Slovenský štát + SNP

Slovenský štát + SNP

- existencia spätá s II. svetovou vojnou

- vznikol niekoľko mesiacov pred jej vypuknutím (14.3.1939)

- existencia bola cez vojnu od marca 1939 do 1945

- uznalo ho 27 štátov – Nemecko, Taliansko, Japonsko, spočiatku aj VB

- neuznali ho USA

- Slovenský štát bol satelitom Nemecka

- „spolupráca“ s Nemeckom

- v skutočnosti bol od Nemecka závislý

- čulé medzinárodné styky, člen rôznych medzinárodných dohôd

- najintenzívnejšie styky – s Nemeckom

- slovenskí vyslanci v Berlíne Černák a Galvánek obhajovali záujmy SŠ

- väčšinou márne, boli skôr tlmočníkmi nemeckých želaní bratislavskej vláde

- SŠ navonok znaky suverénneho štátu, ale zvrchovanosť ohraničená závislosťou od Nemecka

- „Zmluva o ochrannom pomere medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom“ (23.3.1939):

• Nemecko prevzalo „ochranu“ nezávislosti územia Slovenska
• slovenská vláda sa zaviazala viesť zahraničnú politiku v úzkej zhode s nemeckou vládou
• armádu budovať v úzkej zhode s nemeckou brannou mocou
• armádu kontrolovať nemecká vojenská misia
• pozdĺž hranice s Moravou vytvoriť „ochrannú zónu“
• zmluva o využití slovenských zbrojárskych podnikov, o industrializácii
• do ministerstiev, ústredných úradov, polície dosadiť nemeckých poradcov

- Slovensko = vzorový vazalský štát spravovaný ľudákmi

- toto riešenie bolo výhodné

- nacisti nemuseli na Slovensku vydržiavať okupačnú správu a vojsko

- ľudáci – poslušní vykonávatelia ich politiky

- používanie Slovenska ako základne na vojenské výboje

Vzťahy s Maďarskom: - hlavný problém s postavením menšiny a s územím

- snaha Slovenska o revíziu Viedenskej arbitráže

- aby sa nám vrátili územia na juhu

- spoliehali sme sa pri tom na pomoc Nemecka

Vzťahy so ZSSR: - diplomatické styky

- len kultúrne a hospodárske

- v politike žiadne kontakty

Politický systém: - otvorená diktatúra

- zlikvidované demokratické slobody

- povolené len 2 strany

- Hlinková slovenská ľudová strana (HSĽS) alebo nemecká Deutsche Partei

- vznik Hlinkových gárd

- HSĽS sa rozdelila na 2 krídla:

1. konzervatívno-klerikálne – Tiso – bolo to umiernené krídlo, presadzovali koncepciu zmierenia a usmievavého Slovenska
2. radikálno-fašistické – Mach, Tuka – nacizmus

Ústava Slovesného štátu: - prijatá 21.7.1939, platila od 31.7.1939

- republika

- jedným z hlavných tvorcov – Mederly

- 26.10.1939 – Tiso zvolený za prezidenta

- menoval novú vládu – premiérom sa stal Vojtech Tuka

- minister vnútra a zahraničných vecí – Ferdinand Ďurčanský

- nemecké námietky voči Slovensku - že neplní záväzky „ochrannej zmluvy“

- kritika hospodárstva, vnútornej i zahraničnej politiky, neriešenia židovskej otázky Þ pozvanie do Salzburgu

Rokovania v Salzburgu (júl 1940) na podnet Nemecka

- Hitler, Ribbentrop, Tiso, Tuka, Mach:

• Hitler snaha postaviť do popredia Tuku a Macha – chceli aplikovať nacistický vzor v slovenských pomeroch
• nadiktoval Tisovi zloženie novej vlády - odvolanie Ďurčanského, ministrom zahraničia = Tuka, ministrom vnútra = Mach
• obaja pretláčali vlastných prívržencov
• Tiso prijal záväzok na úplné podriadenie zahraničnej a vnútornej politiky záujmom Nemecka
• výsledok = prehĺbenie fašistickej diktatúry (fašizácia), zostrenie rasistických protižidovských opatrení, zrušenie župnej samosprávy

