Uhorský štát za Anjouovcov

Uhorský štát za Anjouovcov

Opísať boje o trón po vymretí Arpádovcov.

– po vymretí Arpádovcov nastali boje

– 2 hlavní kandidáti na trón

– Karol Róbert – Anjouovci

– podporoval ich pápež, aby si upevnil postavenie

– v Ostrihome bol korunovaný nepravou korunou

– Václav III. – Prěmyslovci

– podporoval ho Matúš Čák Trenčiansky a magnáti

– v Belehrade bol korunovaný pravou korunou

– Uhorsko malo dvoch kráľov

– 1303 – pápež uznal Anjouovcov za kráľovský rod

– neskôr bol Karol Róbert korunovaný pravou svätoštefanskou korunou

– Karol Róbert mal spory s M. Č. Trenčianskym

– 1321 – M. Č. Trenčiansky zomrel a kráľ si pripojil jeho územia

1. Vnútorná politika Anjouovcov.

Karol Róbert::

– pôvodom z Talianska

– taliansky Caroberto

– zameriaval sa na vnútorné problémy

– podpora banskej ťažby – Kremnica, B. Bystrica 

– menová reforma – razili sa strieborné denáre a zlaté florény

– zrušil mýta a clá

– daňová reforma – zvýšil dane chudobným

– portálna daň – tri groše od brány

– vojenská reforma – banderiálny systém

– šľachta musela postaviť bandériu

– dal samosprávu spišským Sasom

– 1312 – bitka pri Rozhanovciach

– bojovalo kráľovské mesto Košice proti Omodejovcom

– Omodejovci boli spojenci M. Č. Trenčianskeho

– 1335 – Vyšehradská dohoda

– dohoda o hospodárskej spolupráci, vzájomnej pomoci

– Uhorsko – Karol Róbert

– Česko – Ján Luxemburský

– Poľsko – Kazimír Veľký

Ľudovít Veľký: - 1342-1382

– syn Karola Róberta

– podporoval mestá

– valašská kolonizácia – osídľovanie horských oblastí pastiermi

– 1369 – udelil mestský erb Košiciam

– bola to najstaršia výsadná listina na erb pre mesto v Európe

– právo skladu – Bratislava, Košice, Levoča

– doplnil Zlatú bulu Ondreja II.

– 1381 – privilégium pre žilinských Slovákov

– zrovnoprávnil Slovákov s Nemcami v mestskej rade

– výboje do Dalmácie, Bosny, Valašska, Besarábie

– zomrel v Trnave

– posledný Anjouovec

– po ňom vládla jeho dcéra Mária – 1. kráľovná

– spočiatku za Máriu vládla jej matka Alžbeta

– Žigmund Luxemburský si zobral Máriu za ženu

Žigmund Luxemburský: – 1387-1437

– bol synom Karola IV.

– Placetum Regium – 1404 – zakázal publikovanie pápežských búl bez súhlasu kráľa

– spojil sa s mestami proti šľachte

– vydal zvláštny kráľovský dekrét pre mestá

– Decretum minus – tzv. malý dekrét – 1405

– upevnil postavenie mešťanov kráľovských miest

– ochrana miest

– možnosť účasti na snemoch šľachty

– 1414 – zvolal koncil do mesta Kostnica vo Švajčiarsku

– malo sa posúdiť pôsobenie reformátorov Husa a Wyciffa

– Ján Hus sa dostavil- lebo mu Žigmund poskytol náležité bezpečnostné záruky

– napriek tomu je Hus krátko po príchode uväznený, neskôr aj upálený

– viedol vojny s Poľskom

– neskôr bojoval s Benátkami o Dalmáciu

– nemal peniaze, tak si ich požičal od poľského kráľa – Vladislava Jagelovského

– do zálohy mu dal 13 spišských miest

– tie sa vrátili späť až o niekoľko 100 rokov neskôr

– za vlády Márie Terézie (1772)

– do krajiny za jeho vlády vtrhli Turci

– chcel ich zastaviť

– 1396 – bitka pri Nikopole

– porážka Žigmunda Luxemburského (český aj uhorský kráľ)

– zobral si dcéru Ľudovíta Veľkého

– bojoval proti husitom

– bol posledný Luxemburgovec

– po ňom vládol jeho zať Albrecht Habsburský, ktorý si vzal Žigmundovu dcéru Alžbetu za ženu, neskôr ich syn Ladislav Pohrobok

Matej Korvín: – 1458-1490

– vládol v Uhorsku po Ladislavovi Pohrobkovi

– bol synom Jána Huňadyho

– v erbe mal havrana (latinsky korvinus = havran)

– vnútorná politika:

– dal výsady strednej šľachte a mestám

– obmedzil vysokú šľachtu

– bojoval proti bratríkom – boli to husiti, ktorí robili výpravy do susedných krajín šírili myšlienky Jána Husa, ale aj plienili

– porazil ich pri Blatnom potoku – 1458

– na čele bratríkov stál Ján Jiskra

– vodca bratríkov na Slovensku – Peter Aksamit

– organizoval žoldnierske vojsko – Čierny pluk

– posilnil ústrednú moc, na jeho dvore pôsobilo veľa cudzincov

– manželka Beatrix (neapolská princezná)

– za jeho vlády sa šíril humanizmus a renesancia

– zaviedol daň od komína

– obmedzil sťahovanie

– najvyššie úrady zastávali cudzinci

– udeľoval dedične titul župana aj so župným hradom

– 1465 – Academia Istropolitana (ister – Dunaj, polis – mesto)

