Uhorský štát za Anjouovcov

Uhorský štát za Anjouovcov

- po vymretí Arpádovcov nastali boje

- 2 hlavní kandidáti na trón

- Karol Róbert – Anjouovci

- podporoval ich pápež, aby si upevnil postavenie

- v Ostrihome bol korunovaný nepravou korunou

- Václav III. – Prěmyslovci

- podporoval ho Matúš Čák Trenčiansky a magnáti

- v Belehrade bol korunovaný pravou korunou

- Uhorsko malo dvoch kráľov

- 1303 – pápež uznal Anjouovcov za kráľovský rod

- neskôr bol Karol Róbert korunovaný pravou svätoštefanskou korunou

- Karol Róbert mal spory s M. Č. Trenčianskym

- 1321 – M. Č. Trenčiansky zomrel a kráľ si pripojil jeho územia

1. Vnútorná politika Anjouovcov.

Karol Róbert::

- pôvodom z Talianska

- taliansky Caroberto

- zameriaval sa na vnútorné problémy

- podpora banskej ťažby – Kremnica, B. Bystrica 

- menová reforma - razili sa strieborné denáre a zlaté florény

- zrušil mýta a clá

- daňová reforma - zvýšil dane chudobným

- portálna daň – tri groše od brány

- vojenská reforma – banderiálny systém

- šľachta musela postaviť bandériu

- dal samosprávu spišským Sasom

- 1312 – bitka pri Rozhanovciach

- bojovalo kráľovské mesto Košice proti Omodejovcom

- Omodejovci boli spojenci M. Č. Trenčianskeho

- 1335 – Vyšehradská dohoda

- dohoda o hospodárskej spolupráci, vzájomnej pomoci

- Uhorsko – Karol Róbert

- Česko – Ján Luxemburský

- Poľsko – Kazimír Veľký

Ľudovít Veľký: - 1342-1382

- syn Karola Róberta

- podporoval mestá

- valašská kolonizácia – osídľovanie horských oblastí pastiermi

- 1369 – udelil mestský erb Košiciam

- bola to najstaršia výsadná listina na erb pre mesto v Európe

- právo skladu – Bratislava, Košice, Levoča

- doplnil Zlatú bulu Ondreja II.

- 1381 – privilégium pre žilinských Slovákov

- zrovnoprávnil Slovákov s Nemcami v mestskej rade

- výboje do Dalmácie, Bosny, Valašska, Besarábie

- zomrel v Trnave

- posledný Anjouovec

- po ňom vládla jeho dcéra Mária – 1. kráľovná

- spočiatku za Máriu vládla jej matka Alžbeta

- Žigmund Luxemburský si zobral Máriu za ženu

Žigmund Luxemburský: - 1387-1437

- bol synom Karola IV.

- Placetum Regium – 1404 – zakázal publikovanie pápežských búl bez súhlasu kráľa

- spojil sa s mestami proti šľachte

- vydal zvláštny kráľovský dekrét pre mestá

- Decretum minus – tzv. malý dekrét – 1405

- upevnil postavenie mešťanov kráľovských miest

- ochrana miest

- možnosť účasti na snemoch šľachty

- 1414 – zvolal koncil do mesta Kostnica vo Švajčiarsku

- malo sa posúdiť pôsobenie reformátorov Husa a Wyciffa

- Ján Hus sa dostavil- lebo mu Žigmund poskytol náležité bezpečnostné záruky

- napriek tomu je Hus krátko po príchode uväznený, neskôr aj upálený

- viedol vojny s Poľskom

- neskôr bojoval s Benátkami o Dalmáciu

- nemal peniaze, tak si ich požičal od poľského kráľa – Vladislava Jagelovského

- do zálohy mu dal 13 spišských miest

- tie sa vrátili späť až o niekoľko 100 rokov neskôr

- za vlády Márie Terézie (1772)

- do krajiny za jeho vlády vtrhli Turci

- chcel ich zastaviť

- 1396 – bitka pri Nikopole

- porážka Žigmunda Luxemburského (český aj uhorský kráľ)

- zobral si dcéru Ľudovíta Veľkého

- bojoval proti husitom

- bol posledný Luxemburgovec

- po ňom vládol jeho zať Albrecht Habsburský, ktorý si vzal Žigmundovu dcéru Alžbetu za ženu, neskôr ich syn Ladislav Pohrobok

Matej Korvín: - 1458-1490

- vládol v Uhorsku po Ladislavovi Pohrobkovi

- bol synom Jána Huňadyho

- v erbe mal havrana (latinsky korvinus = havran)

- vnútorná politika:

- dal výsady strednej šľachte a mestám

- obmedzil vysokú šľachtu

- bojoval proti bratríkom – boli to husiti, ktorí robili výpravy do susedných krajín šírili myšlienky Jána Husa, ale aj plienili

- porazil ich pri Blatnom potoku – 1458

- na čele bratríkov stál Ján Jiskra

- vodca bratríkov na Slovensku – Peter Aksamit

- organizoval žoldnierske vojsko – Čierny pluk

- posilnil ústrednú moc, na jeho dvore pôsobilo veľa cudzincov

- manželka Beatrix (neapolská princezná)

- za jeho vlády sa šíril humanizmus a renesancia

- zaviedol daň od komína

- obmedzil sťahovanie

- najvyššie úrady zastávali cudzinci

- udeľoval dedične titul župana aj so župným hradom

- 1465 – Academia Istropolitana (ister - Dunaj, polis - mesto)