24.- 25.11.1940 – Berlín – Slovenský štát pristúpil k Paktu 3 mocností

- Tuka – snaha o odstránenie Tisa

- sprisahanie proti Tisovi

- január 1941 – v Bratislave sa búrili Hlinkové gardy

- Lichardusov puč

- január 1941 – prejav Tuku v Trenčianskych Tepliciach

- bolo prednesených 14 bodov slovenského národného socializmu

- obsah: plán reforiem ľudáckeho režimu, kritika konzervatívneho krídla HSĽS, zdôrazňovali nacistický vzor v podobe Nemecka

- boli to však iba prázdne frázy, ktoré sa nedali uskutočniť

Hospodárstvo Slovenského štátu:

- zbrojná konjunktúra, prudký rast výroby (priemysel o 62%)

- rast zamestnanosti kvôli odchodu českých zamestnancov

- stavali sa železnice, cesty, rozšírenie armády

- nábor robotníkov na práce v Nemecku

- sezónne alebo trvalé práce

- v Nemecku nedostatok pracovných síl

- slovenských robotníkov oficiálne vyplácali v ríšskych markách

- časť predisponovali na Slovensko, kde im za ne Slovenská národná banka preplácala adekvátnu mzdu v korunách

- kurz = 11: 1 (koruna k marke)

- poškodzovalo to Slovenskú banku

- na druhej strane robotníci dostávali oveľa vyššiu mzdu ako doma

- veľký záujem o prácu v Nemecku

- 1942 pokles záujmu

- zmizla nezamestnanosť z Nemecka - Nemecko často bombardované, branná povinnosť

- 1944 nábor úplne prestal – zajatci – už nie za mzdu

- zbrojárska výroba: Považská Bystrica, Dubnica, Tisovec, Podbrezová, Dolné Hámre, Krompachy (delá, ručné zbrane, montovali lietadlá, súčiastky výstroje, prilby, časti torpéd, periskopov)

- zo ziskov najväčšie podiely mali nemecké koncerny (nemecké firmy ovládali viac ako 50% kapitálu)

- konjunktúru sprevádzalo stúpanie cien, drahota, čierny trh, poruchy v zásobovaní

- vykorisťovanie Slovenska Nemeckom (zadlžovanie, menové machinácie)

- životné podmienky na Slovensku boli ľahšie ako v okolitých krajinách

výhody: istá miera formálnej nezávislosti a relatívna hospodárska stabilita, pomerne uspokojivé zásobovanie vo vojnových časoch

Holokaust: - prenasledovanie Židov, antisemitizmus

- židovská otázka sa riešila podľa Norimberských zákonov (proti židom)

- cieľom bolo odstrániť židov z hospodárskeho a politického života

- priame útoky na majetky a životy

- konfiškácia židovského majetku – arizácia

- zhabané majetky dávali nežidom

- bol vytvorený aj Ústredný hospodársky úrad

- 9.9.1941 - Židovský kódex – vychádzal z Norimberských zákonov

- 270 paragrafov, formuloval pojem Žid

- zbavil ich všetkých občianskych práv

Diskriminačné opatrenia: - označenie žltou hviezdou

- nesmeli mať manželstvá s aríjcami

- za mimomanželský styk – 5 rokov väzenia

- žiadne volebné právo

- nesmeli vykonávať povolania ako – lekár, učiteľ, advokát, notár, redaktor

- domové prehliadky

- nesmeli bývať na hlavných uliciach a ani po nich chodiť

- deti len do ľudovej školy

- 3. trieda vo vlakoch – oddelené vozne

- nesmeli mať rádio, vodičák, nesmeli fotografovať

- žiadne kultúrne inštitúcie – zákaz navštevovať kaviarne

- po 9. hodine nesmeli vychádzať von

- zákaz navštevovať nežidov

- jediná organizácia – Ústredňa židov

- sústreďovali ich v getách – Sereď, Nováky, Dubnica

- prenasledovali ich gardisti, strihali a holili ich

- od 1942 – deportácie židov do koncentračných táborov

- 28.3.1942 – 1. transport dievčat z Popradu

- 27.3.1942 – chlapcov zo Žiliny

- za pol roka – 60 000 židov

- Vatikán protestoval

Účasť Slovenského štátu vo vojne:

• koncom augusta 1939 sa SŠ zapojil do príprav vojny proti Poľsku (za to získal územia na Orave, Kysuciach, Spiši)
• v zahraničnej politike snaha dokázať, že je pre Nemecko spoľahlivejším spojencom ako Maďarsko (verili, že po víťaznej vojne budú v Berlíne uvažovať o revízii slovenských hraníc na juhu)
• jún 1941 – zapojil sa do ťaženia proti Sovietskemu zväzu (aj keď pre vojnu nemal dôvod, lebo so ZSSR diplomatické, hospodárske a kultúrne styky)
• pomalá, zastaralá slovenská armáda, na modernú vojnu nestačila
• za pár týždňov ich stiahli z frontu; časť Nemci presunuli do Bieloruska na ochranu komunikácií (Rýchla a Zaisťovacia divízia)
• Slováci odmietali bojovať proti ZSSR
• partizánsky oddiel (na Ukrajine) – Ján Nálepka
• Buzuluk – 1. československý armádny zbor
• veliteľom bol Ludvík Sloboda
• bitka pri Sokolove
• bojovali aj v severnej Afrike, pri obrane Anglicka, invázia v Normandii
• 12.1943 – Moskva – Zmluva o priateľstve, pomoci a povojnovej spolupráci
• trvala 25 rokov
• podpísali ju ministri zahraničných vecí – Molotov, Fierlinger
• ratifikovaná

Malá vojna: - Slovensko a Maďarsko o územia

- minister obrany na Slovensku – F. Čatloš

- obrana východu – Augustín Malár (Sp. Nová Ves)

- Berlín žiadal, aby sme Maďarom vydali územia

- 23.3.1939 vypukla vojna, Maďari vpadli na Slovensko

- nálety aj na letisko v Sp. Novej Vsi (pamätník obetiam)

- 4.4.1939 – Dohoda v Budapešti

- Slovensko stratilo 78 obcí

V období Slovenského štátu bola rozšírená teória „menšieho zla“ – využívali ju pri vysvetľovaní 14.3.1939 – „inak by bolo ešte horšie“, „inak by nás obsadili Maďari“; ale aj pri vysvetľovaní nepopulárnych opatrení vlády – „Nemci by to robili ešte horšie“

1. Slovenské národné povstanie:

- ozbrojené protifašistické vystúpenie slovenského ľudu

• formovali sa mnohé ilegálne skupiny – tvorili 2 bloky:

1. občiansky blok = prívrženci zakázaných strán a spolkov, orientácia na obnovu ČSR (slovenská autonómia), spojenie s Parížom a Londýnom, spolupráca s ilegálnymi skupinami v Protektoráte
2. komunisti – snaha vybudovať celoslovenskú organizáciu, spojenie s Moskvou, neuznávali predvojnovú ČSR

• medzi oboma neprekonateľná bariéra (na rozdiel od Poľska a Juhoslávie nikdy krvavé zrážky)
• 1941 – utvorenie protihitlerovskej koalície = zblíženie oboch táborov – vytvorili spoločný odbojový orgán – Slovenskú národnú radu
• za komunistov: G. Husák, L. Novomeský, K. Šmidke
• za občiansky blok: Jozef Lettrich, Ján Ursíni, Matej Josko
• cieľ = zvrhnúť ľudácku diktatúru
• 1943 – Vianočná dohoda:
• uzavreli komunisti a niektoré občianke skupiny
• formulovala ciele protifašistického odboja, zásady spravodlivého usporiadania a zahraničnej orientácie (obnoviť ČSR, rovnoprávnosť Čechov a Slovákov, spolupráca s ostatnými slovanskými štátmi, zaradiť sa k protihitlerovskej koalícii)
• organizovať ilegálne Revolučné národné výbory
• rozvíjať partizánske hnutie
• centrálny ilegálny orgán prípravy povstania = Vojenské ústredie
• na čele Ján Golian – veliteľ štábu Pozemného vojska v Banskej Bystrici)
• povstalecká armáda – Rudolf Viest

Plán Povstania:

• vychádzal z postupu sovietskej armády k slovenským hraniciam, koordinácia so sovietskym velením
• predpokladal 2 varianty začiatku povstania:

1. ako útok – dve najlepšie vyzbrojené slovenské divízie na V Slovensku sa mali zmocniť karpatských prechodov, zatiaľ v zázemí vojsko, partizáni a národné výbory sa mali ujať vlády a umožniť rýchly prechod sovietskej armády do Podunajska, otvoriť jej Karpatské priesmyky (minister obrany Ferdinand Čatloš)
2. ako obrana – ak by Nemci začali obsadzovať Slovensko ešte pred začiatkom Povstania, mali povstalci brániť aspoň jadro krajiny, stredné Slovensko - Brezno, B. B., Zvolen (tu sústredené SNR, vojaci, zbrane, zásoby), Golian

