Nástup fašizmu

Nástup fašizmu 

Politika západných mocností:

• september 1938 – vrcholilo napätie
• Chamberlain – „zástanca európskeho mieru“, hľadal dohodu s Nemeckom (stretnutie s Hitlerom v Berchtesgadene, prediskutovali mierové riešenie problému, o pripojení čsl. pohraničia pokojnou cestou)
• Londýn – rokovania VB a F (Bonnet, Daladier) – rozhodnutie vyzvať čsl. vládu k odstúpeniu oblastí s viac ako 50% nemeckým obyvateľstvom (ak odmietne, zrušiť čsl.- franc. zmluvu) Þ vlády VB a F sa oficiálne pripojili k Hitlerovým územným požiadavkám (Hitler ďalšie územné požiadavky v prospech Maďarska a Poľska)
• VB a F pohrozili Hitlerovi, že v prípade útoku sa postavia na stranu Čsl. – donútiť ho rokovať

Mníchovská konferencia (29.9.1938):

• Nemecko (Adolf Hitler), Taliansko (Benito Mussolini + Galeazzo Ciano), Francúzsko (Daladier), Veľká Británia (Chamberlain)
• dohoda, že Sudety pripadnú Nemecku
• hoci sa týkala štátnych záujmov Čsl. – neprizvané Þ jasný diktát, nátlak, hrozba, ultimátum
• VB, F – ak odmietnu, prestanú sa zaujímať o ďalší osud Čsl.
• otázku maďarskej menšiny riešil len dodatok
• 9. dohodu predložili čsl. vláde ako záväzné rozhodnutie (čsl. vláda mohla odmietnuť a nariadiť obranu republiky, ale neurobila to, prijala diktát) Þ v noci z 30.9.na 1.10 začali nemecké vojská obsadzovať pohraničie

následky Mníchova:

• porušenie územnej celistvosti a likvidácia nezávislosti Čsl.
• koniec samostatnej zahraničnej politiky ČSR
• hospodárske i vojenské posilnenie Nemecka pre vojnu (otvorila cestu k vojne)
• hospodárske a vojenské oslabenie Čsl. = likvidácia obranyschopnosti republiky
• strata samostatnosti a suverenity
• strata významných priemysel. oblastí a komunikácií, nerastného bohatstva (40% priem. potenciálu)
• odstúpenie Tešínska a obcí na S Slovensku Poľsku
• strata: 41 098 km ², 4 879 000 obyvateľov
• prvý diplomatický úspech fašistického Nemecka a Talianska a jeden z posledných úspechov francúzsko-britskej politiky uzmierenia = „obrana mieru“ – načas vyradili z európskej politiky ZSSR a ukončili nevyhovujúcu politiku kolektívnej bezpečnosti
• pre Nemecko = výhodné nástupisko pre agresívne plány

Viedenská arbitráž (2.novembra 1938):

• druhé kolo Mníchova, Viedeň, palác Belvedere, ministri zahraničných vecí Talianska (Ciano) a Nemecka (Ribbentrop) – rozhodli o ďalšom okyptení Čsl.
• odstúpenie územia Maďarsku (J časť Slovenska a časť Zakarpatskej Ukrajiny) v rozpore s princípmi medzinárodného práva, akt násilia proti suverénnemu štátu
• Maďarsko sa nezmierilo s Trianonskou zmluvou, domáhalo sa revízie, obnoviť predvojnové hranice, zostrilo svoj protičeskoslovenský kurz, snažilo sa profitovať z nem.-čsl. sporu o Sudety, žiadalo riešiť otázku maďarskej menšiny (už v Mníchove, ale nedostali územie)
• október 1938 – Komárno – čsl.-maď. rokovania – maď. delegácia prehnané územné požiadavky, otvorene najavo, že neprišli rokovať, ale diktovať, odčiniť „trianonskú krivdu“ – čsl. vláda neprijala Þ Maďari prerušili rokovania a obrátila sa so svojimi územnými požiadavkami na Nemecko a Taliansko (zjavne sa postavili na stranu Maďarska)
• vlastný arbitrážny akt – 11.1938 vo Viedni, len formálny ráz (Ciano a Ribbentrop vystúpili v úlohe „spravodlivých a objektívnych“ sudcov a garantov mieru v strednej Európe)
• strata: ¼ územia, 854 218 obyvateľov (503 980 Maďarov, 272 145 Slováci a Česi)
• odrezané horské oblasti od nížin, od prístupu k Dunaju, ochromenie hospodárstva a dopravy
• na obsadenom území nastolená vojenská správa, do 24 hodín zmizli slovenské nápisy, vyhostenie kolonistov, vyháňanie slovenských roľníkov, prepustenie štátnych zamestnancov, železničiarov a učiteľov slovenskej národnosti, brutalita, fyzické násilie, aj obete na životoch
• aj nesúhlas u väčšiny maďarského obyvateľstva – náhly hospodársky úpadok, nárast cien, nezamestnanosti, dosadený byrokratický aparát, odbúranie demokratických a sociálnych práv
• po skončení II. svetovej vojny Viedenská arbitráž anulovaná
• v súčasnosti:
• ešte pretrvávajú staré postoje
• Viedenská arbitráž sa chápe ako náprava „nespravodlivosti“ Trianonu
• názory, že Maďarsko toto územie nezískalo agresiou, ale dohodou s Československom „pokojnou cestou“
• zámerne obchádzajú a zamlčujú väzby medzi viedenským a mníchovským rozhodnutím, popierajú priamu účasť horthyovského režimu na agresii proti Československu

