majetku

- kritika katolíckej cirkvi, bral ju ako brzdu pokroku

- odmietal kritiku súkromného vlastníctva, neodsudzoval ho

- no pokladal za správne rozdeliť spoločnosť na bohatých a chudobných

b.) Jean Jacques Rousseau – predstaviteľ stredných vrstiev

- zastával drobnú buržoáziu

- žiadal rovnosť bez ohľadu na pôvod

- kritika feudalizmu

- žiadal buržoázne a občianske slobody, buržoáznu demokraciu

- príčinou nerovnosti je súkromné vlastníctvo

- teória rozpracovaná v diele Teória spoločenskej zmluvy

- iné diela: Emil alebo O výchove, O pôvode nerovnosti medzi ľuďmi

c.) Jean Meslier – predstaviteľ chudoby

- kritika sociálnej nerovnosti, nespravodlivosti

- vystupoval proti cirkvi

- žiadal kolektívne vlastníctvo

1. Vznik a priebeh revolúcie, jakobínska diktatúra:

Vznik revolúcie:

1.obdobie - 14.7.1789-10.8.1792

- v máji 1789 – zvolal kráľ generálne stavy vo Versailles (naposledy 1614)

- kvôli zdaneniu privilegovaných stavov

- generálne stavy: a) šľachta

1. b) cirkev, duchovenstvo
2. c) drobní obchodníci, remeselníci, uradnici

- 3. stav chcel zmeniť spoločnosť

- boli v opozícii oproti prvým 2 stavom

- 3. stav sa odtrhol od prvých 2. stavov

- vyhlásil sa za Národné zhromaždenie

- heslo „Sloboda, rovnosť, bratstvo“ – „Liberte, egalite, fraternite“

- národné zhromaždenie vypracovalo ústavu

- premenovali sa na ústavodarne zhromaždenie

- kráľ chcel zakročiť vojenskou silou

- dal súhlas na zásah proti nim

- vo Francúzsku vypukol odpor

- ten vyvrcholil útokom na Bastillu

Začiatok revolúcie:

- útok na Bastilu (symbol útlaku) – 14.7.1789

- ľud si vytvoril národné gardy (ozbrojené orgány)

- kráľ musel ustúpiť, pád starého režimu

- víťazstvo ľudu využila buržoázia na upevnenie svojej moci

- začalo sa obdobie konštitučnej monarchie

- kráľ musel dodržiavať ústavu

- schválili úvod k ústave - Deklarácia ľudských a občianskych práv

- porovnateľná s Vyhlásením nezávislosti

- žiadali:

• slobodu
• zrušenie stavov
• rovnosť všetkých pred zákonom
• právo slobodne vyjadrovať názory, podieľať sa na verejnom živote, právo slobodne podnikať
• odstránenie feudálnych privilégií
• deklarácia potvrdzovala buržoázne vlastníctvo
• vytvárala majetkovú nerovnosť
• nový spôsob vykorisťovania
• práva, ktoré obsahovala, ľud nemohol využívať
• bola politickým manifestom francúzskej revolúcie
• sformulovali je Mirabeau, Sieyes
• Francúzsko má byť konštitučnou monarchiou
• vyjadruje všeobecnú vôľu, nie vôľu jednotlivca

- boli to základy novej buržoáznej spoločnosti, kde základom bolo súkromné vlastníctvo

- v Paríži vznikali diskusné kluby:

- Klub cordellierov – chceli republiku a demokratické usporiadanie

- Klub priateľov ústavy – jakobíni, chceli novú ústavu

- na čele Maximilián Robespierre

- 3.september 1791 – nová ústava

- ústava – Francúzsko – konštitučná monarchia

- volebné právo len pre majetných, nemali ho ženy

- kráľ má výkonnú moc, právo veta, menuje ministrov

- decentralizácia na departamenty - mali samostatnosť

- zrušili sa cechy a vnútorné clá

- dane pre všetkých

- zaručovala základné občianske práva

- napr. sloboda slova, tlače, vlastníctva, zhromažďovania

- v politickom živote však nebola rovnosť

- podľa ústavy - vzniklo Zákonodarné zhromaždenie:

1. a) girondisti – obchodná a priemyselná buržoázia - umiernení
2. b) jakobíni a cordellieri – revoluční

- kráľ chcel návrat k starým pomerom

- očakával pomoc zvonku

- absolutistické štáty sa obávali vplyvu francúzskej revolúcie

- preto ostatné štáty (hlavne Rakúsko a Prusko) chceli vojenskými zásahmi obnoviť absolutizmus vo Francúzsku

- 1792 – Francúzsko (girondisti) vyhlásili vojnu Rakúsku

- pri obrane Paríža - pieseň Marseilleisa (národná hymna)

