Prvá svetová vojna – Príčiny, priebeh vojny

Prvá svetová vojna

Príčiny, priebeh vojny:

– veľmoci: Francúzsko, Nemecko, Anglicko, Rakúsko-Uhorsko, Rusko

– spory v medzinárodných vzťahoch

– vzájomné súperenie mocenských blokov o kolónie, suroviny

– politické a ekonomické súperenie o sféry vplyvu v jednotlivých častiach sveta

– 1870 – zjednotenie Nemecka – napäté vzťahy

– Bismarck chcel izolovať Francúzsko a zlepšiť vzťahy s Rakúsko-Uhorskom a Ruskom

– imperialistická politika: – snaha o svetovládu, dobyvačná, koloniálna, najvyššie štádium kapitalizmu (nadvláda monopolov – združenia manufaktúr)

Nemecká politika: – vyspelé, ale nemalo kolónie

– snaha Nemecka o kolónie – žiadali nové rozdelenie sveta

– plány na svetovládu

– orientovali sa na zbrojenie, armádu

– snaha ovládnuť svetový obchod (tovar, dovoz)

– 1873 – Spolok troch cisárov

– politická spolupráca:

1. Nemecko – Wilhelm I.
2. Rusko – Alexander II.
3. Rakúsko-Uhorsko – František Jozef I.

– Nemecko a Rakúsko-Uhorsko chceli získať Poľsko, Balkán, Pobaltie a Ukrajinu a odtiaľ preniknúť do Afriky a Ázie

– vznikali vojensko-politické bloky podľa záujmov veľmocí

– 1879 – Dvojspolok – Nemecko a Rakúsko-Uhorsko proti Rusku

– 1882 – Trojspolok – Nemecko, Rakúsko-Uhorsko a Taliansko

– chceli kolónie v severnej Afrike od Francúzska

– 1892 – Dvojdohoda – Francúzsko, Rusko proti Nemecku

– 1904 – Srdečná dohoda – Veľká Británia a Francúzsko

– rozdelili si sféry vplyvu v Afrike, Indočíne, na ďalekom východe

– 1907 – Dohoda – Veľká Británia, Francúzsko, Rusko

– Európa sa rozdelila na 2 bloky – Dohoda a Dvojspolok

– na začiatku 1. sv. vojny Taliansko vystúpilo z Trojspolku

– z toho vznikli Ústredné Mocnosti

– Taliansko sa pripojilo k Dohode

Ohniská imperialistických rozporov:

– Afrika – Francúzsko chcelo Tunis, no chcelo ho aj Taliansko

– prenikanie Talianska do východnej Afriky – Eritrea, Somálsko

– Taliansko chcelo získať Abesíniu, Etiópiu

– Belgicko proti Nemecku – chceli povodie Konga

– Nemecko – Maroko, konflikt s Anglickom a Francúzskom

– Ďaleký Východ – Japonsko proti Číne

– Japonsko obsadilo ostrov Formóza (Taiwan)

– v Číne vplyv Ruska – vybudovaná Mandžuská železnica

– konflikt Ruska s Japonskom – obaja chceli územia v Číne

– 1905 – Rusko-japonská vojna

– Blízky Východ – kvôli rope

– boje na Balkáne

Rozdelenie sveta: – samostatné štáty – 11%

– koloniálne štáty – 68%

– polokolónie (hosp. závislé, polit. samostatné) – 21%

Príčiny vojny: – spory v medzinárodných vzťahoch

– boje o kolónie

– snaha Nemecka o nové rozdelenie sveta

– kríza na Balkáne

Záujmy imperialistických mocností:

Veľká Británia – mala najviac kolónii, snaha udržať si kolónie a námornú prevahu, vyradiť Nemecko z obchodu

Francúzsko – udržať si kolónie a chceli späť Alsasko a Lotrinsko

Rusko – chceli ovládnuť Bospor a Dardanely, vytlačiť Rakúsko-Uhorsko a Nemecko z Ukrajiny a Poľska, získať vplyv na Balkáne

