Habsburská monarchia a Slovensko
Typ práce: Maturita
Jazyk:
Počet zobrazení: 2 042
Uložení: 129
Habsburská monarchia a Slovensko
Moháč + politika Habsburgovcov v Uhorsku, územná expanzia
Habsburská monarchia
– komplex krajín (Rakúsko, Česko, Uhorsko)
– spoločný panovník
– vznikla v roku 1526 ako obrana proti Turkom
– bol to mnohonárodnostný celok, najväčšia mocnosť v strednej Európe
– zakladateľ monarchie – Ferdinand I.
– Habsburgovci boli katolíci – podpora od pápeža – pevné spojenie s Vatikánom
– postupné presadzovanie absolutizmu, obmedzenie šľachty a centralizmu
– reformy hlavne v Českých a Rakúskych krajinách, v Uhorsku sa presadzovali horšie, lebo silná protestantská šľachta si chránila svoje zásady
– modernizácia
– presadzovali centralizáciu
– meno podľa hradu Habsburg, Habitsburg
– 1. značný predok – gróf Werner
– zakladateľ dynastie – Rudolf I.
– od 1556 sa delili na Rakúskych a Španielskych (tí vymreli v roku 1700)
– Habsburgovci boli volený aj za nemeckých cisárov
– expanzívne snahy (chceli územia)
– konflikty s nemeckými protestantskými kniežatami
– 30 ročná vojna – náboženský konflikt
– Habsburgovci proti protestantským štátom
– ich pôvodné územie – na území Švajčiarska, Francúzska
– územia zväčšovali vojnami, dedičstvami, sobášmi
– okrem území v Európe – kolónie v Amerike, Afrike, Ázii
– v 16. storočí ovládali väčšinu južnej a strednej Európy
– ich moc posilnili vojny o Španielske dedičstvo
– územia získali po delení Poľska ( medzi Rakúsko, Prusko a Rusko)
– hranice sa zmenili aj po Napoleonských vojnách
– stratili Halíč (Poľsko)
– v prospech Pruska stratili po 7-ročnej vojne Sliezsko
– treba podotknúť, že to bola najväčšia a najľudnatejšia mocnosť v Európe
– španielska vetva – Španielsko, Portugalsko, Holandsko, Luxembursko, Burgundsko, Neapol, Sicília, Sardínia, Miláno
– rakúska vetva – Čechy (Korutánsko, Sliezsko, Štajersko), Uhorsko, Rakúsko
– ich politika bola ovplyvnená zvonku Turkami, zvnútra šľachtickými povstaniami
– najväčší protivník – Osmanská ríša
Habsburgovci
Maximilián II.
- konflikty v Čechách
- zaručil náboženskú slobodu – Česká konfesia
Rudolf II.
- rudolfínska doba
- sídlil v Prahe
- silný centralizmus
- 1609 – Majestát o náboženskej slobode nekatolíkov
Matej II.
- silná vysoká šľachta
- Lichtenštajnovci, Rožmberkovci
- úpadok miest, kríza
Bitka pri Moháči – 1526: – dôležitý medzník v našich dejinách
– Uhorsko tu bojovalo proti Turkom
– padol uhorský a český kráľ Ľudovít II. Jagelovský
– v Čechách bol zvolený Ferdinand I. Habsburský
– podporovala ho šľachta
– chceli, aby im pomohol poraziť Turkov
– sídlo mal vo Viedni, silná centralizácia
– uprednostňoval rakúsku šľachtu pred českou
– v Čechách sa vytvorila šľachtická opozícia
– obmedzoval samosprávu miest
– zavolal do Čiech jezuitov (katolíkov) – Nemci, Taliani
– bojovali s protestantmi
– v Uhorsku boje o trón
– šľachta bola nejednotná
– časť podporovala Ferdinanda I. Habsburského
– iní podporovali Jána Zápoľského
– 2 králi naraz
– Zápoľský sa spojil s Turkami (snaha o udržanie krajiny)
– 1538 – Veľkovaradínsky mier
– Zápoľský dostal Sedmohradsko a V Uhorska
– Ferdinand dostal ostatok Slovenska, Chorvátsko, Slavóniu a Zadunajsko
– po smrti Zápoľského sa snažil sultán získať územia pre syna J. Zápoľského
– 1541 – Turci obsadili uhorskú nížinu
– Belehrad, Pešť, Budín
– vytvorili Budínsky pašalik
– Zápoľského synovi ostalo Sedmohradsko
– Ferdinandovi Slovensko, Zadunajsko a časť Chorvátska
– centrá Uhorska sa museli presunúť
– Bratislava sa stala hlavným korunovačným mestom
– Belehrad obsadený Turkami
- Protihabsburské povstania, príčiny
– Habsburgovci obmedzovali výsady šľachty
– zaberali majetky
– privádzali do krajiny cudzincov
– šľachta bola protestantská
– Habsburgovci boli katolíci – chceli rekatolizáciu
– šľachta chcela zosadiť Habsburgovcov
– spojenectvo s Turkami
- Štefan Bočkaj: 1604 – 1606
– Habsburgovci vzali v Košiciach Dóm sv. Alžbety protestantom
– dali ho katolíkom
– Rudolf II. nepotvrdil náboženskú slobodu
– jeho vojaci sa nazývali hajdúsi
– spájal sa s Turkami
– mal podporu 5 miest – Pentapolitana
– Košice, Levoča, Bardejov, Sabinov, Prešov
– obsadili banské mestá, prenikli až na Moravu
– 1606 – Viedenský mier
