Uhorsko za posledných Arpádovcov

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: wanna (18)
Typ práce: Maturita
Dátum: 17.01.2022
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 014 slov
Počet zobrazení: 1 130
Tlačení: 66
Uložení: 64

Uhorsko za posledných Arpádovcov

Začlenenie Slovenska do Uhorska, Nitrianske údelné vojvodstvo, Štefan I:

- za zakladateľov Uhorského štátu sú považovaní Arpádovci

Gejza I.: - 965 – Uhorské kniežatstvo v Zadunajsku

- sídlo v Ostrihome

- prijal a šíril kresťanstvo

- zorganizoval armádu

Štefan I.: - 998 – 1038

- zakladateľ cirkevnej uhorskej organizácie

- stavali sa kláštory, fary

- cirkevne podliehal pápežovi v Ríme

- v roku 1000 ho korunovali

- 1. uhorský kráľ

- mal pevnú moc, ale nebol samovládca

- existovala Kráľovská rada

- silný centralizovaný štát

- centrá: - Ostrihom – arcibiskup

- Budín – kráľ

- Stoličný Belehrad – korunovácia

- neskôr ho vyhlásili za svätého

- jeho cieľom bolo vytvoriť jednotný právny poriadok

Svätoštefanské zákony: - právny základ Uhorského štátu

- zachovali sa 2 knihy dekrétov

- obsahovali svetské i cirkevné právo

- čerpal zo zákonníkov Bavorov, Vizigótov, Burgunďanov

- ako námet mu poslúžil aj franský zákonník

- zákony prispeli k integrácii Uhorska v Európe

- v roku 1130 pripojilNitriansko

Nitrianske údelné vojvodstvo: - územná správna jednotka na území SVK

- po zániku VM a na začiatku Uhorska – pohraničné vojvodstvo

- sídlil tam budúci kráľ

- 2 funkcie:

  1. budúci panovník sa tam učil vládnuť
  2. slúžilo na ochranu

- relatívne samostatné postavenie

- v erbe – dvojramenný kríž

Slovensko v rámci Uhorského štátu: - Slovensko patrilo k najvyspelejším častiam – Zadunajsko, Nitriansko

- vyspelé poľnohospodárstvo, armáda

- 11. storočie Uhorsko rozdelené na 45 komitátov

- centrami boli komitátne hrady (obrana, správa majetku, súdna moc)

- Bratislava, Nitra, Trenčín, Zvolen, Komárno

- Slovensko bolo pohraničnou oblasťou

- hlavná úloha bola obranná

- prameň o dejinách Uhorska – Anonymova kronika

- notár Bela IV.

- v 13. storočí – veľké rozdiely medzi uhorskou šľachtou

- dochádzalo k rozporom

- situácia vyvrcholila za Ondreja II.

  1. Zlatá bula Ondreja II., poslední Arpádovci, podobný dokument ako Zlatá bula

ONDREJ II. – 1205-1235

- hospodárske a vojenské oslabenie kráľovskej moci – výhoda pre šľachtu

- panovník strácal príjmy

- rozkrádanie pozemkového majetku

- výmena peňazí

- veľa peňazí na vojnu, križiacka výprava

- prepychový dvor

- výbojná politika

- kráľ viedol veľmi prepychový život – trvalý nedostatok peňazí

- bohatla najmä vysoká šľachta na úkor nižšej šľachty a kráľa

- najviac postihnutí boli hradní jobagiónikráľovskí servienti

- útok na kráľovský palác – obeťou sa stala kráľovná

- nepokojné všetky vrstvy

- Zlatá bula – vydal Ondrej II. roku 1222

- pápežská alebo kráľovská listina s dôležitým obsahom

- vydaná v Stoličnom Belehradepod nátlakom servientov

- formuloval konkrétne práva a povinnosti šľachty

- napr. nemuseli platiť dane

- povinnosť brániť krajinu, právo účasti na snemoch šľachty

- právo na odpor proti kráľovi

- majetok mohol prechádzať aj na dcéry

- cudzincom nebude udeľovať vysoké hodnosti,

- originál sa nezachoval, hoci bola vydaná v 7 exemplároch

- najstarší odpis pochádza z roku 1318

- mala 31 článkov

- bola to privilegovaná listina, mala zlatú pečať

- obmedzila právomoci uhorského kráľa, posilnila šľachtu

- kráľ veľa ustanovení porušoval

- zákaz vyberať cirkevné desiatky v peniazoch, ohrozil soľný monopol cirkvi

- Berežská dohoda – vydaná roku 1234

- cirkev si vymohla hospodárske a súdne výsady

- 1217 – jediný uhorský kráľ, ktorý sa zúčastnil križiackych výprav

- volali ho „ jeruzalemský kráľ “

- podnikal veľa výprav do Halíčska

- ostrihomský arcibiskup vydal na Uhorsko interdikt  - nesmeli sa konať cirkevné obrady

- jehovláda nebola prínosom pre Uhorsko

- neuvážené majetky pre šľachtu, donačná politika,

 - neefektívna zahraničná politika, oslabená moc kráľa, krajina v kríze

BELO IV. – 1235-1270

- chcel upevniť kráľovskú moc

- vpád Tatárov do krajiny :

- 1. prúd – južné a juhozápadné Slovensko

- 1241 – bitka pri rieke Slaná s Butachánom

- Belo IV. musel utiecť do Rakúska a neskôr do Dalmácie

- 2. prúd – prešli pri Trenčíne

- na čele Orduchán

- Tatári obsadili celú dolnú zem

- ľud sa skrýval v lese, v hradoch, na hradbách (Skala útočišťa na Spiši)

- bavilóvia – vyberači daní pre Tatárov

- 1242 - chán Orduchán umrel

- nástupníctvo prevzal Butachán a odišiel z krajiny

- návrat Bela IV.

