Rakúsko-uhorské vyrovnanie

Rakúsko-uhorské vyrovnanie a jeho dôsledky

• po revolúciách v roku 1848 – oslabenie feudalizmu, Habsburgovcov
• snaha uhorskej šľachty o väčšiu nezávislosť
• vznikla Adresná strana – predstaviteľom bol Deák
• 1866 – Prusko-rakúska vojna – kríza rakúskeho centralizmu

18.2.1867 – Zákon o rakúsko-maďarskom vyrovnaní

• štátoprávne vyrovnanie s Maďarmi
• panovník akceptoval Deákov plán na dualistické usporiadanie ríše
• vytvorila sa nezávislá uhorská vláda
• jej predsedom – gróf Július Andrássy
• predtým viedol rokovania o vyrovnaní s viedenským dvorom
• celá monarchia sa rozdelila podľa rieky Litava

1. Zalitavsko (východná časť) = Uhorsko, Sedmohradsko, Chorvátsko, Slavónsko
2. Predlitavsko (západná časť) = korunné krajiny Rakúska (Horné a Dolné Rakúsko, Soľnohradsko, Korutánsko, Tirolsko, Prímorsko, Kransko, Dalmatínsko, Čechy, Morava, Sliezsko, Halič, Bukovina)

• podľa dekrétu zo 14.11.1868 – názov Rakúsko – Uhorsko
• Uhorsko sa vo veľkej miere osamostatnilo (vlastná vláda)
• ostávalo ale v štátnom zväzku s predlitavskými krajinami
• spoločný panovník a 3 ministerstvá (zahraničia, vojska, financií
• dohoda o spoločných hospodárskych záležitostiach
• spoločné colné územie, voľný vnútorný obchod, spoločná mena a štátna banka
• rakúsko-maďarské vyrovnanie prinieslo zavedenie dualizmu
• spojenie dvoch krajín do jedného súštátia
• v Predlitavsku – odpor proti vyrovnaniu
• hlavne u Čechov – snaha o trializmus
• neúspešne
• v rakúskej časti – štátna reč = nemčina
• mali lepšie podmienky, lepší hospodársky vývoj, priemysel
• v uhorskej časti boli podmienky horšie

November 1868 – Národnostný zákon

• maďarská šľachta a buržoázia – snaha posilniť svoje pozície – vytvoriť jednotný maďarský štát
• 24.11.1868 – rokovanie uhorského snemu o zákone, ktorý mal upraviť národnostné vzťahy v Uhorsku:

• nemaďarským národom neposkytoval žiadne kolektívne práva a neuznával ich ako štátoprávne subjekty
• za štátny a úradný jazyk v Uhorsku vyhlásil maďarčinu (pripúšťal používať materinský jazyk v ľudových a stredných školách)
• umožňoval pod dozorom štátu združovať sa občanom, zakladať školy, spoločnosti a spolky na podporu kultúry, umenia, vedy a hospodárstva
• legalizovala sa stará doktrína, podľa ktorej všetko obyvateľstvo Uhorska tvorí jednotný nedeliteľný „uhorský národ“ (Slováci, Srbi, Ukrajinci, Rumuni neboli národom, len ako etnické skupiny súčasťou „uhorského národa“)
• porušovanie najzákladnejších práv nemaďarských národov
• neproklamoval rovnoprávnosť národov v Uhorsku, ale len rovnoprávnosť všetkých občanov štátu ako jednotlivcov, nezávisle od ich národnosti
• za osobitný národ boli uznaní iba Chorváti, ale na nich sa tento zákon nevzťahoval
• zákon mal diskriminačný charakter
• obsahoval 29 paragrafov
• neposkytoval záruky pre národný vývin Slovákov
• navonok vyvolával zdanie liberálneho (zhovievavého) postoja k nemaďarským národom
• snaha predstaviť Uhorsko pred zahraničnou verejnosťou ako štát, ktorý nemaďarským obyvateľom poskytuje širokú škálu práv. V skutočnosti zakotvil nadradenosť maďarského národa a popieral existenciu nemaďarských národov v Uhorsku
• v zákone sa tieto národy konkrétne vôbec neuvádzajú a niet v ňom ani zmienky o tom, aká bola národnostná štruktúra obyvateľstva Uhorska

Vývoj na Slovensku po vyrovnaní

• zhoršilo sa postavenie Slovákov v Uhorsku, útlak
• prehĺbili sa rozpory medzi slovenskými vzdelancami v otázke politickej orientácie, v otázke slovenského „Okolia“

a) Stará škola

• združená okolo časopisu Pešťbudínske vedomosti a Národné noviny
• od 1870 sa nazývala Slovenská národná strana
• Hurban, Francisci, Daxner, V. Paulíny –Tóth
• trvali na požiadavkách Memoranda
• vyzdvihovali najmä požiadavku „Okolia“
• odmietali vyrovnanie a Národnostný zákon
• chceli federalizáciu ríše
• v ideológii – cárofilský panslavizmus – zjednotenie Slovanov pod nadvládu Ruska
• očakávali od neho záchranu Slovákov
• presadzovali „politiku prosieb“