Nacistická ideológia:

• teoretický podklad = spis Rosenberga „Mýtus 20. storočia“
• kult vodcu – Fuhrera a vodcovský princíp
• prísne centralizovaná nacistická strana
• osobné názory Hitlera – „Mein Kampf“
• idea nemeckého militarizmu – „odplata“ za nespravodlivosť po vojne
• nacionálny program „Veľké Nemecko“ – spojenie všetkých Nemcov do jedného štátu = 1. krok k svetovláde
• aplikácia filozofie „nadčloveka“ (Nietzsche): nordická rasa a nemecký národ sú schopnejší ako iné rasy a národy – predurčené na svetovládu, ostatné (Slovania, Židia, Cigáni) menejcenné, podriadiť sa a slúžiť im = šovinizmus, rasizmus
• právo na väčší životný priestor (Lebensraum) – vyhlásil Drang nach Osten = ťaženie na V
• antisemitizmus = najostrejší prejav nemeckého rasizmu, namierený proti Židom – právnym základom = 1935 – Norimberské zákony
• symbol nacizmu = hákový kríž
• prenasledovanie komunistov, demokratov a socialistov – 26./27.2.1933 – podpálenie Ríšskeho snemu – Lipský proces s Jurajom Dimitrovom (člen KI, obvinený z účasti na požiari, pred súdom vyvrátil všetky obvinenia, poukázal na zločinnosť fašizmu, museli ho oslobodiť. 300 000 zatknutých, 4 200 popravených)
• väzenia a koncentračné tábory, vraždenie, mučenie (Ernst Thälmann)
• zakázaná pokroková literatúra a diela klasikov (Heine, Remarque, Zweig, Mannovci)
• vykonávateľ policajného režimu – tajná štátna polícia = gestapo (Reinhard Heydrich)
• na presadzovanie nacistických požiadaviek – ozbrojené oddiely: SS, SA
• expanzionistické ciele + snaha zničiť marxizmus, pacifizmus a demokraciu
• snaha Hitlera vystúpiť zo Spoločnosti národov a zahájiť vyzbrojovanie Nemecka
• kládol dôraz na posilnenie brannosti mládeže
• v zahraničnej politike boj proti versailleskej sústave
• snaha znížiť počet nezamestnaných a posilniť mocenské postavenie Nemecka Þ bezohľadné zbrojenie a znovuzavedenie všeobecnej brannej povinnosti
• v zahraničí spočiatku nebrali fašizmus vážne, pokladali ho len za prechodný jav (ale vystúpenie Nemecka zo Spoločnosti národov vyvolalo znepokojenie – hlavne F – a viedlo k zahraničnopolitickej izolácii Hitlera a k prijatiu ZSSR do Spoločnosti národov (1934)

Podpálenie Ríšskeho snemu (27.2.1933):

• nepochybne ho iniciovala NSDAP a využila na zatýkanie komunistov a na posilnenie nacistickej diktatúry
• nasledoval Lipský proces proti obvineným osobám (rozsudok smrti pre Holanďana Marinusa van der Lubbeho, ktorého zadržali na mieste činu + oslobodenie bulharských komunistov Juraja Dimitrova, Blagoja Popova, Vasila Taneva)

Kto podpálil Ríšsky snem?