- podporoval cudzincov výsadami – kolonizácia – lepšia obranyschopnosť

- výsady mestám

- stavba kamenných hradov – Krásna Hôrka, Plaveč, Čachtice, Bojnice, Budatín, Lietava, Biely kameň ...

- zlepšil vojsko

- v zahraničnej politike sa orientoval na východ - Rusko a Poľsko

- chcel získať nadvládu nad Rakúsom

- boje s Prěmyslovcami

- bitka pri Kressenbrune – 1260 - proti Prěmyslovi Otakarovi II.

- Belo IV. prehral

- rozpory so synom Štefanom

- rozdelili si územia - Štefan – Sedmohradsko a východ

- Belo IV. – Zadunajsko a slovenské stolice

- vzrástla moc šľachty

- najsilnejšie rody – V – Omodejovci, Abovci, Kyseckí

J, SZ – Čákyovci

- po Belovo IV. vládol Štefan V. – 1270-1272

LADISLAV IV. KUMÁNSKY – 1272 – 1290

- spor s Přemyslom Otakarom II. o Slovensko

- nevedel kraľovať

- úpadok kráľovskej moci

- feudálny rozvrat, do krajiny zavolal Tatárov

ONDREJ III. – 1290 – 1301

- vymreli ním Arpádovci

- po jeho smrti feudálna anarchia

Servienti - bojovali pod kráľovou zástavou

- boli to zemania, členovia vojenskej družiny,

- dostávali pozemky od kráľa

Jobagióni - kráľovi vazali

- mali vedúce postavenie v hradnej správe (udržiavali hrad)

- hlavne roľníci a remeselníci

Palatín – zástupca kráľa, krajinný správca

- najvyšší hodnosťou po kráľovi

- po vymretí Arpádovcov nastali boje

- 2 hlavní kandidáti na trón

- Karol Róbert – Anjouovci

- podporoval ich pápež, aby si upevnil postavenie

- v Ostrihome bol korunovaný nepravou korunou

- Václav III. – Prěmyslovci

- podporoval ho Matúš Čák Trenčiansky a magnáti

- v Belehrade bol korunovaný pravou korunou

- Uhorsko malo dvoch kráľov

- 1303 – pápež uznal Anjouovcov za kráľovský rod

- neskôr bol Karol Róbert korunovaný pravou svätoštefanskou korunou

- Karol Róbert mal spory s M. Č. Trenčianskym

- 1321 – M. Č. Trenčiansky zomrel a kráľ si pripojil jeho územia

Anglicko: JÁN BEZZEMOK – 1199-1216 – podobnosť s Ondrejom II.

- úpadok v Anglicku

- bojoval proti francúzskemu kráľovi

- volali ho tak, lebo stratil územia vo Francúzsku

- spory s pápežom

- bola proti nemu celá anglická spoločnosť

- jeho neúspechy využila šľachta

- donútila ho podpísať listinu – Veľká listina slobôd – 1215

Magna charta libertatum:

  • prijatá 15. 6. 1215 v Runnymede
  • Ján Bezzemok bol prinútený vydať ju
  • mala 61 článkov
  • uznal v nej moc šľachty
  • svetské a cirkevné šľachtické feudálne výsady
  • kompromisná zmluva medzi kráľom a šľachtou
  • požiadavky – slobodná voľba opátov a biskupov, dodržiavanie starých obyčajových práv
  • neuväzniť žiadneho šľachtica bez súdu
  • nedotknuteľnosť Londýna a ďalších anglických miest
  • jednotné miery a váhy, nové dane len so súhlasom šľachty
  • povolil príchod cudzích obchodníkov
  • vytvorená Veľká rada – kontrolovala dodržiavanie listiny

- predchodkyňa parlamentu

- tvorilo ju 25 barónov

- zložená z - Horná snemovňa – lordi

- Dolná snemovňa – mešťania

  • oslabila moc kráľa a centralizáciu
  • opatrenia sa týkali len šľachty
  1. Dôsledky vpádu Tatárov:

- 1241 – bitka pri rieke Slaná

- Tatári porazili Uhorsko

- plienili, vraždili, ničili mestá a dediny

- najhoršia situácia – J, JZ Slovenska

- hladomor, zajatci

- po odchode vzrástla moc veľmožov

- stavba opevnených hradov

- šoltýsska kolonizácia – mala roľnícky charakter

- rozširovala sa orná pôda, zvýšil sa počet obyvateľstva

- lepšia obranyschopnosť

- keď kráľ udeľoval výsady šľachte, umožnil jej mať aj vojsko

- zmenila sa zahraničná politika

- orientácia na východ – Poľsko, Rusko

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.046 s.
Zavrieť reklamu