– založil 2. najväčšiu knižnicu v Európe po Vatikáne

– zahraničná politika:

– bojoval proti Turkom

– bojoval proti Čechám (Juraj Podebradský)

– bitka pri Vilémove

– chcel sa stať cisárom, znepriatelil si rakúskych Habsburgovcov a Jagelovcov

– chcel zabezpečiť trón nemanželskému synovi

– zomrel vo Viedni

– po ňom vládol Vladislav II. Jagelovský (bol českým aj uhorským kráľom zároveň)

– po smrti Mateja Korvína nastalo zhoršenie pomerov

Pojmy: Terra Mathei – matúšová zem, územia Matúša Čáka Trenčianskeho

Bimetalizmus – peňažná sústava, základom ktorej sú dva drahé kovy

– striebro a zlato

– predtým bol aj trimetalizmus – aj meď

– zaviedol to Karol Róbert

– zlaté florény, strieborné denáre

Bandérium – vojenská jednotka mesta

– zemepáni ju museli povinne vytvoriť na svoje náklady

Portálna daň – portal = hospodársky statok, daňová jednotka

– v jednej porte žili viaceré rodiny a mali spoločnú bránu

– sedliaci z jedného statku, z jednej usadlosti sa poskladali na daň

Urbura – banská daň

Husiti – stúpenci Jána Husa

– umiernení kališníci – boli za kompromis

– radikálni táboriti – revoluční (Žižka)

1. Matúš Čák Trenčiansky.

– uhorský šľachtic a vojvodca

– najsilnejší uhorský feudál na prelome 13. a 14. storočia

– za vlády Ondreja II. mal hodnosť palatína

– nezávislý od kráľa

– svojich čias bol najmocnejší muž a nekorunovaný kráľ celého západného a stredného Slovenska

– „pán Váhu a Tatier“

– uhorský šľachtický rod Čákovcov pochádzal z oblasti Ostrihomu, ktorá bola osídlená aj slovanským obyvateľstvom

– tento rod vlastnil celý rad panstiev na Slovensku

– najmä v okolí Trenčína

– sám Matúš Čák tvrdil, že jeho prapredkovia boli Maďari

– roku 1278 viedol uhorskú ľahkú jazdu na Moravskom poli vo vojsku cisára Rudolfa I. proti českému kráľovi Přemyslovi Otakarovi II.

– v roku 1291 stál na čele vojska Ondreja III., ktoré dobylo Bratislavu obsadenú Henrichom z Kysaku

– neskôr prestal sympatizovať s politikou Ondreja III., uchýlil sa na svoje panstvo, ktorého centrom bol od 1296 Trenčín

– s cieľom odňať mu majetky a pokoriť ho, vyslal Ondrej III. výpravu

– tá však bola neúspešná

– odvtedy viedol Matúš Čák politiku sledujúcu svoje osobné ciele

– využíval k tomu všetky dostupné prostriedky

– po smrti Ondreja III. (posledného z rodu Arpádovcov) podporoval nástupníctvo českého kráľa Václava III.

– pomáhal mu poraziť jeho protikandidáta Karola Róberta

– za to mu Václav III. Zveril 1. februára 1302 zveril celú Trenčiansku a Nitriansku stolicu, ktoré Matúš Čák držal až do svojej smrti

– už nasledujúci rok však prešiel spolu s Abovcami na stranu nedávneho nepriateľa – Karola Róberta

– od roku 1304 vystupoval ako samostatný vládca

– neskôr prestal podporovať aj Karola Róberta

– roku 1310 bol vymenovaný za taverníka a jedného z troch palatínov s pôsobnosťou pre Horné Uhorsko

– na vrchole svojej moci v rokoch 1311 až 1312 ovládal alebo kontroloval 14 žúp a vlastnil vyše 50 hradných panstiev

– jeho vplyv siahal až na Spiš, v Zadunajsku mu patril hrad Vyšehrad

– vďaka svojej neobmedzenej moci začal odnímať majetky nepohodlným šľachticom a ponechával si ich pre seba

– keďže tak činil aj cirkvi, bol v roku 1311 oficiálne pozbavený funkcií

– jeho reálnej moci ho však kráľ zbaviť nemohol

– Matúš Čák si na Trenčianskom dvore zriadil vlastný dvor na spôsob kráľovského, pričom si stále počínal ako samostatný panovník

– jeho palatínom bol do roku 1318 Felicián Zach

– v Nitre razil vlastné peniaze

– dával výsady mestám, jednotlivcom

– vlastná zahraničná politika

– vydával listiny, opieral sa o strednú a drobnú šľachtu

– v roku 1314 vpadol na Moravu ako spojenec rakúskeho vojvodcu Friedricha Habsburského a pri hrade Holíč porazil vojsko Jána Luxemburského

– po bitke pri Rozhanovciach 15. júna 1312, kedy jeho vojská prišli príliš neskoro na to, aby zasiahli, sa uzavrel vo svojej dŕžave

– roku 1318 mu zomrel jediný syn Matúš

– za nástupcu si vybral svojho príbuzného Štefana Čecha z rodu Šternberkovcov

– Karolovi Róbertovi sa napokon podarilo zabrať časť jeho majetkov

– postavil sa proti nemu dokonca aj nitriansky biskup

– ten ho dal do cirkevnej kliatby

– Matúš Čák Trenčiansky však neobmedzene a nezávisle vládol na majetkoch v Nitrianskej, Bratislavskej a samozrejme aj v Trenčianskej stolici až do svojej prirodzenej smrti 18. marca 1321