• Hitler a Goring ihneď vyhlásili, že požiar je dielom komunistov
• na základe mimoriadnych nariadení boli zrušené všetky základné občianske práva, v Nemecku bol likvidovaný právny štát, polícia mohlo svojvoľne zatknúť kohokoľvek a držať ho vo väzbe neobmedzene dlhý čas, nijaký právny zástupca nesmel nahliadnuť do spisov zadržaného
• práve v tejto súvislosti vznikli prvé koncentračné tábory
• požiar teda prišiel nacistom vhod a dokázali ho maximálne využiť – mimoriadnymi nariadeniami uzákonený teror = osobitný nástroj predvolebnej kampane, rozbíjal ľavicu, zastrašoval váhavcov (Hitlerovi sa napriek tomu nepodarilo získať nadpolovičnú väčšinu hlasov)
• po voľbách – zinscenovaný politický proces proti podpaľačom: prokuratúra obvinila Marinusa van der Lubbe, ktorého polícia zatkla na mieste činu a s ním 4 spoločníkov (Bulhari sa dostali do rúk polície náhodou, zadržali ich len preto, že sa preukázali falošnými pasmi)
• proces bol verejný a dosiahol celoeurópsku publicitu najmä tým, že Dimitrov sa rozhodol svoju obhajobu postaviť tiež na politickom základe a vychádzať zo zásady „komu zločin prospel“ (ten je aj najpodozrivejší) – obvinil nacistov, že si sami zapálili budovu, aby mohli zdôvodniť následne prijaté núdzové nariadenia
• svedkovia obžaloby –Goebbels, Goring (rýchlo stratil sebaovládanie a vyhrážal sa obžalovanému, že sa s ním poráta mimo právomoci súdu)
• Dimitrovova verzia bola logickou konštrukciou postavenou na jedinom reálnom základe – na existencii podzemnej chodby medzi budovou Ríšskeho snemu a sídlom jeho prezidenta, ktorým bol vtedy Goring – nacisti mali teda nielen prospech zo zločinu, ale aj možnosť spáchať ho
• van der Lubbeho, ktorý sa ihneď priznal k činu a počas celého vyšetrovania trval na tom, že on sám založil požiar, žaloba označila za nástroj komunistických podpaľačov
• Dimitrova, Taneva, Popova a Torglera zbavili obžaloby pre nedostatok dôkazov, van der Lubbeho jediného odsúdili na smrť a 1934, 3 dni pred jeho 25 narodeninami popravili
• van der Lubbe počas procesu budil dojem apatického a psychicky labilného človeka, bol zo všetkých najmladší, politicky celkom neskúsený, jeho cieľom bolo vlastnými silami vyburcovať svet z nevšímavosti, vždy mal sklon k rôznym protestným akciám, dal sa na cestu individuálneho boja
• Dimitrov sa po Lipskom procese stal veľmi významnou osobnosťou Komunistickej internacionály
• keby nie požiaru, nacisti by využili alebo vyprovokovali inú udalosť

Noc dlhých nožov (30.6.1934):

• Hitler dal zatknúť a popraviť náčelníka štábu SA Ernsta Röhma a iné vedúce osobnosti SA počas rokovania štábu SA
• k útoku proti vedeniu SA viedli Hitlera vnútorné rozpory medzi SA a vedením NSDAP
• pretože Röhm sa zdráhal spáchať po zatknutí samovraždu, bol zastrelený (zavraždená bola aj väčšia časť vedenia SA, ako aj osobnosti, ktoré sa stavali proti Hitlerovej politike
• oficiálne bola táto akcia odôvodnená údajnými pučistickými plánmi vedenia SA
• čistka je príznačná pre postup NSDAP proti opozícii: odporcovia, najmä komunisti a sociálni demokrati, boli mučení, zatýkaní alebo zatvorení do koncentračných táborov

SA = Sturmabteilung = útočný oddiel

SS = Schutzstaffel = ochranný oddiel, Hitlerova osobná stráž

1934 – noc dlhých nožov = povraždenie oddielov SA, moc prevzali elitné oddiely

• nacistickí pohlavári: Himmler, Hess, Bormann, Gőring, Goebbels
• mládežnícka organizácia – Hitlerjugend, bezpečnostná služba – SD = Sicherheitsdienst = spravodajská služba NSDAP

Norimberské zákony (15.9.1935):

• zákon o ríšskych občanoch a „zákon na ochranu nemeckej krvi a cti“
• oba znamenali právne zakotvenie verejnej diskriminácie Židov, ktorú praktizovali nacisti už od roku 1933
• priniesli ďalšie zostrenie represií v Nemecku
• zákony a ďalšie ustanovenia degradovali nemeckých Židov na občanov druhej triedy, ktorí mali len obmedzené práva
• ríšskym občanom mohol byť len ten, kto má „nemeckú alebo príbuznú krv“, ženy nemali hlasovacie právo a nemohli zastávať žiadne verejné funkcie
• boli zakázané mimomanželské styky a tiež uzatváranie manželstva medzi Židmi a Nemcami „árijského“ pôvodu
• úplný Žid = 3 generácie židovských prarodičov, ale k stanoveniu rasového pôvodu stačilo aj náboženské vyznanie
• zosilnená spoločenská izolácia Židov v Nemecku

Krištáľová noc (9.-10.11.1938):

• minister propagandy Joseph Goebbels a vedenie NSDAP zorganizovali protižidovský pogrom – veľa rozbitých výkladov a okenných tabulí Þ krištáľová noc
• zapaľovali synagógy, demolovali židovské obchody i súkromné byty a domy Židov, týrali a zabíjali ich (91 zabitých, vyše 26 000 zatknutých a deportovaných do koncentračných táborov
• bola to spontánna reakcia na atentát spáchaný 7.11. 17-ročným poľským Židom Herschelom Grynszpanom na predstaviteľa nemeckého veľvyslanectva v Paríži Ernsta von Ratha (svoj čin odôvodnil tým, že jeho rodičia boli vypovedaní z Hannoveru do Poľska) – atentát poskytol nacistom zámienku na dlho plánované zostrenie protižidovských represií
• pogrom spôsobil vlnu vysťahovalectva (odchádzali politici, vedci, umelci, aby sa vyhli zatknutiu alebo aby v cudzine protestovali proti nacistickej diktatúre)