Francúzska revolúcia

Francúzska revolúcia

Príčiny, osvietenstvo, encyklopedisti:

– v prvej polovici 18.storočia – prehĺbenie krízy

– 2. polovica 18. storočia – agrárna, finančná, výrobná kríza

– chcel ju odstrániť minister financií Necker

– zaviedol daňovú reformu (zdaniť privilegované stavy)

– nespokojnosť proti privilegovaným stavom a kráľovi Ľudovítovi XVI.

– tí rozhadzovali peniaze

– za vlády Ľudovíta XVI. – vyvrcholenie krízy

– bol to slabý panovník, podliehal rôznym vplyvom

Ideológia revolúcie: – potreba zmeniť spoločnosť

– odstrániť feudálov

– zdôrazňovali rozum pred vierou

– nový myšlienkový smer

Osvietenstvo: – svetový názor 18. storočia

– vznik v Holandsku – Grotius, Spinoza

– označuje kultúrno-historickú epochu zameranú proti feudalizmu, proti prežitkom feudálneho myslenia

– v centre diania človek, nie Boh

– spôsobilo to zmeny v spoločnosti

– filozofia 1x v opozícii proti cirkvi

– ciele: šťastie ľudstva, právo resp. povinnosť na vzdelanie

– osvietenstvo ovplyvnilo francúzsku aj anglickú revolúciu

– bolo základom modernej európskej kultúry a dejín

– bolo to emancipačné hnutie meštianstva

– vyjadrovalo ciele 3. stavu

– humanizácia trestného práva

– podpora vedy, techniky

– inšpiroval sa ním klasicizmus

– u nás od polovice 18. storočia do 1820

– anglický osvietenci: Francis Bacon, John Locke, Thomas Hobbes, Anthony Collins, Isaac Newton

– osvietenstvo bolo zároveň vzburou proti autoritám, spojenou s kritikou panovníka, cirkvi

– išlo o odpor voči absolutizmu a vyzdvihovanie myšlienky ľudskej slobody, rovnosti a demokracie

– osvietenský myslitelia chceli stanoviť prirodzené práva ľudí, pretože im prislúchajú, keďže sa narodili ako ľudské bytosti

– nedotknuteľnosť jednotlivca zhrnuli v Deklarácii práv človeka a občana v roku 1789

– dielo Encyklopédia – Racionálny slovník vied, umení a remesiel je symbolikou osvietenských snáh

– dielo vychádzalo v rokoch 1751-1772 v 28 zväzkoch

– bolo nebezpečné pre šľachtu, niektoré zväzky zakázali

– Encyklopédia bolo určená na vzdelávanie širokých más obyvateľstva

– poskytovala informácie z rozličných oblastí

– rady pre remeselníkov, poľnohospodárov, podnikateľov

– obsahovala svetonázorové a kritické sociálno-politické články, ktoré ľuďom otvárali oči, a mali vplyv na všeobecné myslenie

– Encyklopédia bola kolektívne dielo

– iniciátorom a hlavným redaktorom – Denis Diderot

– encyklopedisti – La Mettrie, von Holbach, Helvétius, Jean d´ Alambert

– pochádzali z rôznych sociálnych vrstiev

a.) Charles Louis Montesquieu – zastával práva bohatých

– obchodníkov a podnikateľov

– kritika feudalizmu a absolutizmu

– chcel umiernenú konštitučnú monarchiu

– osobné slobody pre občanov, moc pre buržoáziu

Francois – Marie Arouet Voltaire – bol proti nevoľníctvu

– chcel konštitučnú monarchiu s osvietenským panovníkom

– prípadne republiku

– rovnosť občanov pred zákonom, dane podľa majetku

– kritika katolíckej cirkvi, bral ju ako brzdu pokroku

– odmietal kritiku súkromného vlastníctva, neodsudzoval ho

– no pokladal za správne rozdeliť spoločnosť na bohatých a chudobných

b.) Jean Jacques Rousseau – predstaviteľ stredných vrstiev

– zastával drobnú buržoáziu

– žiadal rovnosť bez ohľadu na pôvod

– kritika feudalizmu

– žiadal buržoázne a občianske slobody, buržoáznu demokraciu

– príčinou nerovnosti je súkromné vlastníctvo

– teória rozpracovaná v diele Teória spoločenskej zmluvy

– iné diela: Emil alebo O výchove, O pôvode nerovnosti medzi ľuďmi

c.) Jean Meslier – predstaviteľ chudoby

– kritika sociálnej nerovnosti, nespravodlivosti

– vystupoval proti cirkvi

– žiadal kolektívne vlastníctvo

1. Vznik a priebeh revolúcie, jakobínska diktatúra:

Vznik revolúcie:

1.obdobie – 14.7.1789-10.8.1792

– v máji 1789 – zvolal kráľ generálne stavy vo Versailles (naposledy 1614)

– kvôli zdaneniu privilegovaných stavov

– generálne stavy: a) šľachta

1. b) cirkev, duchovenstvo
2. c) drobní obchodníci, remeselníci, uradnici

– 3. stav chcel zmeniť spoločnosť

– boli v opozícii oproti prvým 2 stavom

– 3. stav sa odtrhol od prvých 2. stavov

– vyhlásil sa za Národné zhromaždenie

– heslo „Sloboda, rovnosť, bratstvo“ – „Liberte, egalite, fraternite“

– národné zhromaždenie vypracovalo ústavu

– premenovali sa na ústavodarne zhromaždenie

– kráľ chcel zakročiť vojenskou silou

– dal súhlas na zásah proti nim

– vo Francúzsku vypukol odpor

– ten vyvrcholil útokom na Bastillu

Začiatok revolúcie:

– útok na Bastilu (symbol útlaku) – 14.7.1789

– ľud si vytvoril národné gardy (ozbrojené orgány)

– kráľ musel ustúpiť, pád starého režimu

– víťazstvo ľudu využila buržoázia na upevnenie svojej moci

– začalo sa obdobie konštitučnej monarchie

– kráľ musel dodržiavať ústavu

– schválili úvod k ústave – Deklarácia ľudských a občianskych práv

– porovnateľná s Vyhlásením nezávislosti

– žiadali:

• slobodu
• zrušenie stavov
• rovnosť všetkých pred zákonom
• právo slobodne vyjadrovať názory, podieľať sa na verejnom živote, právo slobodne podnikať
• odstránenie feudálnych privilégií
• deklarácia potvrdzovala buržoázne vlastníctvo
• vytvárala majetkovú nerovnosť
• nový spôsob vykorisťovania
• práva, ktoré obsahovala, ľud nemohol využívať
• bola politickým manifestom francúzskej revolúcie
• sformulovali je Mirabeau, Sieyes
• Francúzsko má byť konštitučnou monarchiou
• vyjadruje všeobecnú vôľu, nie vôľu jednotlivca

– boli to základy novej buržoáznej spoločnosti, kde základom bolo súkromné vlastníctvo

– v Paríži vznikali diskusné kluby:

– Klub cordellierov – chceli republiku a demokratické usporiadanie

– Klub priateľov ústavy – jakobíni, chceli novú ústavu

– na čele Maximilián Robespierre

– 3.september 1791 – nová ústava

– ústava – Francúzsko – konštitučná monarchia

– volebné právo len pre majetných, nemali ho ženy

– kráľ má výkonnú moc, právo veta, menuje ministrov

– decentralizácia na departamenty – mali samostatnosť

– zrušili sa cechy a vnútorné clá

– dane pre všetkých

– zaručovala základné občianske práva

– napr. sloboda slova, tlače, vlastníctva, zhromažďovania

– v politickom živote však nebola rovnosť

– podľa ústavy – vzniklo Zákonodarné zhromaždenie:

1. a) girondisti – obchodná a priemyselná buržoázia – umiernení
2. b) jakobíni a cordellieri – revoluční

– kráľ chcel návrat k starým pomerom

– očakával pomoc zvonku

– absolutistické štáty sa obávali vplyvu francúzskej revolúcie

– preto ostatné štáty (hlavne Rakúsko a Prusko) chceli vojenskými zásahmi obnoviť absolutizmus vo Francúzsku

– 1792 – Francúzsko (girondisti) vyhlásili vojnu Rakúsku

– pri obrane Paríža – pieseň Marseilleisa (národná hymna)

– revolucionár Jean Marat – vydával noviny Priateľ ľudu

10.8.1792 – veľké povstanie Parížskeho ľudu

– dobitý kráľovský palác – pád monarchie

1. obdobie – 10.8.1792 – 2.6.1793

– obdobie republiky

– pokračovala voja s Rakúsko, Pruskom

– Prusko – francúzska vojna – bitka pri Valmy 20.9.1792

– Francúzsko zvíťazilo

– zákonodarné zhromaždenie sa zmenilo na konvent

1. a) jakobíni – „hora“ – chceli ešte revolúciu
2. b) girondisti – nesúhlasili s revolúciou
3. c) „rovina“, “bahno“– prikláňali sa raz tam, raz tam

