Uhorsko za posledných Arpádovcov

Uhorsko za posledných Arpádovcov

Začlenenie Slovenska do Uhorska, Nitrianske údelné vojvodstvo, Štefan I:

– za zakladateľov Uhorského štátu sú považovaní Arpádovci

Gejza I.: – 965 – Uhorské kniežatstvo v Zadunajsku

– sídlo v Ostrihome

– prijal a šíril kresťanstvo

– zorganizoval armádu

Štefan I.: – 998 – 1038

– zakladateľ cirkevnej uhorskej organizácie

– stavali sa kláštory, fary

– cirkevne podliehal pápežovi v Ríme

– v roku 1000 ho korunovali

– 1. uhorský kráľ

– mal pevnú moc, ale nebol samovládca

– existovala Kráľovská rada

– silný centralizovaný štát

– centrá: – Ostrihom – arcibiskup

– Budín – kráľ

– Stoličný Belehrad – korunovácia

– neskôr ho vyhlásili za svätého

– jeho cieľom bolo vytvoriť jednotný právny poriadok

Svätoštefanské zákony: – právny základ Uhorského štátu

– zachovali sa 2 knihy dekrétov

– obsahovali svetské i cirkevné právo

– čerpal zo zákonníkov Bavorov, Vizigótov, Burgunďanov

– ako námet mu poslúžil aj franský zákonník

– zákony prispeli k integrácii Uhorska v Európe

– v roku 1130 pripojilNitriansko

Nitrianske údelné vojvodstvo: – územná správna jednotka na území SVK

– po zániku VM a na začiatku Uhorska – pohraničné vojvodstvo

– sídlil tam budúci kráľ

– 2 funkcie:

1. budúci panovník sa tam učil vládnuť
2. slúžilo na ochranu

– relatívne samostatné postavenie

– v erbe – dvojramenný kríž

Slovensko v rámci Uhorského štátu: – Slovensko patrilo k najvyspelejším častiam – Zadunajsko, Nitriansko

– vyspelé poľnohospodárstvo, armáda

– 11. storočie Uhorsko rozdelené na 45 komitátov

– centrami boli komitátne hrady (obrana, správa majetku, súdna moc)

– Bratislava, Nitra, Trenčín, Zvolen, Komárno

– Slovensko bolo pohraničnou oblasťou

– hlavná úloha bola obranná

– prameň o dejinách Uhorska – Anonymova kronika

– notár Bela IV.

– v 13. storočí – veľké rozdiely medzi uhorskou šľachtou

– dochádzalo k rozporom

– situácia vyvrcholila za Ondreja II.

1. Zlatá bula Ondreja II., poslední Arpádovci, podobný dokument ako Zlatá bula

ONDREJ II. – 1205-1235

– hospodárske a vojenské oslabenie kráľovskej moci – výhoda pre šľachtu

– panovník strácal príjmy

– rozkrádanie pozemkového majetku

– výmena peňazí

– veľa peňazí na vojnu, križiacka výprava

– prepychový dvor

– výbojná politika

– kráľ viedol veľmi prepychový život – trvalý nedostatok peňazí

– bohatla najmä vysoká šľachta na úkor nižšej šľachty a kráľa

– najviac postihnutí boli hradní jobagióni a kráľovskí servienti

– útok na kráľovský palác – obeťou sa stala kráľovná

– nepokojné všetky vrstvy

– Zlatá bula – vydal Ondrej II. roku 1222

– pápežská alebo kráľovská listina s dôležitým obsahom

– vydaná v Stoličnom Belehradepod nátlakom servientov

– formuloval konkrétne práva a povinnosti šľachty

– napr. nemuseli platiť dane

– povinnosť brániť krajinu, právo účasti na snemoch šľachty

– právo na odpor proti kráľovi

– majetok mohol prechádzať aj na dcéry

– cudzincom nebude udeľovať vysoké hodnosti,

– originál sa nezachoval, hoci bola vydaná v 7 exemplároch

– najstarší odpis pochádza z roku 1318

– mala 31 článkov

– bola to privilegovaná listina, mala zlatú pečať

– obmedzila právomoci uhorského kráľa, posilnila šľachtu

– kráľ veľa ustanovení porušoval

– zákaz vyberať cirkevné desiatky v peniazoch, ohrozil soľný monopol cirkvi

– Berežská dohoda – vydaná roku 1234

– cirkev si vymohla hospodárske a súdne výsady

– 1217 – jediný uhorský kráľ, ktorý sa zúčastnil križiackych výprav

– volali ho „ jeruzalemský kráľ “

– podnikal veľa výprav do Halíčska

– ostrihomský arcibiskup vydal na Uhorsko interdikt – nesmeli sa konať cirkevné obrady

– jehovláda nebola prínosom pre Uhorsko

– neuvážené majetky pre šľachtu, donačná politika,

– neefektívna zahraničná politika, oslabená moc kráľa, krajina v kríze

BELO IV. – 1235-1270

– chcel upevniť kráľovskú moc

– vpád Tatárov do krajiny :

– 1. prúd – južné a juhozápadné Slovensko

– 1241 – bitka pri rieke Slaná s Butachánom

– Belo IV. musel utiecť do Rakúska a neskôr do Dalmácie

– 2. prúd – prešli pri Trenčíne

– na čele Orduchán

– Tatári obsadili celú dolnú zem

– ľud sa skrýval v lese, v hradoch, na hradbách (Skala útočišťa na Spiši)

– bavilóvia – vyberači daní pre Tatárov

– 1242 – chán Orduchán umrel

– nástupníctvo prevzal Butachán a odišiel z krajiny

– návrat Bela IV.