b) Nová škola

• v opozícii, nesúhlas s politikou Starej školy
• liberálne orientovaní príslušníci cirkvi
• Ján Mallý-Dusarov, Ján Palárik, Jan Nepomuk Bobula
• išlo o publicistov, spisovateľov, podnikateľov – rozdielne názory
• v roku 1870 premenovaná na Slovenskú stranu vyrovnania
• združení okolo Slovenských novín
• časté zmeny programu
• po sklamaní s viedenskou národnostnou politikou hľadali dorozumenie na maďarskej strane – boli za dohodu
• kvôli tomu sa zriekli aj požiadavky „Okolia“
• ťažisko ich programu = jazykové a školské požiadavky, jednotlivci žiadali aj likvidáciu feudálnych prežitkov, zavedenie všeobecného volebného práva, prebudovanie dualistického Uhorska na federáciu
• odmietali cáristické rusofilstvo
• silné snahy o aktivizáciu ľudových vrstiev, pokusy o vytvorenie spojenectva medzi majetnými roľníkmi a drobnou slovenskou buržoáziou
• presadzovali „politiku činov“
• keď zlyhali všetky pokusy o vzájomnú dohodu a zblíženie oboch slovenských politických skupín, Nová škola sa rozpadla
• zostril sa maďarizačný tlak

Nová etapa maďarizácie

• 1874, 1875 – násilné zatvorenie 3 slovenských gymnázií a Matice slovenskej
• nový ministerský predseda Koloman Tisza – „slovenského národa v Uhorsku niet“
• upevnenie nadvlády maďarských veľkostatkárov, silná maďarizácia
• útlak Slovákov v kultúrnej i hospodárskej oblasti, diskriminácia
• nanútenie maďarčiny – vytvoriť možnosti, aby „kultúrne zaostalé národnosti mohli čerpať z vyššej maďarskej kultúry“ (1879 maďarčina zavedená ako povinný predmet do všetkých základných škôl na Slovensku)
• pre tento cieľ sa zakladali aj osobitné spolky
• 1883 – Nitra – Hornouhorský vzdelávací maďarský spolok (FEMKE)
• násilné odvlečenie slovenských detí do čisto maďarského prostredia
• z majetku rozpustenej Matice slovenskej vláda založila Uhorskokrajinský slovenský vzdelávací spolok v Budapešti
• vydával knihy, kalendáre, časopisy v maďarskom duchu
• zhoršili sa podmienky pre politickú spoluprácu Čechov a Slovákov, ale rozvíjali sa kultúrne styky – 1896 – Českoslovanská jednota
• na čele Jozef Rotnágl
• podpora vzdelania, tlač kníh

Hlasisti

• združení okolo časopisu Hlas
• patril sem Šrobár, Hodža
• išlo hlavne o vysokoškolákov vo Viedni a v Prahe
• vplyv filozofie Masaryka a Tolstého
• boli proti pasivite a cárofilstvu
• spolupráca s Čechmi

Rusofilstvo

– úcta a obdiv k ruskej kultúre a ľudu

Panslavizmus

– politicko-ideologický smer

• snaha zjednotiť všetkých Slovanov pod nadvládu Ruska

Analýza Memoranda a Žiadostí slovenského národa

Žiadosti slovenského národa

• prijaté 10.5.1848 v Liptovskom Mikuláši
• predchádzala tomu porada u Hodžu – bol predsedom Tatrína
• obsahovali:

1. národné požiadavky – snem, jazyk, školy, vlastnú zástavu
2. politické požiadavky – demokratizácia, všeobecné volebné právo, slobodu tlače, zhromažďovania
3. sociálne požiadavky – zrušiť feudalizmus, zlepšiť postavenie ľudu, prepustiť Janka Kráľa z väzenia

• jeden z najpokrokovejších politických programov
• spolupráca aj s inými národmi
• jún 1848 – Slovanský zjazd v Prahe
• riešilo sa postavenie Slovanov v monarchii
• vznikol dokument „Manifest k európskym národom“
• zjazd bol násilne rozpustený

Memorandum národa Slovenského

• chválené 6-7. júna 1861 v Martine
• hlavnou požiadavkou – Hornouhorské Slovenské okolie
• samospráva Slovákov
• žiadali slovenčinu v úradoch a na školách
• žiadali kultúrne spolky
• v Pešti chceli katedru slovenčiny
• nechceli samostatný slovenský snem
• len zastúpenie na Uhorskom sneme
• neobsahovalo demokratické a sociálne požiadavky
• predložené Uhorskému snemu – ten ho neprijal
• Slováci doplnili Memorandum a preložili ho Viedni
• splnili sa len kultúrne požiadavky
• založenie 3 slovenských gymnázií a Matice Slovenskej
• gymnázia – Revúca, Martin, Kláštor pod Znievom

Matica slovenská – 4.8.1863

• pri príležitosti 1000. výročia príchodu Konštantína a Metoda na VM
• celonárodná kultúrna organizácia
• mala dvíhať národné povedomie
• podporovala rozvoj kultúry, vedy, umenia, literatúry
• predseda Štefan Moizes, podpredseda Karol Kuzmáni
• časopis Letopis Matice slovenskej
• vydavateľská činnosť, finančná podpora študentov
• styky s ostatnými Maticami – predovšetkým ale s tou českou
• 1. matica – Matica Srbská