Začiatok a priebeh Povstania:

• muselo sa začať podľa menej výhodného variantu – ako obrana protinemeckej okupácii
• nedokončené vojenské prípravy
• odzbrojenie východoslovenskej armády = strata možnosti spojenia s akciami sovietskej armády
• august 1944 – rozsiahle partizánske akcie (prerušenie dopravy, prepady stráží, prehliadky vlakov)
• 8.1944 partizáni zadržali vo Vrútkach nemeckú vojenskú misiu plk. Ota, ktorá ustupovala z Rumunska
• 8. ich v martinských kasárňach zastrelili
• 8.1944 vybrané jednotky nemeckých ozbrojených síl vpadli na Slovensko a začali ho obsadzovať Þ rozkaz k bojovej pohotovosti a k ozbrojenému odporu proti okupácii – neplánovaný začiatok SNP
• Nemci využili moment prekvapenia, uplatnili lepšiu vojenskú organizovanosť a prevahu v ťažkých zbraniach
• nevýhoda – strata Nitry a Topoľčian, obsadili Levoču, Poprad, Kežmarok, L. Mikuláš, Ružomberok
• najväčšie boje – Strečno, Partizánske, Prievidza, Žiar nad Hronom, Handlová
• jadro vojenských síl = I. čsl. armáda na Slovensku (Golian, Viest), I. čsl. stíhací pluk, II. čsl. parades. brigáda
• ďalšia bojová zložka popri armáde = partizáni – partizánsku vojnu riadil Hlavný štáb partizánskeho hnutia (HŠPH)
• centrum Nízke Tatry, veliteľ Asmolov
• k odbremeneniu Povstania prispela Karpatsko-duklianska operácia Červenej armády – začala 9.1944
• na čsl. žiadosť zmenilo sovietske velenie plány a za 4 dni pripravilo ofenzívu cez Dukliansky priesmyk smerom na Prešov
• 9.1944 oslobodili prvú slovenskú obec Kalinov
• 10. 1944 prekročili príslušníci I. čsl. armádneho zboru hranicu (Ludvík Svoboda: „Z Buzuluku do Prahy“)
• rozhodujúca ofenzíva nemeckých vojsk – 17.10.1944 z juhu od Lučenca na Zvolen a B. Bystricu – padla Detva, Zvolen
• 10. 1944 padla Banská Bystrica – koniec povstania
• obrana povstaleckého územia sa skončila, okupanti ovládli všetky dôležité komunikácie, časť povstaleckých vojsk sa dostala do zajatia (aj veliaci generáli Golian a Viest – popravení v Mauthausene)
• prezident Tiso po dobytí B. Bystrice osobne vyznamenával nemeckých dôstojníkov a vojakov
• asi 1/5 povstalcov zbrane nezložila a ustúpila do hôr – partizáni

Príčiny potlačenia povstania:

1. nepriaznivá politická situácia:

- časť obyvateľstva nechcela mať nič spoločné s vojnou a nebola ochotná všetko obetovať na jej ukončenie

- to vysvetľuje nízku morálku niektorých jednotiek počas povstania

- napriek tomu, že povstanie pripravili dôstojníci armády, bolo silne ovplyvňované politickou situáciou

- KSS a exilová vláda v Londýne medzi sebou neustále bojovali o kontrolu nad povstaním, čo viedlo k problémom pri jeho príprave a neskôr aj pri riadení bojových operácií

- ÚV KČ v Moskve nie vždy súhlasil so SNR a možno aj zámerne rušil niektoré jej akcie

- pomerne veľká skupina dôstojníkov, napriek tomu, že nemala pronemecké myslenie, nebola príliš nadšená vyhliadkou bojovať proti Nemcom

- zvlášť pod politickým vedením komunistickej strany

- váhavosť niektorých z nich na začiatku povstania

- nakoniec spôsobila značné škody

- politická situácia v roku 1944 nebola zrelá pre totálne odstránenie a nahradenie bratislavskej vlády

- povstalci svoju činnosť obmedzili na stredné Slovensko a nepokúsili sa o obsadenie Bratislavy

1. strategické nevýhody:

- keď povstanie vypuklo, vojenské prípravy boli dokončené len na 70%

- predčasné začatie povstania

- povstalcom sa nepodarilo splniť ich hlavný zámer – otvoriť karpatské priesmyky sovietskej armáde