– Bočkaj dostal Sedmohradsko
– šľachta –výsady, slobody
– 1606 – Žitavský mier – nechali Turkom okupované územia
– 1608 – zomrel aj Rudolf II., aj Bočkaj
– Matej II. opäť rekatolizácia
- Gabriel Bethlen: 1619 – 1626
– zároveň v Čechách povstanie českej šľachty
– 1618 – Ferdinand II. nastúpil na trón
– obmedzil šľachtu – bitka na Bielej hore – 1620
– obsadili Košice, umučili 3 jezuitov
– Pongrác, Grodecký, Križín
– 1619 – výprava proti Viedni
– 1620 – vyhlásili zosadenie Habsburgovcov z trónu
– 1622 – Mikulovský mier – koniec povstania
– Bethlen sa vzdal území, dostal 7 Východoslovenských stolíc
– potvrdil zásady Viedenského mieru
- Juraj Rákoczi: 1643 – 1645
– sedmohradské knieža
– využíval pomoc švédskeho kráľa Gustava Adolfa
– spojil sa s Francúzskom a Turkami
– obsadil banské mestá
– 1645 – Linecký mier
– dostal územia, náboženská sloboda pre protestantov (i poddaných)
- Vesselényiho sprisahanie: 1671
– sprisahanie uhorských magnátov
– porušoval sa Linecký mier
– šľachta – Zrínsky, Nádaši – boli ochotný spojiť sa s Turkami
– chceli sa zbaviť Habsburgovcov
– cisárski vojaci – labanci
– povstalci – kuruci (Gašpar Pika), potlačené povstanie, vodcovia popravení
- Imrich Tökoly: 1680 – 1683
– kežmarský magnát
– spojenec s Turkami
– volali ho slovenským kráľom (obsadil veľké územia na Slovensku)
– bol tureckým vazalom
– 1683 – výprava Turkov proti Viedni
– Turci porazení, zastavenie ich výprav
– Habsburgovci obsadili Budín, vyhnali Turkov z Uhorskej nížiny
– vyhlásili dedičnosť koruny
– silný absolutizmus
– 1687 – „Prešovské jatky“ – popravili 24 šľachticov
- František II. Rákoczi: 1703 – 1711
– mal podporu Francúzska, Švédska, a Petra Veľkého
– 1707 – Onedský mier – šľachta chcela ukončiť povstania
– nedostatok financií
– 1708 – kuruci porazení pri Trenčíne
– zomrel František II. Rákoczi
– 1711 – Szatmársky mier (Szatmar, Szatmare v Rumusku)
– šľachta podpísala s Karolom III. Habsburským
– kompromis
– Habsburgovci si zachovali korunu, šľachta výsady, politickú moc a náboženské slobody
- Dôsledky susedstva s Turkami
– 1526 – bitka pri Moháči – Turci porazili Uhorsko
– padol tu Ľudovít II. Jagelovský a nastali boje o trón
– turecké vojská sa po prvý krát objavili na našej hranici
– na 150 rokov sa stali našimi susedmi
– 1530 – Turci 1. krát vpadli na územie Slovenska v 3 prúdoch – Ponitrie, Považie, Pohronie
– pustošenie územia, vypálená dedina, zajatci, otroci
– obrana – stavali sa pevnosti, hrady
– Turci posúvali hranice stále dovnútra
– vytvárali sandžaky (správne obvody), pašaliky
– juh Slovenska bol najsevernejšou hranicou Osmanskej ríše
– robili nájazdy na stredné Slovensko, na banské mestá
– na Slovensku sa stavali renesančné pevnosti na obranu – Nové Zámky
– vymáhali dane, poplatky
– nastávalo vyľudňovanie, migračné pohyby
– na juh Slovenska sa tlačia Maďari, Srbi a Chorváti – posun etnickej hranice a vznik novej šľachty
– zmenil sa spôsob života najmä v mestách
– konjunktúra – maximálny rozkvet výroby v mestách
– bohatnú mestá, nová výstavba, prvky renesancie
– časť šľachty využila dobu a prestala uznávať vrchnosť (rozmáhal sa zboj)
– Slovensko zaostávalo za vývojom okolitých krajín
– šľachta si upevnila svoje postavenie a feudalizmus – oslabenie štátu – druhé nevoľníctvo
– šľachta oslabovala panovníka – hľadala u Turkov pomoc proti Habsburgovcom
– Turci obsadili centrálne Uhorsko – Budín, Pešť, Stoličný Belehrad
– centrum sa presunulo do Bratislavy (hlavné a korunovačné mesto Uhorska)
– Trnava – ostrihomský arcibiskup
– Turci odviedli asi 80 000 ľudí
– 15 ročná vojna – 1593 – 1608
– Habsburgovci porazili Turkov, tí dočasne odišli zo Slovenska
Pašalík – najväčšia osmanská správna jednotka, provincia
Sandžak – vojensko-administratívna oblasť Osmanskej ríše
– časť pašaliku
Vezír – najvyšší hodnostár
Beg – veliteľ
Janičiari – elitná strelecká jednotka tureckej armády
Sultán – panovník
Paša – správca sandžaku
Vartovky – ochrana pred Turkami
– strážne veže
| Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
|---|---|---|---|
|
|
Slovensko a habsburská monarchia v rokoch 1780 – 1848 | Učebné poznámky | 405 slov |
|
|
Revolúcia 1848 a habsburská monarchia | Učebné poznámky | 386 slov |
|
|
Habsburská monarchia | Referát | 737 slov |