Prvá svetová vojna – Príčiny, priebeh vojny

Prvá svetová vojna

- veľmoci: Francúzsko, Nemecko, Anglicko, Rakúsko-Uhorsko, Rusko

- spory v medzinárodných vzťahoch

- vzájomné súperenie mocenských blokov o kolónie, suroviny

- politické a ekonomické súperenie o sféry vplyvu v jednotlivých častiach sveta

- 1870 – zjednotenie Nemecka – napäté vzťahy

- Bismarck chcel izolovať Francúzsko a zlepšiť vzťahy s Rakúsko-Uhorskom a Ruskom

- imperialistická politika: - snaha o svetovládu, dobyvačná, koloniálna, najvyššie štádium kapitalizmu (nadvláda monopolov – združenia manufaktúr)

Nemecká politika: - vyspelé, ale nemalo kolónie

- snaha Nemecka o kolónie – žiadali nové rozdelenie sveta

- plány na svetovládu

- orientovali sa na zbrojenie, armádu

- snaha ovládnuť svetový obchod (tovar, dovoz)

- 1873 – Spolok troch cisárov

- politická spolupráca:

1. Nemecko – Wilhelm I.
2. Rusko – Alexander II.
3. Rakúsko-Uhorsko – František Jozef I.

- Nemecko a Rakúsko-Uhorsko chceli získať Poľsko, Balkán, Pobaltie a Ukrajinu a odtiaľ preniknúť do Afriky a Ázie

- vznikali vojensko-politické bloky podľa záujmov veľmocí

- 1879 – Dvojspolok – Nemecko a Rakúsko-Uhorsko proti Rusku

- 1882 – Trojspolok – Nemecko, Rakúsko-Uhorsko a Taliansko

- chceli kolónie v severnej Afrike od Francúzska

- 1892 – Dvojdohoda – Francúzsko, Rusko proti Nemecku

- 1904 – Srdečná dohoda – Veľká Británia a Francúzsko

- rozdelili si sféry vplyvu v Afrike, Indočíne, na ďalekom východe

- 1907 – Dohoda – Veľká Británia, Francúzsko, Rusko

- Európa sa rozdelila na 2 bloky – Dohoda a Dvojspolok

- na začiatku 1. sv. vojny Taliansko vystúpilo z Trojspolku

- z toho vznikli Ústredné Mocnosti

- Taliansko sa pripojilo k Dohode

Ohniská imperialistických rozporov:

- Afrika – Francúzsko chcelo Tunis, no chcelo ho aj Taliansko

- prenikanie Talianska do východnej Afriky – Eritrea, Somálsko

- Taliansko chcelo získať Abesíniu, Etiópiu

- Belgicko proti Nemecku – chceli povodie Konga

- Nemecko – Maroko, konflikt s Anglickom a Francúzskom

- Ďaleký Východ – Japonsko proti Číne

- Japonsko obsadilo ostrov Formóza (Taiwan)

- v Číne vplyv Ruska – vybudovaná Mandžuská železnica

- konflikt Ruska s Japonskom – obaja chceli územia v Číne

- 1905 – Rusko-japonská vojna

- Blízky Východ – kvôli rope

- boje na Balkáne

Rozdelenie sveta: - samostatné štáty – 11%

- koloniálne štáty – 68%

- polokolónie (hosp. závislé, polit. samostatné) – 21%

Príčiny vojny: - spory v medzinárodných vzťahoch

- boje o kolónie

- snaha Nemecka o nové rozdelenie sveta

- kríza na Balkáne

Záujmy imperialistických mocností:

Veľká Británia – mala najviac kolónii, snaha udržať si kolónie a námornú prevahu, vyradiť Nemecko z obchodu

Francúzsko – udržať si kolónie a chceli späť Alsasko a Lotrinsko

Rusko – chceli ovládnuť Bospor a Dardanely, vytlačiť Rakúsko-Uhorsko a Nemecko z Ukrajiny a Poľska, získať vplyv na Balkáne