Rakúsko-Uhorsko – najslabší štát, vnútorné problémy, hlavný cieľ – Balkán

Nemecko – chceli získať kolónie a svetovládu

– pangermánske hnutie – chceli zjednotiť všetkých Nemcov

Zámienka na vojnu:

– rakúsko-uhorská armáda robila vojenské cvičenie v Bosne v blízkosti

srbských hraníc

– Srbsko sa cítilo ohrozené

– napätie a odboj

– spolupráca Srbska a Bosny – organizácie Mladá Bosna a Čierna ruka

– 28.6.1914 – atentát na rakúsko-uhorského nasledovníka trónu Františka Ferdinanda d´Este a jeho manželku

– bola to dobrá zámienka na rozpútanie vojny, obvinili Srbsko

– v Postupime sa zišli Nemecko a Rakúsko-Uhorsko a rokovali o vojenskom zásahu v Srbsku

– vypracovali pre srbskú vládu ultimátum, ktorého požiadavky nemohla prijať

– 28.7.1914 – Rakúsko-Uhorsko (František Jozef I.) vypovedalo vojnu Srbsku

– štáty Dohody sa pripojili na stranu Srbska

– Turecko na stranu Nemecka

– Taliansko a Rumunsko zatiaľ nestranné

– bojovali proti sebe Centrálne mocnosti a Dohoda

Charakter vojny: – bola to svetová vojna (34 z 50 štátov sveta)

– sústredila sa najmä v Európe

– zmeny na politickej mape Európy

– oslabenie európskych veľmocí

– využili to iné veľmoci – Japonsko, USA

– totálny charakter – absolútne nasadenie všetkého obyvateľstva, hospodárstva...

– všetko sa prispôsobilo vojne

– bola plánovaná ako blesková vojna

– zmenila sa však na pozičnú, zákopovú

– vojna „posediačky“

– veľká spotreba vojenského materiálu

– rozvoj vojenského priemyslu – ekonomika podriadená vojne

– civilné potreby – druhoradé – militarizácia

– zvýšenie štátnych zásahov do ekonomiky (výroby aj obchodu)

– zásobovacie ťažkosti

– rast inflácie – klesala hodnota peňazí

– hlad, epidémie

– využitie vedy a techniky na vojenské účely

– 1x rádiový prenos (Washington – Paríž)

– nová technika, zbrane – tanky, lietadlá, ponorky (Nemecko)

– chemické zbrane – Cl

– imperialistická, dobyvačná vojna, nespravodlivá zo strany Nemecka

– zo strany Srbska spravodlivá – len sa bránili

Priebeh vojny:

-1914 – 16 – 1. etapa

– prevaha Ústredných mocností

– Nemci použili Schlieffenov plán – blesková vojna proti Francúzsku

– dostali sa až k Parížu

– ostatní členovia Dohody chceli pomôcť

– Rusi otvorili východný front – zaútočili

– víťazstvo Dohody pri rieke Marna vo Francúzsku

– stroskotal plán bleskovej vojny

– porážka Nemecka pri rieke Iser

– vojna sa zmenila na zákopovú

– do roku 1916 žiadne zmeny

– striedavé úspechy

– Rusko zaútočilo na Nemecko vo východnom Prusku

– bitka pri Tannenbergu – porážka Rusov

– Rusko zaútočilo aj na Rakúsko – Uhorsko

– bitka pri Halíči – zvíťazili Rusi

– obsadili časť Slovenska

– Turecko na strane ústredných mocností

– Veľká Británia sa vylodila pri riekach Eufrat a Tigris

– rozširovali vojny aj na iné územia

– Nemecko zaútočilo na Ipry – 1x použili otravné plyny – iperit

– Bulharsko sa pridalo na stranu Nemecka, Taliansko na stranu Dohody

– 1916 – 1917 – 2. etapa

– materiálna prevaha Dohody

– bitka pri pevnosti Verdun – 1916

– padlo tam 700 000 vojakov

– Nemci však napokon proti Francúzom neúspešní

– Francúzi spolu s Veľkou Britániou – útok na rieke Somma

– VB použila 1x tanky

– na východnom fronte – Brusilova ofenzíva

– útok ruskej armády pod vedením generála Brusilova na východom fronte

– prinútila Nemcov posunúť sa na východ

– Rumuni sa pridali na stranu Dohody

– boli však slabý

– Nemci ho obsadili, posilnili sa

– 1917 sa pridalo Grécko na stranu Dohody

– na mori mala prevahu Veľká Británia spolu s Francúzskom a Japonskom

– získali nemecké kolónie v Atlantiku a Tichomorí

– najväčšia bitka pri Jutsku – porážka Nemecka

– Nemecko vyhlásilo ponorkovú vojnu – 9.1.1917

– december 1916 – prelom vo vojne

– vo VB sa stal predsedom vlády David Lloyd George

– zameral sa na vojnu, chcel vyhrať

– Ústredné mocnosti ponúkli mier, aby zodpovednosť padla na Dohodu

– sprostredkovateľ mieru – Woodrow Wilson

– vypracoval mierový program – 14 bodov

– rokovania o mieri neúspešné

– Rakúsko – Uhorsko malo najväčší záujem o skončenie vojny, kvôli zlým vnútorným podmienkam

– zomrel František Jozef I., nový cisár Karol I. – posledný Habsburgovec

– tajné rokovania s Dohodou – Sixtova aféra

– chceli uzavrieť separátny mier

– situácia sa zmenila aj v Rusku – tiež to malo vplyv na vojnu

– 1917 – začiatok revolúcie – zvrhnutie cára boľševikmi

– chceli vystúpiť z vojny

– 3.3.1918 – Brestlitovský mier podpísalo Rusko a Ústredné mocnosti

– Rusko vystúpilo z vojny

– oslabila sa Dohoda, prevaha Ústredných mocností na východe

– Wilhelm II. – vojenská diktatúra v Nemecku

– útočili na lode neutrálnych štátov

– pre USA to znamenalo ohrozenie obchodu

– navyše máj 1915 – Nemci potopili americký parník Lousittaniu

– ukončenie amerického izolacionizmu – zapojili sa do vojny

– 6.4.1917 – USA vyhlásili vojnu Nemecku

– 1918 – 3. etapa

– nová vláda v Taliansku – Vittorio Orlando

– v Taliansku bitka pri rieke Piava – porážka Nemecka a Rakúska Uhorska

– Rakúsko – Uhorsko požiadalo o prímerie

– kapitulovali Turci, Bulhari

– 11.11.1918 – Compiegnsky les – koniec vojny porážkou Ústredných mocností

1. Československý odboj:

– počas 1. svetovej vojny – domáci aj zahraničný odboj

– odmietali byť na strane Dohody

– 1914 emigroval do USA Tomáš Garrique Masaryk

– organizoval odboj

– predstava budúceho štátu – „Nezávislé Čechy“

– počítal s možnosťou vytvorenia monarchie s ruskou dynastiou Romanovcov

– 22.10.1915 – Clevelandská dohoda

– o spoločnom postupe Čechov a Slovákov za národnú slobodu

– požiadavka utvorenia československého štátu z Čiech, Moravy, Slovenska a Sliezska

– federácia na princípe americkej federácie s úplnou autonómiou Slovenska

– hlavné centrum zahraničného odboja – Francúzsko

– Československá národná rada (1916 – Paríž)

– Masaryk, Štefánik, Beneš

– zahraničný odboj mal niekoľko úloh

• bojovať po boku Dohody
• získať súhlas Dohody na vytvorenie ČSR
• vytvárať vojenské jednotky – čsl. légie

