Rakúsko-uhorské vyrovnanie

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: wanna (18)
Typ práce: Maturita
Dátum: 17.01.2022
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 978 slov
Počet zobrazení: 1 404
Tlačení: 103
Uložení: 74

Rakúsko-uhorské vyrovnanie

Rakúsko-uhorské vyrovnanie a jeho dôsledky:

- po revolúciách v roku 1848 – oslabenie feudalizmu, Habsburgovcov

- snaha uhorskej šľachty o väčšiu nezávislosť

- vznikla Adresná strana – predstaviteľom bol Deák

- 1866 – Prusko-rakúska vojna – kríza rakúskeho centralizmu

18.2.1867 - Zákon o rakúsko-maďarskom vyrovnaní:

- štátoprávne vyrovnanie s Maďarmi

- panovník akceptoval Deákov plán na dualistické usporiadanie ríše

- vytvorila sa nezávislá uhorská vláda

- jej predsedom – gróf Július Andrássy

- predtým viedol rokovania o vyrovnaní s viedenským dvorom

- celá monarchia sa rozdelila podľa rieky Litava

  1. Zalitavsko (východná časť) = Uhorsko, Sedmohradsko, Chorvátsko, Slavónsko
  1. Predlitavsko (západná časť) = korunné krajiny Rakúska (Horné a Dolné Rakúsko, Soľnohradsko, Korutánsko, Tirolsko, Prímorsko, Kransko, Dalmatínsko, Čechy, Morava, Sliezsko, Halič, Bukovina)

- podľa dekrétu zo 14.11.1868 – názov Rakúsko - Uhorsko

- Uhorsko sa vo veľkej miere osamostatnilo (vlastná vláda)

- ostávalo ale v štátnom zväzku s predlitavskými krajinami

- spoločný panovník a 3 ministerstvá (zahraničia, vojska, financií

- dohoda o spoločných hospodárskych záležitostiach

- spoločné colné územie, voľný vnútorný obchod, spoločná mena a štátna banka

- rakúsko-maďarské vyrovnanie prinieslo zavedenie dualizmu

- spojenie dvoch krajín do jedného súštátia

- v Predlitavsku – odpor proti vyrovnaniu

- hlavne u Čechov – snaha o trializmus

- neúspešne

- v rakúskej časti – štátna reč = nemčina

- mali lepšie podmienky, lepší hospodársky vývoj, priemysel

- v uhorskej časti boli podmienky horšie

- november 1868 - Národnostný zákon:

- maďarská šľachta a buržoázia – snaha posilniť svoje pozície – vytvoriť jednotný maďarský štát

- 24.11.1868 - rokovanie uhorského snemu o zákone, ktorý mal upraviť národnostné vzťahy v Uhorsku:

  • nemaďarským národom neposkytoval žiadne kolektívne práva a neuznával ich ako štátoprávne subjekty
  • za štátny a úradný jazyk v Uhorsku vyhlásil maďarčinu (pripúšťal používať materinský jazyk v ľudových a stredných školách)
  • umožňoval pod dozorom štátu združovať sa občanom, zakladať školy, spoločnosti a spolky na podporu kultúry, umenia, vedy a hospodárstva
  • legalizovala sa stará doktrína, podľa ktorej všetko obyvateľstvo Uhorska tvorí jednotný nedeliteľný „uhorský národ“ (Slováci, Srbi, Ukrajinci, Rumuni neboli národom, len ako etnické skupiny súčasťou „uhorského národa“)
  • porušovanie najzákladnejších práv nemaďarských národov
  • neproklamoval rovnoprávnosť národov v Uhorsku, ale len rovnoprávnosť všetkých občanov štátu ako jednotlivcov, nezávisle od ich národnosti
  • za osobitný národ boli uznaní iba Chorváti, ale na nich sa tento zákon nevzťahoval
  • zákon mal diskriminačný charakter
  • obsahoval 29 paragrafov
  • neposkytoval záruky pre národný vývin Slovákov
  • navonok vyvolával zdanie liberálneho (zhovievavého) postoja k nemaďarským národom
  • snaha predstaviť Uhorsko pred zahraničnou verejnosťou ako štát, ktorý nemaďarským obyvateľom poskytuje širokú škálu práv. V skutočnosti zakotvil nadradenosť maďarského národa a popieral existenciu nemaďarských národov v Uhorsku
  • v zákone sa tieto národy konkrétne vôbec neuvádzajú a niet v ňom ani zmienky o tom, aká bola národnostná štruktúra obyvateľstva Uhorska
  1. Vývoj na Slovensku po vyrovnaní:

- zhoršilo sa postavenie Slovákov v Uhorsku, útlak

- prehĺbili sa rozpory medzi slovenskými vzdelancami v otázke politickej orientácie, v otázke slovenského „Okolia“