Rakúsko-Uhorsko – najslabší štát, vnútorné problémy, hlavný cieľ - Balkán

Nemecko – chceli získať kolónie a svetovládu

- pangermánske hnutie – chceli zjednotiť všetkých Nemcov

Zámienka na vojnu:

- rakúsko-uhorská armáda robila vojenské cvičenie v Bosne v blízkosti

srbských hraníc

- Srbsko sa cítilo ohrozené

- napätie a odboj

- spolupráca Srbska a Bosny – organizácie Mladá Bosna a Čierna ruka

- 28.6.1914 – atentát na rakúsko-uhorského nasledovníka trónu Františka Ferdinanda d´Este a jeho manželku

- bola to dobrá zámienka na rozpútanie vojny, obvinili Srbsko

- v Postupime sa zišli Nemecko a Rakúsko-Uhorsko a rokovali o vojenskom zásahu v Srbsku

- vypracovali pre srbskú vládu ultimátum, ktorého požiadavky nemohla prijať

- 28.7.1914 – Rakúsko-Uhorsko (František Jozef I.) vypovedalo vojnu Srbsku

- štáty Dohody sa pripojili na stranu Srbska

- Turecko na stranu Nemecka

- Taliansko a Rumunsko zatiaľ nestranné

- bojovali proti sebe Centrálne mocnosti a Dohoda

Charakter vojny: - bola to svetová vojna (34 z 50 štátov sveta)

- sústredila sa najmä v Európe

- zmeny na politickej mape Európy

- oslabenie európskych veľmocí

- využili to iné veľmoci – Japonsko, USA

- totálny charakter – absolútne nasadenie všetkého obyvateľstva, hospodárstva...

- všetko sa prispôsobilo vojne

- bola plánovaná ako blesková vojna

- zmenila sa však na pozičnú, zákopovú

- vojna „posediačky“

- veľká spotreba vojenského materiálu

- rozvoj vojenského priemyslu – ekonomika podriadená vojne

- civilné potreby – druhoradé – militarizácia

- zvýšenie štátnych zásahov do ekonomiky (výroby aj obchodu)

- zásobovacie ťažkosti

- rast inflácie – klesala hodnota peňazí

- hlad, epidémie

- využitie vedy a techniky na vojenské účely

- 1x rádiový prenos (Washington – Paríž)

- nová technika, zbrane – tanky, lietadlá, ponorky (Nemecko)

- chemické zbrane – Cl

- imperialistická, dobyvačná vojna, nespravodlivá zo strany Nemecka

- zo strany Srbska spravodlivá – len sa bránili

Priebeh vojny:

-1914 – 16 – 1. etapa

- prevaha Ústredných mocností

- Nemci použili Schlieffenov plán – blesková vojna proti Francúzsku

- dostali sa až k Parížu

- ostatní členovia Dohody chceli pomôcť

- Rusi otvorili východný front – zaútočili

- víťazstvo Dohody pri rieke Marna vo Francúzsku

- stroskotal plán bleskovej vojny 

- porážka Nemecka pri rieke Iser

- vojna sa zmenila na zákopovú

- do roku 1916 žiadne zmeny

- striedavé úspechy

- Rusko zaútočilo na Nemecko vo východnom Prusku

- bitka pri Tannenbergu – porážka Rusov

- Rusko zaútočilo aj na Rakúsko – Uhorsko

- bitka pri Halíči – zvíťazili Rusi

- obsadili časť Slovenska

- Turecko na strane ústredných mocností

- Veľká Británia sa vylodila pri riekach Eufrat a Tigris

- rozširovali vojny aj na iné územia

- Nemecko zaútočilo na Ipry – 1x použili otravné plyny – iperit

- Bulharsko sa pridalo na stranu Nemecka, Taliansko na stranu Dohody

- 1916 – 1917 – 2. etapa

- materiálna prevaha Dohody

- bitka pri pevnosti Verdun – 1916

- padlo tam 700 000 vojakov

- Nemci však napokon proti Francúzom neúspešní

- Francúzi spolu s Veľkou Britániou – útok na rieke Somma

- VB použila 1x tanky

- na východnom fronte – Brusilova ofenzíva

- útok ruskej armády pod vedením generála Brusilova na východom fronte

- prinútila Nemcov posunúť sa na východ

- Rumuni sa pridali na stranu Dohody

- boli však slabý

- Nemci ho obsadili, posilnili sa

- 1917 sa pridalo Grécko na stranu Dohody

- na mori mala prevahu Veľká Británia spolu s Francúzskom a Japonskom

- získali nemecké kolónie v Atlantiku a Tichomorí

- najväčšia bitka pri Jutsku – porážka Nemecka

- Nemecko vyhlásilo ponorkovú vojnu – 9.1.1917

- december 1916 – prelom vo vojne

- vo VB sa stal predsedom vlády David Lloyd George

- zameral sa na vojnu, chcel vyhrať

- Ústredné mocnosti ponúkli mier, aby zodpovednosť padla na Dohodu

- sprostredkovateľ mieru – Woodrow Wilson

- vypracoval mierový program – 14 bodov

- rokovania o mieri neúspešné

- Rakúsko – Uhorsko malo najväčší záujem o skončenie vojny, kvôli zlým vnútorným podmienkam

- zomrel František Jozef I., nový cisár Karol I. – posledný Habsburgovec

- tajné rokovania s Dohodou – Sixtova aféra

- chceli uzavrieť separátny mier

- situácia sa zmenila aj v Rusku – tiež to malo vplyv na vojnu

- 1917 – začiatok revolúcie – zvrhnutie cára boľševikmi

- chceli vystúpiť z vojny

- 3.3.1918 – Brestlitovský mier podpísalo Rusko a Ústredné mocnosti

- Rusko vystúpilo z vojny

- oslabila sa Dohoda, prevaha Ústredných mocností na východe

- Wilhelm II. – vojenská diktatúra v Nemecku

- útočili na lode neutrálnych štátov

- pre USA to znamenalo ohrozenie obchodu

- navyše máj 1915 – Nemci potopili americký parník Lousittaniu

- ukončenie amerického izolacionizmu – zapojili sa do vojny

- 6.4.1917 – USA vyhlásili vojnu Nemecku

- 1918 – 3. etapa

- nová vláda v Taliansku – Vittorio Orlando

- v Taliansku bitka pri rieke Piava – porážka Nemecka a Rakúska Uhorska

- Rakúsko – Uhorsko požiadalo o prímerie

- kapitulovali Turci, Bulhari

- 11.11.1918 – Compiegnsky les – koniec vojny porážkou Ústredných mocností

1. Československý odboj:

- počas 1. svetovej vojny – domáci aj zahraničný odboj

- odmietali byť na strane Dohody

- 1914 emigroval do USA Tomáš Garrique Masaryk

- organizoval odboj

- predstava budúceho štátu – „Nezávislé Čechy“

- počítal s možnosťou vytvorenia monarchie s ruskou dynastiou Romanovcov

- 22.10.1915 – Clevelandská dohoda

- o spoločnom postupe Čechov a Slovákov za národnú slobodu

- požiadavka utvorenia československého štátu z Čiech, Moravy, Slovenska a Sliezska

- federácia na princípe americkej federácie s úplnou autonómiou Slovenska

- hlavné centrum zahraničného odboja – Francúzsko

- Československá národná rada (1916 – Paríž)

- Masaryk, Štefánik, Beneš 

- zahraničný odboj mal niekoľko úloh

• bojovať po boku Dohody
• získať súhlas Dohody na vytvorenie ČSR
• vytvárať vojenské jednotky – čsl. légie

Československé légie:

- vojenské jednotky v I. svetovej vojne

- pomenovanie sa ujalo až po jej skončení

- vytvárala ich Československá národná rada so súhlasom Dohody

- najväčšiu zásluhu – M. R. Štefánik

- pomáhali pri presadzovaní štátnej samostatnosti Čechov a Slovákov

- bojovali po boku Dohody proti Rakúsko-Uhorsku a Nemecku

- úspechy zahraničného odboja urýchlilo aj vystúpenie domáceho odboja

- Rakúsko-Uhorsko na konci vojny – hlboká kríza

- chýbali základné potraviny, lieky - nové politické programy

- domáci a zahraničný odboj – úzka spolupráca

- domáci odboj sa úplne rozišiel s Rakúskom-Uhorskom

- 13.6.1918 – Praha – Národný výbor československý

- vrcholný orgán domáceho odboja

6.1.1918 – Trojkráľová deklarácia: - vypracovali ju českí radikáloví poslanci

- žiadali federatívne prebudovanie monarchie, kde Čechy a Slovensko mali tvoriť samostatný územný celok

1.5.1918 – Prvomájové zhromaždenie: - Liptovský Mikuláš

- bola prijatá rezolúcia, vypracoval ju Vavro Šrobár

- bol za československú orientáciu

- 8 hodinový pracovný čas, všeobecné volebné právo

- v prijatej rezolúcii sa požadovalo právo na sebaurčenie pre slovenský národ

24.5.1918 – Martin: - tajná porada slovenských politikov

- vyhlásili, že chcú spoločný štát s Čechmi

- Hlinka: „Tisícročné manželstvo s Maďarmi sa nevydarilo, musíme sa rozísť“

30.5.1918 – Pittsburgská dohoda: - Masaryk a predstavitelia Slovenskej ligy

- tá združovala Slovákov v USA

- predseda Albert Mamatey

- vychádzala z Clevelandskej dohody (1915)

- upúšťa však od federácie, schvaľuje autonómne postavenie Slovenska

- žiadali o vytvorenie spoločného štátu – republiku

- demokratická ústava – vlastný snem, súdy, úradný jazyk – slovenčina

- určovanie vzájomných vzťahov

16.10.1918 – Manifest o federalizácii Predlitavska: - vydal ho Karol I.

- chcel zabrániť rozpadu Rakúska Uhorska

- najvýznamnejší dokument prijatý v USA – 18.10.1918 – Washingtonskádeklarácia:

- vyhlásenie československej samostatnosti – Masaryk, Štefánik, Beneš

- zásady budúcej ČSR

- všeobecné volebné právo, odluka cirkvi od štátu, zrušenie šľachtických výsad, práva pre menšiny, sloboda náboženstva, demokratické práva – sloboda tlače...

- neuznáva samobytný slovenský národ

- čechoslovakizmus

28.10.1918 – Národný výbor Československý prevzal moc

- vyhlásenie ČSR

30.10.1918 – Martinská deklarácia: - deklarácia slovenského národa

- vytvorenie Slovenskej národnej rady

- slovenský národ sa prihlásil k spoločnému štátu s Čechmi

- ČSR – sa stala nástupníckym štátom Rakúsko-Uhorska

Slovensko v rámci ČSR:

1. vzťahy s Maďarmi: maďarský ministerský predseda Károlyi – snaha o dohodu so Slovákmi

- sľúbil, že im dá samosprávu, ak ostanú s Maďarmi

- Maďari nerešpektovali Martinskú deklaráciu, ani hranice

- mali na Slovensku vojsko, úradníkov

- koncom 1919 odišli zo Slovenska

1. vzťahy s Prahou: - slovenskí politici (Šrobár, Štefánik) neuznávali SNR

- podriaďovali sa pražskej vláde, uznávali čechoslovakizmus

- 6.11.1918 – Skalica – dočasná vláda

- Vavro Šrobár – Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska

- 14 oddelení

- nemalo však plnú moc, bolo podriadené ministerstvu vnútra v Prahe

- 1919 centrom sa stala Bratislava, premenovaná z Prešporku

- najväčšie mesto na Slovensku, 1. župan Samuel Zoch

Politický systém ČSR: - 1. ústava ČSR – 29.2.1918

- buržoázno-demokratický charakter štátu zaručoval slobodu a nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva

- zákonodarná a výkonná moc

- téza o čechoslovakizme, neuznávala slovenský národ

- parlament mal 2 komory – poslaneckú snemovňu a senát

- hlava štátu – prezident

- 14.11.1918 – Masaryk (odstúpil až 1934)

- nasledovali: Beneš, Tiso, Hácha, Beneš, Gottwald, Zápotocký, Novotný, Svoboda, Husák

- v Česku – Havel, Klaus

- u nás – Kováč, Schuster 

1. Parížska mierová konferencia, rozpory medzi mocnosťami:

Parížska mierová konferencia – rozdelenie území v Európe po vojne

- 18.1.1918 – Versailles – začiatok konferencie

- rokovania zahájil francúzsky prezident Poincaré

- zúčastnilo sa na nej 27 štátov Dohody a 5 britských domínií (navonok samostatné, ale podliehali VB)

- nezúčastnili sa na nej Rusko a porazené štáty

- 5 najdôležitejších mocností – FR, VB, USA, JAP, TAL – rokovali o všetkom

- pracovalo sa v komisiách:

1. Rada troch – Wilson (USA), Loyd George (VB), Clemenceau (F) - americký prezident a predsedovia vlád

1. Rada piatich – Wilson (USA), Loyd George (VB), Clemenceau(F), Vittorio Orljando (T), Mahino (JAP)

1. Rada desiatich – premiéri a ministri zahraničných vecí

- v určitých veciach rozpory – otázka o Nemecku

- Francúzi chceli oslabiť Nemecko, chceli aby hneď začali platiť reparácie

- USA a VB chceli, aby sa najskôr zotavilo, aby mali z čoho platiť

- chceli oslabiť vplyv Francúzska

- sústava mierových zmlúv, vymedzenie hraníc

- ČSR zastupoval predseda vlády Karel Kramář a minister zahraničných vecí Edvard Beneš

- dokument – „Pakt spoločnosti národov“

Versailleská mierová sústava: - sústava mierových zmlúv

- určila mapu Európy po 1. svetovej vojne

- zmluvy:

Versailles – 28.6.1919 – s Nemeckom

- začala platiť od januára 1920

- určila Nemecko za vinníka vojny

- Nemecko stratilo 30 % územia, 10 % obyvateľov

- Francúzsko získalo Alsasko, Lotrinsko

- Dánsko, Belgicko, ČSR, Poľsko získali územia (ČSR – Hlučínsko)

- Nemecko vojensky obmedzené

- na pravom brehu Rýna – demilitarizované pásmo

- nesmeli tam mať zbrane

- obmedzenie armády

- zrušená vojenská akadémia

- nesmeli používať ponorky, tanky, lietadlá, plyny

- museli zaplatiť reparácie

- zriekli sa kolónii v Afrike a Ázii

- medzinárodné sprístupnenie nemeckých riek - Labe, Odra, Rýn, Dunaj

- Nemecko uznalo nástupnícke štáty habsburskej monarchie

Saint -Germaine – 19.9.1919 – s Rakúskom

- 1. krát boli vytýčené hranice Slovenska

- Rakúsko sa nesmelo pripojiť k Nemecku

- zaniklo Rakúsko Uhorsko

- na jeho území nástupnické štáty

- ČSR, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko, Juhoslávia, Rumunsko

