Zjednotenie Talianska a Nemecka

Zjednotenie Talianska a Nemecka

Zjednotenie Talianska

– Taliansko bolo hospodársky a politicky nejednotné

– ovládali ho cudzie štáty

– pomaly vývoj, rozdiely medzi severom a juhom

– sever bol vyspelý, juh zaostalejší

– pomery v Taliansku upravil Viedenský kongres

– nadvláda Rakúska – Uhorska (František Jozef I.)

– pápež ovládal okolie Ríma, Sicíliu Bourbonovci, Sardínia mala Savojska dynastia

– vzbury proti Rakúsku

– 1821 – Neapol – Karbonári – vzbury potlačené Rakúšanmi

– na čele povstaní Giuseppe Mazini – spolok Mladé Taliansko

– cieľom bolo zbaviť sa Rakúska a revolučne zjednotiť Taliansko

– neúspešné vzbury – 1848 – Miláno, Benátky, Rím, Florencia, Parma

– pomoc hľadali v zahraničí

– sardínsky kráľ Viktor Emanuel a ministerský predseda Camillo Cavour chceli zjednotiť Taliansko pod nadvládu Sardínie

– získali na svoju stranu Francúzsko

– 1858 – Plombieres – zmluva s Francúzskom o vytlačení Rakúska

– 1859 – dozvedel sa to rakúsky cisár a zaútočil na Piemont

– bitky: Magent, Solferino – Rakúsko porazené

– na podnet Švajčiara Henryho Dunanta sa vytvoril spolok Červený kríž

– 1859 – Villafranca – separátne prímerie – Rakúsko a Francúzsko

– víťazne vyšli Taliani

– Zbor dobrovoľníkov – na čele Giuseppe Garibaldi

– oslobodili Sicíliu, juh Talianska pripojili k Sardínii na základe plebescitu

– plebescit – hlasovanie ľudu

– Taliansko bolo oslobodené revolúciou „zdola“

– 1861 – vzniklo Talianske kráľovstvo – na čele Viktor Emanuel

– okrem Ríma a Benátok – to patrilo Rakúsku ( Rím patril pápežovi, no ten bol podporovaný Rakúskom )

– 1862 – Garibaldi – pochod na Rím – bitka pri Aspromonte

- 1870 – pripojený Rím k Talianskemu kráľovstvu

– získali aj Benátky – za odmenu, že sa pridali na stranu Pruska vo vojne proti Rakúsku

– zvíťazili pri Karlových Varoch

– zjednotenie prišlo „zhora“ – Sardínskou dynastiou

– hlavným mestom sa stal Rím, pápežovi ostal len Vatikán

Vývoj po zjednotení: – rozdiely medzi severom a juhom

– zlé postavenie ľudu

– nízka vzdelanosť

– Taliansko nehralo významnú úlohu v politike

Zjednotenie Nemecka

– Nemecko rozdrobené až na 30 častí

– oneskorený vývoj oproti ostatným štátom

– v 19. storočí – rozvoj priemyslu a obchodu – Frankfurt, Lipsko

– hospodársky silné, no nejednotné

– potreba zjednotenia

– najlepšie postavenie mali junkeri

– junkeri – pruskí veľkostatkári, najbohatší, zastávali dôležité miesta, chceli vytvoriť jednotný štát pod nadvládou Pruska

– báli sa ľudovej revolúcie

– Prusko – najsilnejší nemecký štát, súperilo s Rakúskom o Nemecko

– v Prusku vládol Wilhelm I., ministerský predseda Otto von Bismarck

– tzv. železný kancelár

– Nemecko chcel zjednotiť „železom a krvou“

– 1.) spojil sa s Rakúskom proti Dánsku

– zvíťazili, získali územia

– upevnil si pozíciu v Prusku

– 2.) vyprovokoval vojnu s Rakúskom

– Prusko zvíťazilo pri Hradci Králové

– chcel aby sa Rakúsko vzdalo nároku na Nemecko

– Bismarck vytvoril Severonemecký spolok – S, J, Stred – na čele Wilhelm I.