– január 1793 – popravili kráľa Ľudovíta XVI. a jeho manželku Máriu Antoinettu

– zhoršilo sa medzinárodné postavenie Francúzska

– hlad, drahota

– do vojny proti Francúzsku vstúpila aj VB a Španielsko

– zhoršila sa situácia vo Francúzsku

– zákon o maxime – vydali jakobíni

– stanovili sa maximálne ceny obilia, chceli zlepšiť postavenie ľudu

– girondisti sa chceli zbaviť jakobínov

– tí na to ale prišli

– 2.6.1793 – jakobínsky prevrat v konvente – vyhnali girondistov

3.obdobie – 2.6.1793 – 27.7.1794

– Obdobie jakobínskej diktatúry

– girondisti sa spojili s VB

– robili vzbury proti revolúcii a jakobínom

– bitka pri Toulone

– bojovali prívrženci kráľa (royalisti) spolu so girondistami proti jakobínom

– 1793 – jakobíni – nová ústava

– Francúzsko bolo republikou

– volebné právo pre mužov, právo na prácu, bezplatné vzdelanie

– bola príliš revolučná

– neboli podmienky na jej uskutočnenie (neuskutočnila sa)

– orgány jakobinov:

1. a) revolučný tribunál – súd
2. b) výbor pre verejnú bezpečnosť – potláčali protivníkov
3. c) výbor pre verejné blaho – na čele Robespierre (najvyššia moc)

– revolučné opatrenia jakobínov – zrušenie feudálnych povinností

– dekrét proti úžere

– štátna podpora pre nemajetných

– zákon o všeobecnom maxime – stanovili sa max. ceny tovarov

– opatrenia proti cirkvi

– revolučný kalendár – iné názvy mesiacov, nový letopočet (od vyhlásenia

republiky)

– teror, prenasledovanie nepriateľov jakobínov – zneužívalo sa to

– využívalo sa to na vyrovnávanie účtov

– trestanie, súdy bez obhajcov

– na druhej strane sa ale zlepšilo postavenie ľudu

– jakobíni mali veľa nepriateľov

– odpor aj v konvente

– zatknutie Robespierra

– 27.7.1794 (9. termidor) – popravili Robespierra bez súdu

– k moci sa dostali girondisti

– ostala republika – koniec revolúcie

1. Prínos a význam revolúcie, Deklarácia ľudských a občianskych práv

Význam francúzskej revolúcie: – zničenie feudalizmu

– nástup kapitalistického spôsobu výroby

– zavedenie nového politického zriadenia

– vznikla neobmedzená vláda buržoázie

– mala ohlas aj v iných krajinách

– Nemecko – Herder, Kant, Goethe, Schiller

– Uhorsko – Martinovič, Hajnóczi – uhorskí jakobíni

– Poľsko – boj za národnú nezávislosť – na čele Tadeusz Kosciuzsko

1. 7. 1789 – 10. 8. 1792 konštitučná monarchia

1. 8. 1792 – 2.6.1793 republika

1. 6. 1793 – 27. 7. 1794 jakobínska diktatúra

Po 27. 7. 1794 vláda protirevolučnej buržoázie

Deklarácia ľudských a občianskych práv:

– porovnateľná s Vyhlásením nezávislosti

– žiadali:

• slobodu
• zrušenie stavov
• rovnosť všetkých pred zákonom
• právo slobodne vyjadrovať názory, podieľať sa na verejnom živote, právo slobodne podnikať
• odstránenie feudálnych privilégií
• deklarácia potvrdzovala buržoázne vlastníctvo
• vytvárala majetkovú nerovnosť
• nový spôsob vykorisťovania
• práva, ktoré obsahovala, ľud nemohol využívať
• bola politickým manifestom francúzskej revolúcie
• sformulovali je Mirabeau, Sieyes
• Francúzsko má byť konštitučnou monarchiou
• vyjadruje všeobecnú vôľu, nie vôľu jednotlivca

– boli to základy novej buržoáznej spoločnosti, kde základom bolo súkromné vlastníctvo