Neuilly – 27.11.1919 – s Bulharskom

- Bulharsko odstúpilo územia Rumunsku, Juhoslávii, Grécku

Trianon – 4.6.1920 – s Maďarskom

- Trianon – zámok, ktorý dal postaviť Ľudovít XVI. pre Máriu Antoinettu

- potvrdenie zániku Uhorska

- upravená hranica Slovenska a vytýčené hranice Maďarska

- Maďarsko – samostatný štát

- 1. krát vymedzený pojem Slovensko ako geografický a právny celok

Sévres – 10.8.1920 – s Tureckom

- rozpadla sa Osmanská ríša

- vznik nezávislého Arménska, autonómny Kurdistan

- odstúpili územia Grécku

- medzinárodná kontrola úžin – Bospor, Dardanely

- revolúcia v Turecku – Mustafa Kemal

- revízia zmluvy, dali im niektoré územia späť

Nedostatky Versailleského systému: - nemal pevné základy

- nespokojnosť verejnej mienky na oboch stranách

- nerešpektovali sa mnohé ekonomické či politické požiadavky mnohých štátov

- nevyriešená otázka národnostných menšín

- založený na mocenskej prevahe a sile, nestabilný

- potrestané najviac Nemecko

- vykorisťovanie ľudu

- potláčanie nemeckej konkurencie na svetovom trhu

- obsahovala zárodky novej vojny

- nedoriešená otázka Nemecka

- predpoklad, že Nemecko sa rýchlo zotaví

- niektoré štáty im aj tak umožnili výrobu zbraní na ich území

Význam versailleského systému: - nastolil nový pomer síl v Európe

- v prospech demokratického usporiadania

- umožnil vznik a vývoj nových štátov, ich samostatný vývoj

- rozpad Osmanskej a Habsburskej ríše

Washingtonská konferencia – 12.11.1921 – 6.2.1922

- riešili oblasť Tichomoria a Ďalekého Východu

- zúčastnil sa 9 krajín, z toho 5 mocností - USA, VB, Jap, Fr, Tal

- podpísané 3 zmluvy:

1. traktát 4 mocností – USA, VB, Fr, Jap
2. traktát 5 mocností – stanovil veľkosť a tonáž vojnových lodí
3. traktát 9 mocností – otázka Číny

- Japonsko si posilnilo svoju pozíciu na Ďalekom východe a v Tichomorí

- Versaillesko-washingtonská sústava – nové usporiadanie sveta

Rozpory a neúčasť Ruska:

- rozpory – Francúzsko žiadalo uplatňovať voči Nemecku tvrdé opatrenia a žiadali Porýnie

- USA,VB – nechceli oslabiť Nemecko, ale žiadali, aby Nemecko bolo podporované aby mohlo platiť reparácie

- nemecká hosp. obroda (nechceli posilnenie Francúzska)

- rozpory sa skončili kompromisom

- nezabránilo sa novej nemeckej agresii

- nemecký priemysel sa ďalej pripravoval na vojnu

- rozpory aj v Spoločnosti národov – USA v opozícii proti VB a Francúzsku

- USA najviac zbohatli na vojne

- chceli rovnováhu síl v Európe a posilniť svoj vplyv

- Francúzsko sa snažilo v Európe nájsť spojencov

- uzatváranie zmlúv – napr. Malá dohoda

- neúčasť Ruska – po 1. sv. vojne v Rusku nastala občianska vojna a stratilo vplyv v Európe

- ostatné európske veľmoci sa snažili zabrániť vplyvu boľševikov

- Brestlitovským mierom Rusko podporilo Ústredné mocnosti

- nešlo na rokovania kvôli rozporom vo vnútri

- ostatné štáty sa ich snažili izolovať, lebo nepatrilo k víťazným štátom a obávali sa ho ako jediného socialistického štátu v Európe

- sanitný kordón – pôvodne zakázané pásmo, ktoré malo byť izolované

- mal zabrániť šíreniu boľševickej ideológie a komunizmu do okolitých krajín

- Fínsko, Poľsko, ČSR, Rumunsko