– podporoval cudzincov výsadami – kolonizácia – lepšia obranyschopnosť

– výsady mestám

– stavba kamenných hradov – Krásna Hôrka, Plaveč, Čachtice, Bojnice, Budatín, Lietava, Biely kameň ...

– zlepšil vojsko

– v zahraničnej politike sa orientoval na východ – Rusko a Poľsko

– chcel získať nadvládu nad Rakúsom

– boje s Prěmyslovcami

– bitka pri Kressenbrune – 1260 – proti Prěmyslovi Otakarovi II.

– Belo IV. prehral

– rozpory so synom Štefanom

– rozdelili si územia – Štefan – Sedmohradsko a východ

– Belo IV. – Zadunajsko a slovenské stolice

– vzrástla moc šľachty

– najsilnejšie rody – V – Omodejovci, Abovci, Kyseckí

J, SZ – Čákyovci

– po Belovo IV. vládol Štefan V. – 1270-1272

LADISLAV IV. KUMÁNSKY – 1272 – 1290

– spor s Přemyslom Otakarom II. o Slovensko

– nevedel kraľovať

– úpadok kráľovskej moci

– feudálny rozvrat, do krajiny zavolal Tatárov

ONDREJ III. – 1290 – 1301

– vymreli ním Arpádovci

– po jeho smrti feudálna anarchia

Servienti – bojovali pod kráľovou zástavou

– boli to zemania, členovia vojenskej družiny,

– dostávali pozemky od kráľa

Jobagióni – kráľovi vazali

– mali vedúce postavenie v hradnej správe (udržiavali hrad)

– hlavne roľníci a remeselníci

Palatín – zástupca kráľa, krajinný správca

– najvyšší hodnosťou po kráľovi

– po vymretí Arpádovcov nastali boje

– 2 hlavní kandidáti na trón

– Karol Róbert – Anjouovci

– podporoval ich pápež, aby si upevnil postavenie

– v Ostrihome bol korunovaný nepravou korunou

– Václav III. – Prěmyslovci

– podporoval ho Matúš Čák Trenčiansky a magnáti

– v Belehrade bol korunovaný pravou korunou

– Uhorsko malo dvoch kráľov

– 1303 – pápež uznal Anjouovcov za kráľovský rod

– neskôr bol Karol Róbert korunovaný pravou svätoštefanskou korunou

– Karol Róbert mal spory s M. Č. Trenčianskym

– 1321 – M. Č. Trenčiansky zomrel a kráľ si pripojil jeho územia

Anglicko: JÁN BEZZEMOK – 1199-1216 – podobnosť s Ondrejom II.

– úpadok v Anglicku

– bojoval proti francúzskemu kráľovi

– volali ho tak, lebo stratil územia vo Francúzsku

– spory s pápežom

– bola proti nemu celá anglická spoločnosť

– jeho neúspechy využila šľachta

– donútila ho podpísať listinu – Veľká listina slobôd – 1215

Magna charta libertatum:

• prijatá 15. 6. 1215 v Runnymede
• Ján Bezzemok bol prinútený vydať ju
• mala 61 článkov
• uznal v nej moc šľachty
• svetské a cirkevné šľachtické feudálne výsady
• kompromisná zmluva medzi kráľom a šľachtou
• požiadavky – slobodná voľba opátov a biskupov, dodržiavanie starých obyčajových práv
• neuväzniť žiadneho šľachtica bez súdu
• nedotknuteľnosť Londýna a ďalších anglických miest
• jednotné miery a váhy, nové dane len so súhlasom šľachty
• povolil príchod cudzích obchodníkov
• vytvorená Veľká rada – kontrolovala dodržiavanie listiny

– predchodkyňa parlamentu

– tvorilo ju 25 barónov

– zložená z – Horná snemovňa – lordi

– Dolná snemovňa – mešťania

• oslabila moc kráľa a centralizáciu
• opatrenia sa týkali len šľachty

1. Dôsledky vpádu Tatárov:

– 1241 – bitka pri rieke Slaná

– Tatári porazili Uhorsko

– plienili, vraždili, ničili mestá a dediny

– najhoršia situácia – J, JZ Slovenska

– hladomor, zajatci

– po odchode vzrástla moc veľmožov

– stavba opevnených hradov

– šoltýsska kolonizácia – mala roľnícky charakter

– rozširovala sa orná pôda, zvýšil sa počet obyvateľstva

– lepšia obranyschopnosť

– keď kráľ udeľoval výsady šľachte, umožnil jej mať aj vojsko

– zmenila sa zahraničná politika

– orientácia na východ – Poľsko, Rusko