Napoleon Bonaparte

Napoleon Bonaparte

Podmienky nástupu k moci (direktórium, konzulát), vnútorná politika Napoleona

– Vláda direktória: veľkoburžoázia zaviedla opatrenia proti ľudu, skončila revolúcia, zrušila zákon o maxime, tzn. predražovanie, hlad

– v konvente mali prevahu girondisti

– 1795 – vypracovali novú ústavu, podľa ktorej bolo volebné právo podľa majetku

– volili sa dva snemovne:

– Dolná – Rada 500

– Horná – Rada Starších

– výkonnú moc malo 5-členné direktórium – volili ich každé 4 roky

– vzbura royalistov – nechceli republiku

– chceli návrat k predrevolučným poriadkom

– túto vzburu potlačil Napoleon

– klesla hodnota peňazí, ceny vzrástli 230-krát, plat 60-krát

– nespokojnosť

– proti direktóriu – Sprisahanie rovných – na čele Babeuf

– chcel zaviesť vládu chudoby

Vojny direktória: 1795 – delenie Poľska – tieto spory využilo Francúzsko

– uzavreli moc s Pruskom v Bazileji

– získali územie na pravom brehu Rýna

– pokračovala vojna s Rakúskom a Anglickom

Napoleon Bonaparte: vojenské ťaženia

– 1793 – obliehanie Toulonu – získal hodnosť generála

– 1795 – rozohnal royalistov

– stal sa hlavným veliteľom vojsk v Paríži

– zúčastnenie sa talianskeho ťaženia proti Taliansku v severnom Taliansku

– chcel získať Taliansko ako cestu na dobytie Európy

– dosiahol úplnú poslušnosť, zaviedol disciplínu armády

– vojaci však mohli brať a robiť všetko čo chceli

– hovoril že ide „ oslobodiť“ Taliansko od Habsburgovcov

– Napoleon zvíťazil, vypaľovali, vraždili z Ríma do Paríža

– uväznil pápeža Pia VI., a zobral ho do Francúzska, a odňal mu majetky

– 1797 – podpísaný mier v Campo – Formio

– Rakúsko dostalo Benátky, zvyšok pre Francúzsko

– Taliansko rozdelené na filiálne republiky, závislé od Francúzska

– Francúzsko malo najväčší vplyv v Európe

– 1798 – pochod do Egypta, Sýrie

– chcel získať anglické kolónie

– v Anglicku ministerský predseda William Pitt ml. organizoval boje proti Napoleonovi

– Napoleon chcel získať po obsadení Egypta získať Indiu

– tento pochod bol neúspešný – mor, horúčava

– v odbobí pochodu do Egypta našla sa Rossetská doska

– rozlúštenie hieroglifov

– 1798 – rusko-francúzsky konflikt

– na čele Ruska generál Suvorov

– porazil Napoleona na území Talianska

– Rusi prešli do Švajčiarska a ohrozovali Francúzsko

– zlá situácia za direktória

– návrat Napoleona do Paríža

Obdobie konzulátu: – direktórium stratilo autoritu

– návrat Napoleona – štátny prevrat

– 9. 11. 1799 – 18. brumaire – zrušil direktórium

– rozohnal snemovne

– k moci sa dostali 3 konzuli – Napoleon, Sieyes, Roger

– 1799 – Napoleon schválil novú ústavu

– vyhlásil sa za 1. konzula s mocou

– 2. a 3. mali len poradný hlas

– konzuli menovali senát

– zákony zostavovala štátna rada, posudzoval ich tribunál, prijímal zákonodarný zbor a schvaľoval senát

– sloboda podnikania, nedotknuteľné vlastníctvo, skutočnú moc mali bohatí

Vojny konzulátu: 1801 – Napoleon dobil znova Taliansko

– dosiahol mier s Ruskom

– 1805 – bitka pri myse Trafalgar – proti anglickému námorníctvu

– padol kapitán Nelson – Anglicko

– porážka Francúzska na mori

– 1805 – bitka 3 cisárov pri Slavkove na Morave – Napoleon, Alexander I., František II.

– Rakúsko a Rusko proti Francúzsku

– víťazstvo Napoleona

– 1805 – Napoleon porazil Prusko pri Jene

– okolo Rýna – Rýnsky zväz – zo 16 nem. štátov

Obdobie cisárstva – vnútorná politika: 1802 – Napoleon sa vyhlásil za doživotného konzula

– 1804 – korunovaný za cisára v katedrále Notre-dame – katedrála v Paríži

– obnovila sa buržoázna monarchia

– zmieril sa s novým pápežom, uzavrel s ním Konkordát

– podporoval priemysel – Spoločnosť na pozdvihnutie národného priemyslu

– zostavil občiansky zákonník – Code civil – právny základ kapitalistickej spoločnosti

– zaručoval rovnosť pred zákonnom, občiansku slobodu, slobodu náboženstva, právo na súkromné vlastníctvo

– Sloboda – rovnosť – vlastníctvo

– schválil Trestný kódex

– zakazoval spory, štrajky, organizoval verejne práce, zakázal noviny – cenzúra tlače, podporoval súkromné podnikanie

– daňový systém – zdroj príjmov na vojny

– minister zahraničných vecí Tolleyrand a minister polície Fouche – najbližší spoločníci

1. Zahraničná politika Napoleona

Zahraničná politika: – viedol vojnu proti Anglicku

– neúspech, preto ho chcel zničiť hospodársky

– 1806 – v Berlíne vydal dekrét o Kontinentálnej blokáde – zablokoval obchodovanie s Anglickom

– v Anglicku začal čierny vývoz

– anglický obchod rástol a francúzsky klesal

– 1807 – uzavrel mier s Ruskom a Pruskom v Tilsite – s Ruskom uzavrel mier s Alexandrom I.

