Zjednotenie Talianska a Nemecka

Zjednotenie Talianska a Nemecka

Zjednotenie Talianska:

- Taliansko bolo hospodársky a politicky nejednotné

- ovládali ho cudzie štáty

- pomaly vývoj, rozdiely medzi severom a juhom

- sever bol vyspelý, juh zaostalejší

- pomery v Taliansku upravil Viedenský kongres

- nadvláda Rakúska – Uhorska (František Jozef I.)

- pápež ovládal okolie Ríma, Sicíliu Bourbonovci, Sardínia mala Savojska dynastia

- vzbury proti Rakúsku

- 1821 – Neapol – Karbonári – vzbury potlačené Rakúšanmi

- na čele povstaní Giuseppe Mazini – spolok Mladé Taliansko

- cieľom bolo zbaviť sa Rakúska a revolučne zjednotiť Taliansko

- neúspešné vzbury – 1848 – Miláno, Benátky, Rím, Florencia, Parma

- pomoc hľadali v zahraničí

- sardínsky kráľ Viktor Emanuel a ministerský predseda Camillo Cavour chceli zjednotiť Taliansko pod nadvládu Sardínie

- získali na svoju stranu Francúzsko

- 1858 – Plombieres – zmluva s Francúzskom o vytlačení Rakúska

- 1859 – dozvedel sa to rakúsky cisár a zaútočil na Piemont

- bitky: Magent, Solferino – Rakúsko porazené

- na podnet Švajčiara Henryho Dunanta sa vytvoril spolok Červený kríž

- 1859 - Villafranca – separátne prímerie – Rakúsko a Francúzsko

- víťazne vyšli Taliani

- Zbor dobrovoľníkov – na čele Giuseppe Garibaldi

- oslobodili Sicíliu, juh Talianska pripojili k Sardínii na základe plebescitu

- plebescit – hlasovanie ľudu

- Taliansko bolo oslobodené revolúciou „zdola“

- 1861 – vzniklo Talianske kráľovstvo – na čele Viktor Emanuel

- okrem Ríma a Benátok – to patrilo Rakúsku ( Rím patril pápežovi, no ten bol podporovaný Rakúskom )

- 1862 – Garibaldi – pochod na Rím – bitka pri Aspromonte

- 1870 – pripojený Rím k Talianskemu kráľovstvu

- získali aj Benátky – za odmenu, že sa pridali na stranu Pruska vo vojne proti Rakúsku

- zvíťazili pri Karlových Varoch

- zjednotenie prišlo „zhora“ – Sardínskou dynastiou

- hlavným mestom sa stal Rím, pápežovi ostal len Vatikán

Vývoj po zjednotení: - rozdiely medzi severom a juhom

- zlé postavenie ľudu

- nízka vzdelanosť

- Taliansko nehralo významnú úlohu v politike

Zjednotenie Nemecka:

- Nemecko rozdrobené až na 30 častí

- oneskorený vývoj oproti ostatným štátom

- v 19. storočí – rozvoj priemyslu a obchodu – Frankfurt, Lipsko

- hospodársky silné, no nejednotné

- potreba zjednotenia

- najlepšie postavenie mali junkeri

- junkeri – pruskí veľkostatkári, najbohatší, zastávali dôležité miesta, chceli vytvoriť jednotný štát pod nadvládou Pruska

- báli sa ľudovej revolúcie

- Prusko – najsilnejší nemecký štát, súperilo s Rakúskom o Nemecko

- v Prusku vládol Wilhelm I., ministerský predseda Otto von Bismarck

- tzv. železný kancelár

- Nemecko chcel zjednotiť „železom a krvou“

- 1.) spojil sa s Rakúskom proti Dánsku

- zvíťazili, získali územia

- upevnil si pozíciu v Prusku

- 2.) vyprovokoval vojnu s Rakúskom

- Prusko zvíťazilo pri Hradci Králové

- chcel aby sa Rakúsko vzdalo nároku na Nemecko

- Bismarck vytvoril Severonemecký spolok – S, J, Stred – na čele Wilhelm I.