Československé légie:

– vojenské jednotky v I. svetovej vojne

– pomenovanie sa ujalo až po jej skončení

– vytvárala ich Československá národná rada so súhlasom Dohody

– najväčšiu zásluhu – M. R. Štefánik

– pomáhali pri presadzovaní štátnej samostatnosti Čechov a Slovákov

– bojovali po boku Dohody proti Rakúsko-Uhorsku a Nemecku

– úspechy zahraničného odboja urýchlilo aj vystúpenie domáceho odboja

– Rakúsko-Uhorsko na konci vojny – hlboká kríza

– chýbali základné potraviny, lieky – nové politické programy

– domáci a zahraničný odboj – úzka spolupráca

– domáci odboj sa úplne rozišiel s Rakúskom-Uhorskom

– 13.6.1918 – Praha – Národný výbor československý

– vrcholný orgán domáceho odboja

6.1.1918 – Trojkráľová deklarácia: – vypracovali ju českí radikáloví poslanci

– žiadali federatívne prebudovanie monarchie, kde Čechy a Slovensko mali tvoriť samostatný územný celok

1.5.1918 – Prvomájové zhromaždenie: – Liptovský Mikuláš

– bola prijatá rezolúcia, vypracoval ju Vavro Šrobár

– bol za československú orientáciu

– 8 hodinový pracovný čas, všeobecné volebné právo

– v prijatej rezolúcii sa požadovalo právo na sebaurčenie pre slovenský národ

24.5.1918 – Martin: – tajná porada slovenských politikov

– vyhlásili, že chcú spoločný štát s Čechmi

– Hlinka: „Tisícročné manželstvo s Maďarmi sa nevydarilo, musíme sa rozísť“

30.5.1918 – Pittsburgská dohoda: – Masaryk a predstavitelia Slovenskej ligy

– tá združovala Slovákov v USA

– predseda Albert Mamatey

– vychádzala z Clevelandskej dohody (1915)

– upúšťa však od federácie, schvaľuje autonómne postavenie Slovenska

– žiadali o vytvorenie spoločného štátu – republiku

– demokratická ústava – vlastný snem, súdy, úradný jazyk – slovenčina

– určovanie vzájomných vzťahov

16.10.1918 – Manifest o federalizácii Predlitavska: – vydal ho Karol I.

– chcel zabrániť rozpadu Rakúska Uhorska

– najvýznamnejší dokument prijatý v USA – 18.10.1918 – Washingtonskádeklarácia:

– vyhlásenie československej samostatnosti – Masaryk, Štefánik, Beneš

– zásady budúcej ČSR

– všeobecné volebné právo, odluka cirkvi od štátu, zrušenie šľachtických výsad, práva pre menšiny, sloboda náboženstva, demokratické práva – sloboda tlače...

– neuznáva samobytný slovenský národ

– čechoslovakizmus

28.10.1918 – Národný výbor Československý prevzal moc

– vyhlásenie ČSR

30.10.1918 – Martinská deklarácia: – deklarácia slovenského národa

– vytvorenie Slovenskej národnej rady

– slovenský národ sa prihlásil k spoločnému štátu s Čechmi

– ČSR – sa stala nástupníckym štátom Rakúsko-Uhorska

Slovensko v rámci ČSR:

1. vzťahy s Maďarmi: maďarský ministerský predseda Károlyi – snaha o dohodu so Slovákmi

– sľúbil, že im dá samosprávu, ak ostanú s Maďarmi

– Maďari nerešpektovali Martinskú deklaráciu, ani hranice

– mali na Slovensku vojsko, úradníkov

– koncom 1919 odišli zo Slovenska

1. vzťahy s Prahou: – slovenskí politici (Šrobár, Štefánik) neuznávali SNR

– podriaďovali sa pražskej vláde, uznávali čechoslovakizmus

– 6.11.1918 – Skalica – dočasná vláda

– Vavro Šrobár – Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska

– 14 oddelení

– nemalo však plnú moc, bolo podriadené ministerstvu vnútra v Prahe

– 1919 centrom sa stala Bratislava, premenovaná z Prešporku

– najväčšie mesto na Slovensku, 1. župan Samuel Zoch

Politický systém ČSR: – 1. ústava ČSR – 29.2.1918

– buržoázno-demokratický charakter štátu zaručoval slobodu a nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva

– zákonodarná a výkonná moc

– téza o čechoslovakizme, neuznávala slovenský národ

– parlament mal 2 komory – poslaneckú snemovňu a senát

– hlava štátu – prezident

– 14.11.1918 – Masaryk (odstúpil až 1934)

– nasledovali: Beneš, Tiso, Hácha, Beneš, Gottwald, Zápotocký, Novotný, Svoboda, Husák

– v Česku – Havel, Klaus

– u nás – Kováč, Schuster

1. Parížska mierová konferencia, rozpory medzi mocnosťami:

Parížska mierová konferencia – rozdelenie území v Európe po vojne

– 18.1.1918 – Versailles – začiatok konferencie

– rokovania zahájil francúzsky prezident Poincaré

– zúčastnilo sa na nej 27 štátov Dohody a 5 britských domínií (navonok samostatné, ale podliehali VB)

– nezúčastnili sa na nej Rusko a porazené štáty

– 5 najdôležitejších mocností – FR, VB, USA, JAP, TAL – rokovali o všetkom

– pracovalo sa v komisiách:

1. Rada troch – Wilson (USA), Loyd George (VB), Clemenceau (F) – americký prezident a predsedovia vlád

1. Rada piatich – Wilson (USA), Loyd George (VB), Clemenceau(F), Vittorio Orljando (T), Mahino (JAP)

1. Rada desiatich – premiéri a ministri zahraničných vecí

– v určitých veciach rozpory – otázka o Nemecku

– Francúzi chceli oslabiť Nemecko, chceli aby hneď začali platiť reparácie

– USA a VB chceli, aby sa najskôr zotavilo, aby mali z čoho platiť

– chceli oslabiť vplyv Francúzska

– sústava mierových zmlúv, vymedzenie hraníc

– ČSR zastupoval predseda vlády Karel Kramář a minister zahraničných vecí Edvard Beneš

– dokument – „Pakt spoločnosti národov“

Versailleská mierová sústava: – sústava mierových zmlúv

– určila mapu Európy po 1. svetovej vojne

– zmluvy:

Versailles – 28.6.1919 – s Nemeckom

– začala platiť od januára 1920

– určila Nemecko za vinníka vojny

– Nemecko stratilo 30 % územia, 10 % obyvateľov

– Francúzsko získalo Alsasko, Lotrinsko

– Dánsko, Belgicko, ČSR, Poľsko získali územia (ČSR – Hlučínsko)

– Nemecko vojensky obmedzené

– na pravom brehu Rýna – demilitarizované pásmo

– nesmeli tam mať zbrane

– obmedzenie armády

– zrušená vojenská akadémia

– nesmeli používať ponorky, tanky, lietadlá, plyny

– museli zaplatiť reparácie

– zriekli sa kolónii v Afrike a Ázii

– medzinárodné sprístupnenie nemeckých riek – Labe, Odra, Rýn, Dunaj

– Nemecko uznalo nástupnícke štáty habsburskej monarchie

Saint -Germaine – 19.9.1919 – s Rakúskom

– 1. krát boli vytýčené hranice Slovenska

– Rakúsko sa nesmelo pripojiť k Nemecku

– zaniklo Rakúsko Uhorsko

– na jeho území nástupnické štáty

– ČSR, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko, Juhoslávia, Rumunsko