- revolucionár Jean Marat – vydával noviny Priateľ ľudu

10.8.1792 - veľké povstanie Parížskeho ľudu

- dobitý kráľovský palác - pád monarchie

1. obdobie - 10.8.1792 - 2.6.1793

- obdobie republiky

- pokračovala voja s Rakúsko, Pruskom

- Prusko - francúzska vojna – bitka pri Valmy 20.9.1792

- Francúzsko zvíťazilo

- zákonodarné zhromaždenie sa zmenilo na konvent

1. a) jakobíni – „hora“ - chceli ešte revolúciu
2. b) girondisti – nesúhlasili s revolúciou
3. c) „rovina“, “bahno“– prikláňali sa raz tam, raz tam

- január 1793 – popravili kráľa Ľudovíta XVI. a jeho manželku Máriu Antoinettu

- zhoršilo sa medzinárodné postavenie Francúzska

- hlad, drahota

- do vojny proti Francúzsku vstúpila aj VB a Španielsko

- zhoršila sa situácia vo Francúzsku

- zákon o maxime – vydali jakobíni

- stanovili sa maximálne ceny obilia, chceli zlepšiť postavenie ľudu

- girondisti sa chceli zbaviť jakobínov

- tí na to ale prišli

- 2.6.1793 - jakobínsky prevrat v konvente - vyhnali girondistov

3.obdobie - 2.6.1793 - 27.7.1794

- Obdobie jakobínskej diktatúry

- girondisti sa spojili s VB

- robili vzbury proti revolúcii a jakobínom

- bitka pri Toulone

- bojovali prívrženci kráľa (royalisti) spolu so girondistami proti jakobínom

- 1793 – jakobíni - nová ústava

- Francúzsko bolo republikou

- volebné právo pre mužov, právo na prácu, bezplatné vzdelanie

- bola príliš revolučná

- neboli podmienky na jej uskutočnenie (neuskutočnila sa)

- orgány jakobinov:

1. a) revolučný tribunál - súd
2. b) výbor pre verejnú bezpečnosť – potláčali protivníkov
3. c) výbor pre verejné blaho – na čele Robespierre (najvyššia moc)

- revolučné opatrenia jakobínov - zrušenie feudálnych povinností

- dekrét proti úžere

- štátna podpora pre nemajetných

- zákon o všeobecnom maxime - stanovili sa max. ceny tovarov

- opatrenia proti cirkvi

- revolučný kalendár – iné názvy mesiacov, nový letopočet (od vyhlásenia

republiky)

- teror, prenasledovanie nepriateľov jakobínov – zneužívalo sa to

- využívalo sa to na vyrovnávanie účtov

- trestanie, súdy bez obhajcov

- na druhej strane sa ale zlepšilo postavenie ľudu

- jakobíni mali veľa nepriateľov

- odpor aj v konvente

- zatknutie Robespierra

- 27.7.1794 (9. termidor) – popravili Robespierra bez súdu

- k moci sa dostali girondisti

- ostala republika – koniec revolúcie

1. Prínos a význam revolúcie, Deklarácia ľudských a občianskych práv

Význam francúzskej revolúcie: - zničenie feudalizmu

- nástup kapitalistického spôsobu výroby

- zavedenie nového politického zriadenia

- vznikla neobmedzená vláda buržoázie

- mala ohlas aj v iných krajinách

- Nemecko - Herder, Kant, Goethe, Schiller

- Uhorsko – Martinovič, Hajnóczi – uhorskí jakobíni

- Poľsko - boj za národnú nezávislosť - na čele Tadeusz Kosciuzsko

1. 7. 1789 – 10. 8. 1792 konštitučná monarchia

1. 8. 1792 – 2.6.1793 republika

1. 6. 1793 – 27. 7. 1794 jakobínska diktatúra

Po 27. 7. 1794 vláda protirevolučnej buržoázie

Deklarácia ľudských a občianskych práv:

- porovnateľná s Vyhlásením nezávislosti

- žiadali:

• slobodu
• zrušenie stavov
• rovnosť všetkých pred zákonom
• právo slobodne vyjadrovať názory, podieľať sa na verejnom živote, právo slobodne podnikať
• odstránenie feudálnych privilégií
• deklarácia potvrdzovala buržoázne vlastníctvo
• vytvárala majetkovú nerovnosť
• nový spôsob vykorisťovania
• práva, ktoré obsahovala, ľud nemohol využívať
• bola politickým manifestom francúzskej revolúcie
• sformulovali je Mirabeau, Sieyes
• Francúzsko má byť konštitučnou monarchiou
• vyjadruje všeobecnú vôľu, nie vôľu jednotlivca

- boli to základy novej buržoáznej spoločnosti, kde základom bolo súkromné vlastníctvo