– rozdelili si Európu

– s Pruskom – obmedzil ich vojensky

– vytvoril Vestfálske kráľovstvo v Prusku – vládol tam jeho brat

– z poľských území vytvoril Veľké vojvodstvo Varšavské

– 1809 – porazil Rakúsko pri Wagrame – chcel z neho vytvoriť spojenca proti Anglicku

– oženil sa s Máriou Lujzou – politický sobáš

– v podmanených štátoch zaviedol buržoázne poriadky

– vzbury, odpor voči nemu – najväčší v Španielsku

– nedodržovalo kontinentálnu blokádu

– vpadli tam, a vznik ľudovej vojny v Španielsku – Gerilla

– 1812 – ťaženie do Ruska – obchodovalo s Anglickom

– Napoleon ho napadol

– na čele Ruských vojsk – generál Kutuzov

– najväčšie bitky – rieka Berezina, mesto Borodino, postupoval na Moskvu

– Kutuzov vypálil Moskvu, Napoleon tam nič nenašiel

– to bol začiatok jeho porážky

– musel sa vrátiť, ale Kutuzov ho tlačil po tej istej ceste

– Napoleon sa vrátil za 12 dní

– vlastenecká vojna proti Napoleonovi

– Napoleon zostavil novú armádu, a pokračoval vo vojnách

– 1813 – Bitka národov pri Lipsku

– Napoleon proti Anglicku, Rusku, Prusku a Rakúsku

– porážka Napoleona

– musel ujsť do vyhnanstva na Elbu (na 9 mesiacov)

– do Paríža sa vrátili Bourbonovci – Ľudovít XVII.

– snažil sa vrátiť staré pomery

– nespokojnosť – Francúzi zavolali späť Napoleona

– 100 dní ešte vládol

– 28.6. 1815 – bitka pri Waterloo (pri Bruseli)

– úplná porážka Napoleona

– odišiel na Svätú Helenu, kde bol sledovaný, aby sa opäť nevrátil do Paríža 

– po 6 rokoch tu 5.5.1821 zomrel

– opäť prišli Bourbonovci

– obnovenie vlády

– začalo sa obdobie reakcie

1. Zhodnotiť dôsledky jeho vlády pre Európu, jeho osobnosť

Viedenský kongres: október 1814 – jún 1815

– Anglicko, Rusko, Prusko, Rakúsko

– rokovali o usporiadaní pomerov v Európe po Napoleonových vojnách

– každý presadzoval svoje záujmy, preto vznikali rozpory

– vznikla nová mapa Európy

– niektoré štáty zanikli, niektoré vznikli

– Anglicko získalo kolónie a ostrovy v Stredozemnom mori, podporovali Benelux

– Rusko získalo územia od Poľska

– vznikla Komgresovka – personálna únia s Ruskom

– vznikol Nemecký spolok, Hasburgovci rozšírili svoju moc a územia

– Viedenský kongres zabezpečil pomer síl v Európe

Dôsledky Napoleonových vojen pre Európu: – ovplyvnil Európsky kontinent

– za jeho pôsobenia sa takmer neustále bojovalo

– chcel vojensky dobiť Európu

– konflikty v Európe, Afrike a na Blízkom východe

– presadzoval modernizáciu Európy

– zavádzal buržoázne poriadky v krajinách, ktoré dobyl

– zmenil hranice, pomer síl a mapu Európu

– nakoniec sa ale oslabilo Francúzsko

– posilnilo sa Anglicko, Rusko, Rakúsko, Prusko

– rozvoj nacionalizmu – vojny proti Napoleonovi v krajinách, ktoré porazil

Vznik sv. Aliancie: – vytvorili ju európske štáty na podnet rakúskeho kancelára Metternicha

– mala potláčať revolúcie v Európe

– Rakúsko, Rusko, Prusko si navzájom pomáhali

– vzťah Anglicko – Francúzsko ovplyvnil svetovú politiku

– Napoleonove vojny prerastali do národnooslobodzovacieho hnutia, prispelo to k národnej jednote

Napoleonova osobnosť: – rýchly postup v kariére, presadil nové zákony, reformy

– lepší vzdelávací systém, zmodernizoval vedenie vojny

– vynikajúci rečník, vojvodca, vysoká bojová morálka

– tvrdý, neúprosný, krutý v boji a politike – za 5 svojich vojakov vyvraždil celé mesto

– chladnokrvný, vedel odhadnúť ľudí okolo seba

– okolo neho boli schopní, nadaní, dával šance mladým

– vysoké nároky na seba a iných, pracovitý (v erbe mal včelu)

– študoval na vojenskej škole (matika, dejepis – obľúbené predmety)

– rád čítal, nadaný

– samotár, nespoločenský, neveril nikomu, poverčivý

– odstránil toho, kto mohol byť preňho nebezpečný