Neuilly – 27.11.1919 – s Bulharskom

– Bulharsko odstúpilo územia Rumunsku, Juhoslávii, Grécku

Trianon – 4.6.1920 – s Maďarskom

– Trianon – zámok, ktorý dal postaviť Ľudovít XVI. pre Máriu Antoinettu

– potvrdenie zániku Uhorska

– upravená hranica Slovenska a vytýčené hranice Maďarska

– Maďarsko – samostatný štát

– 1. krát vymedzený pojem Slovensko ako geografický a právny celok

Sévres – 10.8.1920 – s Tureckom

– rozpadla sa Osmanská ríša

– vznik nezávislého Arménska, autonómny Kurdistan

– odstúpili územia Grécku

– medzinárodná kontrola úžin – Bospor, Dardanely

– revolúcia v Turecku – Mustafa Kemal

– revízia zmluvy, dali im niektoré územia späť

Nedostatky Versailleského systému: – nemal pevné základy

– nespokojnosť verejnej mienky na oboch stranách

– nerešpektovali sa mnohé ekonomické či politické požiadavky mnohých štátov

– nevyriešená otázka národnostných menšín

– založený na mocenskej prevahe a sile, nestabilný

– potrestané najviac Nemecko

– vykorisťovanie ľudu

– potláčanie nemeckej konkurencie na svetovom trhu

– obsahovala zárodky novej vojny

– nedoriešená otázka Nemecka

– predpoklad, že Nemecko sa rýchlo zotaví

– niektoré štáty im aj tak umožnili výrobu zbraní na ich území

Význam versailleského systému: – nastolil nový pomer síl v Európe

– v prospech demokratického usporiadania

– umožnil vznik a vývoj nových štátov, ich samostatný vývoj

– rozpad Osmanskej a Habsburskej ríše

Washingtonská konferencia – 12.11.1921 – 6.2.1922

– riešili oblasť Tichomoria a Ďalekého Východu

– zúčastnil sa 9 krajín, z toho 5 mocností – USA, VB, Jap, Fr, Tal

– podpísané 3 zmluvy:

1. traktát 4 mocností – USA, VB, Fr, Jap
2. traktát 5 mocností – stanovil veľkosť a tonáž vojnových lodí
3. traktát 9 mocností – otázka Číny

– Japonsko si posilnilo svoju pozíciu na Ďalekom východe a v Tichomorí

– Versaillesko-washingtonská sústava – nové usporiadanie sveta

Rozpory a neúčasť Ruska:

– rozpory – Francúzsko žiadalo uplatňovať voči Nemecku tvrdé opatrenia a žiadali Porýnie

– USA,VB – nechceli oslabiť Nemecko, ale žiadali, aby Nemecko bolo podporované aby mohlo platiť reparácie

– nemecká hosp. obroda (nechceli posilnenie Francúzska)

– rozpory sa skončili kompromisom

– nezabránilo sa novej nemeckej agresii

– nemecký priemysel sa ďalej pripravoval na vojnu

– rozpory aj v Spoločnosti národov – USA v opozícii proti VB a Francúzsku

– USA najviac zbohatli na vojne

– chceli rovnováhu síl v Európe a posilniť svoj vplyv

– Francúzsko sa snažilo v Európe nájsť spojencov

– uzatváranie zmlúv – napr. Malá dohoda

– neúčasť Ruska – po 1. sv. vojne v Rusku nastala občianska vojna a stratilo vplyv v Európe

– ostatné európske veľmoci sa snažili zabrániť vplyvu boľševikov

– Brestlitovským mierom Rusko podporilo Ústredné mocnosti

– nešlo na rokovania kvôli rozporom vo vnútri

– ostatné štáty sa ich snažili izolovať, lebo nepatrilo k víťazným štátom a obávali sa ho ako jediného socialistického štátu v Európe

– sanitný kordón – pôvodne zakázané pásmo, ktoré malo byť izolované

– mal zabrániť šíreniu boľševickej ideológie a komunizmu do okolitých krajín

– Fínsko, Poľsko, ČSR, Rumunsko