- taktiež stratili svoje najlepšie vyzbrojené a vycvičené jednotky – 2 divízie Východoslovenskej armády

- to vďaka zlej organizácii a nerozhodnosti pri menovaní veliteľov

- spolupráca so silnými partizánskymi jednotkami nebola dobrá ani pred, ani počas povstania

- 1. čs. armáda a partizánske jednotky nemali spoločné velenie

1. vojenské nedostatky:

- armádu tvorili najmä záložníci s nedostatočným výcvikom a takmer žiadnymi bojovými skúsenosťami

- slovenská armáda používala výcvikové metódy a predpisy predvojnovej čs. armády, ktoré boli v roku 1944 beznádejne zastaralé

- nevykonávala cvičenia vo väčšom rozsahu, výcvik sa robil len v malých jednotkách

- dôstojnícky zbor s obmedzeným výcvikom a malou bojovou skúsenosťou nedokázal zabezpečiť pevné velenie

- veliteľom sa zväčša nepodarilo stmeliť svoje jednotky a zabezpečiť súčinnosť medzi pechotou, tankami a podpornými zbraňami

- slovenská armáda nebola vybavená modernými spojovacími prostriedkami, hlavne rádiostanicami, nižšie jednotky boli odkázané len na spojky – to bránilo potrebnej organizácii a súčinnosti

- 1. čs. armáda nemala žiadne prieskumné jednotky a nebola pripravená na uskutočňovanie spravodajskej činnosti

- na druhej strane nemecké civilné obyvateľstvo pravidelne prechádzalo front a informovalo nemecké jednotky o postavení a sile obrancov

- povstalci mali málo informácií o pohyboch nemeckých vojsk, ich výzvedná činnosť bola veľmi slabá

- výzbroj a výstroj slovenskej armády bola síce v roku 1938 moderná, ale v roku 1944 už zastaralá

- chýbali špecializované protitankové a protilietadlové zbrane, modernizácia jednotiek bola veľmi nízka

- delá boli zväčša ťahané koňmi; zbytočné straty niektorých dôležitých muničných skladov viedli k nedostatku munície v neskoršom období bojov

- spojenci sa snažili dodávať zbrane, ale letecky mohli prepravovať len ľahké zbrane v obmedzenom množstve

- zásoby výbušnín boli úzkym profilom, bol absolútny nedostatok mín a ostnatého drôtu

- zásobovanie potravinami bolo zle organizované, na niektorých úsekoch mužstvo nedostalo teplú stravu aj niekoľko dní po sebe

1. partizáni:

- predstavovali úctyhodnú bojovú silu

- boli ľahko vyzbrojení a vycvičení iba pre vedenie partizánskeho boja a nie pre boj s armádou

- boli riadení priamo zo svojho veliteľstva v Kyjeve

- neboli podriadení veliteľstvu 1. čs. armády

- velitelia armády museli partizánskych veliteľov žiadať o spoluprácu, ktorú im však v niektorých prípadoch neposkytli

- partizáni však veľmi významne podporili armádne jednotky i povstanie, tomu zodpovedali aj ich značné straty

Osobitosti Povstania:

• druhé najväčšie ozbrojené protifašistické vystúpenie v Európe čo do počtu účastníkov – hneď za Juhosláviou
• pripravovalo sa a vypuklo na ešte neokupovanom území formálne samostatného štátu
• bolo dielom domáceho i zahraničného odboja
• vytýčilo si programovo konkrétne vojenské a politické ciele
• pluralitne ho pripravovali i viedli občianske i komunistické zložky
• hlavné ozbrojené zložky = slov. armáda a partizánske formácie (18 000 partizánov, 50-60 000 vojakov)
• najdlhšie sa udržalo (vyše 2 mesiacov), po ústupe do hôr malo nepriame pokračovanie
• dostávalo pomoc od spojeneckých mocností – USA, VB, ZSSR ® letecké presuny jednotiek, dodávky zbraní, materiálu, morálna pomoc)
• boje mali mimoriadny charakter, došlo k použitiu letectva (letisko Tri duby)
• medzinárodná účasť (okolo 34 národov a národností)
• podnietilo zmenu operačno-strategických plánov sovietskej armády
• včlenilo sa do oslobodzovacích bojov v strednej Európe
• ovplyvnilo situáciu v Protektoráte, Poľsku a Maďarsku
• zasiahlo do povojnového usporiadania Československa

Význam Povstania:

1. vojenský: - spôsobilo nemeckým vojskám problémy

- vytvorilo pre nemeckú armádu front v tyle

- znemožnilo jej použiť hospodárske zdroje a komunikácie

- slovenskú armádu nemohli využiť pre frontový boj

- spôsobilo Nemecku značné straty na životoch, zbraniach...