– predpoklady pre hospodárske zjednotenie – jednotné miery, váhy, clá

– 3.) Prusko – francúzska vojna

– Bismarck ohrozoval Francúzsko

– Francúzsko chcelo zabrániť, aby vznikol silný štát

– Bismarck vyprovokoval vojnu

– Napoleon III. si chcel upevniť pozíciu, preto šiel do vojny

– 19.7.1870 Francúzsko začalo vojnu

– malo však slabú armádu

– 2 francúzske armády boli obkľúčené pri Metz a Sedane – obe kapitulovali

– ľud povstal proti Napoleonovi III. a zosadili ho z trónu

– povstanie v Paríži, vyhlásili republiku

– Prusi obkľúčili Paríž

– vznikali gardy, partizáni, dobrovoľníci

– Prusi za každého mŕtveho vojaka zastrelili 100 civilov

– preto vydali Francúzi Paríž bez boja – Vláda národnej zrady

– 18.1.1871 – vyhlásené Nemecké cisárstvo vo Versailles

– potupa pre Francúzov

– vládol Wilhelm I.

– 1871 – Francúzi stratili Alsasko, Lotrinsko

– platili vojnové škody = reparácie = kontribúcie

– v dočasnej vláde vo Francúzsku boli zväčša monarchisti, ale aj republikáni

– predseda vlády vo Francúzsku – Thiers – odpudivý, trpasličia obluda

Vývoj po zjednotení: – Nemecko sa zjednotilo dynastickými vojnami – „zhora“

– J pripojený k Severonemeckému spolku

– vznikol Spolkový štát – 22 monarchií + 3 slobodné mestá – Brémy, Hamburg, Lübeck

– Alsasko a Lotrinsko – Ríšska krajina

– reakčný štát, vojnová politika

– Ríšska ústava – zaručovala hegemóniu Pruska

– najvyšší orgán – Spolková rada – kontroloval ju Spolkový kancelár

– toho menoval kráľ

Hospodársky vývoj: – prudký rast priemyslu, rozvoj podnikania

– centrá v Porúri

– robotníci zakladali rôzne spolky

– politická strana – Sociálno – demokratická robotnícka strana Nemecka

– silný politický vplyv šľachty

– S, Prusko – luteráni

– J, Porýnie – katolíci – ohrozovali politiku Bismarcka

– 1871 – zákaz katolíkom zakladať spolky

– boj o kultúru

– SDRSN ohrozovala Bismarcka

– mala vplyv medzi robotníkmi

– 1878 – Bismarck zakázal činnosť socialistov

– nesmeli mať spolky, noviny

– Bismarck zaviedol sociálne zákony – zaviedlo sa nemocenské, starobné poistenie

– Bismarck = otec moderného nemeckého sociálneho štátu

– 1878 – zákon o socialistoch – zakázal stranu

– v nej 2 prúdy – revizionisti (Berstein) a prívrženci revolúcie (Liebknecht)

Zahraničná politika: – orientácia na Uhorsko a Rusko

– Bismarck chcel vplyv v Európe

– dal podnet na Berlínsky kongres – 13.6.1878 – 13.7.1878

– Rusko, Rakúsko Uhorsko, Francúzsko, Anglicko, Taliansko, Nemecko, Grécko, Rumunsko, Turecko

– cieľom bolo odvrátiť vojnu v Európe

– 1879 – dohoda s Rakúskom – Dvojspolok, pristúpilo Taliansko – Trojspolok

– 1881 – obnovený Spolok 3 cisárov – Nemecko, Rusko, Rakúsko

– do 1888 Friedrich III., potom Wilhelm II.

– chcel zastaviť Bismarcka, pretože mal v pláne sám riadiť štát

– 1890 – Bismarck odstavený

– začalo sa zbrojenie, príprava na vojnu

– zhoršili s vzťahy s Francúzskom a Anglickom

– začal sa militarizmus, šovinizmus

1. Dôsledky zjednotenia Nemecka pre medzinárodnú politiku:

– vznikol silný nemecký štát

– zmenilo sa rozloženie síl

– porušila sa mocenská rovnováha, zmenil sa beh dejín

– Nemecko – reakčný, dobyvačný štát, ktorý presadzoval svoje záujmy

– oslabenie Francúzska

– Nemci začali vystupovať do popredia – pocit povýšenosti, nadradenosti nad ostatnými národmi – šovinizmus

– cieľom nemeckej politiky bolo vedenie útočných vojen

– zbrojenie, militarizmus

– koloniálne výboje, smerovali k pozícii svetovej veľmoci

– najväčší konflikt s Francúzskom

– 1873 – Viedeň – vznik Spolku 3 cisárov (Rakúsko, Rusko, Prusko)

– dominantné postavenie Pruska

– 1878 – Berlínsky kongres

– 1879 – Dvojspolok vo Viedni – Nemecko a Rakúsko – Uhorsko

– vytváranie aliancií, zoskúpení