  1. a) Stará škola:
  • združená okolo časopisu Pešťbudínske vedomosti a Národné noviny
  • od 1870 sa nazývala Slovenská národná strana
  • Hurban, Francisci, Daxner, V. Paulíny –Tóth
  • trvali na požiadavkách Memoranda
  • vyzdvihovali najmä požiadavku „Okolia“
  • odmietali vyrovnanie a Národnostný zákon
  • chceli federalizáciu ríše
  • v ideológii – cárofilský panslavizmus – zjednotenie Slovanov pod nadvládu Ruska
  • očakávali od neho záchranu Slovákov
  • presadzovali „politiku prosieb“
  1. b) Nová škola:
  • v opozícii, nesúhlas s politikou Starej školy
  • liberálne orientovaní príslušníci cirkvi
  • Ján Mallý-Dusarov, Ján Palárik, Jan Nepomuk Bobula
  • išlo o publicistov, spisovateľov, podnikateľov – rozdielne názory
  • v roku 1870 premenovaná na Slovenskú stranu vyrovnania
  • združení okolo Slovenských novín
  • časté zmeny programu
  • po sklamaní s viedenskou národnostnou politikou hľadali dorozumenie na maďarskej strane – boli za dohodu
  • kvôli tomu sa zriekli aj požiadavky „Okolia“
  • ťažisko ich programu = jazykové a školské požiadavky, jednotlivci žiadali aj likvidáciu feudálnych prežitkov, zavedenie všeobecného volebného práva, prebudovanie dualistického Uhorska na federáciu
  • odmietali cáristické rusofilstvo
  • silné snahy o aktivizáciu ľudových vrstiev, pokusy o vytvorenie spojenectva medzi majetnými roľníkmi a drobnou slovenskou buržoáziou
  • presadzovali „politiku činov“
  • keď zlyhali všetky pokusy o vzájomnú dohodu a zblíženie oboch slovenských politických skupín, Nová škola sa rozpadla
  • zostril sa maďarizačný tlak

Nová etapa maďarizácie:

  • 1874, 1875 – násilné zatvorenie 3 slovenských gymnázií a Matice slovenskej
  • nový ministerský predseda Koloman Tisza – „slovenského národa v Uhorsku niet“
  • upevnenie nadvlády maďarských veľkostatkárov, silná maďarizácia
  • útlak Slovákov v kultúrnej i hospodárskej oblasti, diskriminácia
  • nanútenie maďarčiny – vytvoriť možnosti, aby „kultúrne zaostalé národnosti mohli čerpať z vyššej maďarskej kultúry“ (1879 maďarčina zavedená ako povinný predmet do všetkých základných škôl na Slovensku)
  • pre tento cieľ sa zakladali aj osobitné spolky
  • 1883 – Nitra – Hornouhorský vzdelávací maďarský spolok (FEMKE)
  • násilné odvlečenie slovenských detí do čisto maďarského prostredia
  • z majetku rozpustenej Matice slovenskej vláda založila Uhorskokrajinský slovenský vzdelávací spolok v Budapešti
  • vydával knihy, kalendáre, časopisy v maďarskom duchu
  • zhoršili sa podmienky pre politickú spoluprácu Čechov a Slovákov, ale rozvíjali sa kultúrne styky - 1896 – Českoslovanská jednota
  • na čele Jozef Rotnágl
  • podpora vzdelania, tlač kníh

Hlasisti: - združení okolo časopisu Hlas

- patril sem Šrobár, Hodža

- išlo hlavne o vysokoškolákov vo Viedni a v Prahe

- vplyv filozofie Masaryka a Tolstého

- boli proti pasivite a cárofilstvu

- spolupráca s Čechmi

Rusofilstvo: - úcta a obdiv k ruskej kultúre a ľudu

Panslavizmus: - politicko-ideologický smer

- snaha zjednotiť všetkých Slovanov pod nadvládu Ruska

  1. Analýza Memoranda a Žiadostí slovenského národa:

Žiadosti slovenského národa:

- prijaté 10.5.1848 v Liptovskom Mikuláši

- predchádzala tomu porada u Hodžu – bol predsedom Tatrína

- obsahovali:

  1. národné požiadavky – snem, jazyk, školy, vlastnú zástavu
  2. politické požiadavky – demokratizácia, všeobecné volebné právo, slobodu tlače, zhromažďovania
  3. sociálne požiadavky – zrušiť feudalizmus, zlepšiť postavenie ľudu, prepustiť Janka Kráľa z väzenia

- jeden z najpokrokovejších politických programov

- spolupráca aj s inými národmi

- jún 1848 – Slovanský zjazd v Prahe

- riešilo sa postavenie Slovanov v monarchii

- vznikol dokument „Manifest k európskym národom“

- zjazd bol násilne rozpustený

Memorandum národa Slovenského:

- chválené 6-7. júna 1861 v Martine

- hlavnou požiadavkou – Hornouhorské Slovenské okolie

- samospráva Slovákov

- žiadali slovenčinu v úradoch a na školách

- žiadali kultúrne spolky

- v Pešti chceli katedru slovenčiny

- nechceli samostatný slovenský snem

- len zastúpenie na Uhorskom sneme

- neobsahovalo demokratické a sociálne požiadavky

- predložené Uhorskému snemu – ten ho neprijal

- Slováci doplnili Memorandum a preložili ho Viedni

- splnili sa len kultúrne požiadavky

- založenie 3 slovenských gymnázií a Matice Slovenskej

- gymnázia – Revúca, Martin, Kláštor pod Znievom

Matica slovenská – 4.8.1863:

- pri príležitosti 1000. výročia príchodu Konštantína a Metoda na VM

- celonárodná kultúrna organizácia

- mala dvíhať národné povedomie

- podporovala rozvoj kultúry, vedy, umenia, literatúry

- predseda Štefan Moizes, podpredseda Karol Kuzmáni

- časopis Letopis Matice slovenskej

- vydavateľská činnosť, finančná podpora študentov

- styky s ostatnými Maticami – predovšetkým ale s tou českou

- 1. matica – Matica Srbská

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.030 s.
Zavrieť reklamu