- predpoklady pre hospodárske zjednotenie – jednotné miery, váhy, clá

- 3.) Prusko – francúzska vojna

- Bismarck ohrozoval Francúzsko

- Francúzsko chcelo zabrániť, aby vznikol silný štát

- Bismarck vyprovokoval vojnu

- Napoleon III. si chcel upevniť pozíciu, preto šiel do vojny

- 19.7.1870 Francúzsko začalo vojnu

- malo však slabú armádu

- 2 francúzske armády boli obkľúčené pri Metz a Sedane – obe kapitulovali

- ľud povstal proti Napoleonovi III. a zosadili ho z trónu

- povstanie v Paríži, vyhlásili republiku

- Prusi obkľúčili Paríž

- vznikali gardy, partizáni, dobrovoľníci

- Prusi za každého mŕtveho vojaka zastrelili 100 civilov

- preto vydali Francúzi Paríž bez boja – Vláda národnej zrady

- 18.1.1871 - vyhlásené Nemecké cisárstvo vo Versailles

- potupa pre Francúzov

- vládol Wilhelm I.

- 1871 – Francúzi stratili Alsasko, Lotrinsko

- platili vojnové škody = reparácie = kontribúcie

- v dočasnej vláde vo Francúzsku boli zväčša monarchisti, ale aj republikáni

- predseda vlády vo Francúzsku – Thiers – odpudivý, trpasličia obluda

Vývoj po zjednotení: - Nemecko sa zjednotilo dynastickými vojnami – „zhora“

- J pripojený k Severonemeckému spolku

- vznikol Spolkový štát – 22 monarchií + 3 slobodné mestá – Brémy, Hamburg, Lűbeck

- Alsasko a Lotrinsko – Ríšska krajina

- reakčný štát, vojnová politika

- Ríšska ústava – zaručovala hegemóniu Pruska

- najvyšší orgán – Spolková rada – kontroloval ju Spolkový kancelár

- toho menoval kráľ

Hospodársky vývoj: - prudký rast priemyslu, rozvoj podnikania

- centrá v Porúri

- robotníci zakladali rôzne spolky

- politická strana – Sociálno – demokratická robotnícka strana Nemecka

- silný politický vplyv šľachty

- S, Prusko – luteráni

- J, Porýnie – katolíci – ohrozovali politiku Bismarcka

- 1871 – zákaz katolíkom zakladať spolky

- boj o kultúru

- SDRSN ohrozovala Bismarcka

- mala vplyv medzi robotníkmi

- 1878 – Bismarck zakázal činnosť socialistov

- nesmeli mať spolky, noviny

- Bismarck zaviedol sociálne zákony – zaviedlo sa nemocenské, starobné poistenie

- Bismarck = otec moderného nemeckého sociálneho štátu

- 1878 – zákon o socialistoch – zakázal stranu

- v nej 2 prúdy – revizionisti (Berstein) a prívrženci revolúcie (Liebknecht)

Zahraničná politika: - orientácia na Uhorsko a Rusko

- Bismarck chcel vplyv v Európe

- dal podnet na Berlínsky kongres – 13.6.1878 – 13.7.1878

- Rusko, Rakúsko Uhorsko, Francúzsko, Anglicko, Taliansko, Nemecko, Grécko, Rumunsko, Turecko

- cieľom bolo odvrátiť vojnu v Európe

- 1879 - dohoda s Rakúskom - Dvojspolok, pristúpilo Taliansko – Trojspolok

- 1881 – obnovený Spolok 3 cisárov – Nemecko, Rusko, Rakúsko

- do 1888 Friedrich III., potom Wilhelm II.

- chcel zastaviť Bismarcka, pretože mal v pláne sám riadiť štát

- 1890 – Bismarck odstavený

- začalo sa zbrojenie, príprava na vojnu

- zhoršili s vzťahy s Francúzskom a Anglickom

- začal sa militarizmus, šovinizmus

1. Dôsledky zjednotenia Nemecka pre medzinárodnú politiku:

- vznikol silný nemecký štát

- zmenilo sa rozloženie síl

- porušila sa mocenská rovnováha, zmenil sa beh dejín

- Nemecko – reakčný, dobyvačný štát, ktorý presadzoval svoje záujmy

- oslabenie Francúzska

- Nemci začali vystupovať do popredia – pocit povýšenosti, nadradenosti nad ostatnými národmi – šovinizmus

- cieľom nemeckej politiky bolo vedenie útočných vojen

- zbrojenie, militarizmus

- koloniálne výboje, smerovali k pozícii svetovej veľmoci

- najväčší konflikt s Francúzskom

- 1873 – Viedeň – vznik Spolku 3 cisárov (Rakúsko, Rusko, Prusko)

- dominantné postavenie Pruska

- 1878 – Berlínsky kongres

- 1879 – Dvojspolok vo Viedni – Nemecko a Rakúsko – Uhorsko

- vytváranie aliancií, zoskúpení