- založil 2. najväčšiu knižnicu v Európe po Vatikáne

- zahraničná politika:

- bojoval proti Turkom

- bojoval proti Čechám (Juraj Podebradský)

- bitka pri Vilémove

- chcel sa stať cisárom, znepriatelil si rakúskych Habsburgovcov a Jagelovcov

- chcel zabezpečiť trón nemanželskému synovi

- zomrel vo Viedni

- po ňom vládol Vladislav II. Jagelovský (bol českým aj uhorským kráľom zároveň)

- po smrti Mateja Korvína nastalo zhoršenie pomerov

Pojmy: Terra Mathei – matúšová zem, územia Matúša Čáka Trenčianskeho

Bimetalizmus – peňažná sústava, základom ktorej sú dva drahé kovy

- striebro a zlato

- predtým bol aj trimetalizmus – aj meď

- zaviedol to Karol Róbert

- zlaté florény, strieborné denáre

Bandérium – vojenská jednotka mesta

- zemepáni ju museli povinne vytvoriť na svoje náklady

Portálna daň – portal = hospodársky statok, daňová jednotka

- v jednej porte žili viaceré rodiny a mali spoločnú bránu

- sedliaci z jedného statku, z jednej usadlosti sa poskladali na daň

Urbura – banská daň

Husiti – stúpenci Jána Husa

- umiernení kališníci – boli za kompromis

- radikálni táboriti – revoluční (Žižka)

1. Matúš Čák Trenčiansky.

- uhorský šľachtic a vojvodca

- najsilnejší uhorský feudál na prelome 13. a 14. storočia

- za vlády Ondreja II. mal hodnosť palatína

- nezávislý od kráľa

- svojich čias bol najmocnejší muž a nekorunovaný kráľ celého západného a stredného Slovenska

- „pán Váhu a Tatier“

- uhorský šľachtický rod Čákovcov pochádzal z oblasti Ostrihomu, ktorá bola osídlená aj slovanským obyvateľstvom

- tento rod vlastnil celý rad panstiev na Slovensku

- najmä v okolí Trenčína

- sám Matúš Čák tvrdil, že jeho prapredkovia boli Maďari

- roku 1278 viedol uhorskú ľahkú jazdu na Moravskom poli vo vojsku cisára Rudolfa I. proti českému kráľovi Přemyslovi Otakarovi II.

- v roku 1291 stál na čele vojska Ondreja III., ktoré dobylo Bratislavu obsadenú Henrichom z Kysaku

- neskôr prestal sympatizovať s politikou Ondreja III., uchýlil sa na svoje panstvo, ktorého centrom bol od 1296 Trenčín

- s cieľom odňať mu majetky a pokoriť ho, vyslal Ondrej III. výpravu

- tá však bola neúspešná

- odvtedy viedol Matúš Čák politiku sledujúcu svoje osobné ciele

- využíval k tomu všetky dostupné prostriedky

- po smrti Ondreja III. (posledného z rodu Arpádovcov) podporoval nástupníctvo českého kráľa Václava III.

- pomáhal mu poraziť jeho protikandidáta Karola Róberta

- za to mu Václav III. Zveril 1. februára 1302 zveril celú Trenčiansku a Nitriansku stolicu, ktoré Matúš Čák držal až do svojej smrti

- už nasledujúci rok však prešiel spolu s Abovcami na stranu nedávneho nepriateľa – Karola Róberta

- od roku 1304 vystupoval ako samostatný vládca

- neskôr prestal podporovať aj Karola Róberta

- roku 1310 bol vymenovaný za taverníka a jedného z troch palatínov s pôsobnosťou pre Horné Uhorsko

- na vrchole svojej moci v rokoch 1311 až 1312 ovládal alebo kontroloval 14 žúp a vlastnil vyše 50 hradných panstiev

- jeho vplyv siahal až na Spiš, v Zadunajsku mu patril hrad Vyšehrad

- vďaka svojej neobmedzenej moci začal odnímať majetky nepohodlným šľachticom a ponechával si ich pre seba

- keďže tak činil aj cirkvi, bol v roku 1311 oficiálne pozbavený funkcií

- jeho reálnej moci ho však kráľ zbaviť nemohol

- Matúš Čák si na Trenčianskom dvore zriadil vlastný dvor na spôsob kráľovského, pričom si stále počínal ako samostatný panovník

- jeho palatínom bol do roku 1318 Felicián Zach

- v Nitre razil vlastné peniaze

- dával výsady mestám, jednotlivcom

- vlastná zahraničná politika

- vydával listiny, opieral sa o strednú a drobnú šľachtu

- v roku 1314 vpadol na Moravu ako spojenec rakúskeho vojvodcu Friedricha Habsburského a pri hrade Holíč porazil vojsko Jána Luxemburského

- po bitke pri Rozhanovciach 15. júna 1312, kedy jeho vojská prišli príliš neskoro na to, aby zasiahli, sa uzavrel vo svojej dŕžave

- roku 1318 mu zomrel jediný syn Matúš

- za nástupcu si vybral svojho príbuzného Štefana Čecha z rodu Šternberkovcov

- Karolovi Róbertovi sa napokon podarilo zabrať časť jeho majetkov

- postavil sa proti nemu dokonca aj nitriansky biskup

- ten ho dal do cirkevnej kliatby

- Matúš Čák Trenčiansky však neobmedzene a nezávisle vládol na majetkoch v Nitrianskej, Bratislavskej a samozrejme aj v Trenčianskej stolici až do svojej prirodzenej smrti 18. marca 1321