1. politický: - slovenský národ sa dištancoval od hitlerovských a domácich fašistov

- na povstaleckom území zvrhol fašistický režim

- prihlásil sa k utvoreniu spoločného štátu Čechov a Slovákov

- dokázal, že je svojbytným národom

- vypálené obce – Čierny Balog, Kalište, Baláže, Tokajík, Telgárt, Kremnička

- 27.1.1945 – oslobodená Spišská Nová Ves

- 4.4.1945 – oslobodená Bratislava

Najväčšie boje počas SNP:

• povstanie sa rýchlo rozšírilo na 30 okresov, 20 000 km ², 1,7 mil. obyvateľov – povstalecké územie siahalo: na Vpo Levoču, SNV, na Z po Žilinu, Bánovce ⁿ/Bebravou, Topoľčany, na S a J k štátnym hraniciam
• najväčší nápor na Považie – ovládnuť železničnú trať Žilina – Košice
• najväčšie boje: Strečno, Partizánske, Prievidza, Handlová, Žarnovica, Horné Hámre, Žiar ⁿ/Hronom (pri Strečne vojaci a partizáni 5 dní odrážali nemecké útoky, pri ústupe bránili Turiec až do 21.9.)
• na severe sa podarilo zastaviť postup Nemcov cez Spiš a Liptov
• boj o vrch Ostrô (uzatváral cestu cez Liptovskú osadu a Nízke Tatry na juh) – Nemci podnikli na vrch 12 útokov, ale zmocnili sa ho iba 2x, na niekoľko hodín – odtiaľ až do polovice októbra povstalci delostrelectvom kontrolovali strategicky dôležitú železnicu Bohumín – Košice
• na Pohroní vojaci posilnení miestnymi dobrovoľníkmi zastavili fašistov priTelgárte
• niekoľkokrát boli Nemci odrazení, ale prevaha ťažkej nemeckej výzbroje, delostrelectva a tankov

• do polovice októbra sa povstalcom darilo odrážať nemecké útoky od severu, západu a východu
• prenikajúce nemecké jednotky obsadili západné Slovensko, kde sa k Povstaniu pridali iba menšie jednotky
• zlyhala organizácia Povstania v Bratislave, Nitre, Trenčíne i v ďalších dôležitých posádkach,
• najväčšou ranou však bola strata dvoch divízií na východnom Slovensku (nemecké veliteľstvo armád Severná krajina počítalo s odzbrojením slovenských jednotiek – 31.8. s pomerne malými silami prekvapené a dezorganizované slovenské jednotky odzbrojili, iba časť si zachovala zbrane a ušla do hôr, kde potom bojovali ako partizáni, alebo sa prebíjali na stredné Slovensko k povstalcom), ešte v ten istý deň Nemci obsadili Prešov – povstalecké územie stredného Slovenska tak bolo obkľúčené
• rozhodujúca ofenzíva nemeckých vojsk – 17.10.1944 z juhu od Lučenca na Zvolen a B. Bystricu – padla Detva, Zvolen a 27.10. Banská Bystrica
• obrana povstaleckého územia sa skončila, okupanti ovládli všetky dôležité komunikácie

Povstalecké územie:

• 8.1944 požiadal Tiso o vojenskú pomoc Þ sústreďovanie nemeckých jednotiek na hraniciach Slovenska Þ odvetné opatrenia partizánov
• 8. partizáni obsadili Sklabiňu, 25.8. obsadili Martin, tunel pri Kraľovanoch
• 8. postrieľali fašistických predstaviteľov v Brezne
• 8. zastrelili vo Vrútkach nemeckých četníkov
• 8. oslobodili vojaci v Ružomberku politických väzňov a do Ružomberka prišli partizáni
• 8. obsadili partizáni L. Mikuláš a L. Hrádok
• /29.8. vojaci a partizáni v Martine zajali a postrieľali nemeckú vojenskú misiu
• /30.8. obsadili partizáni B. Bystricu (Jegorov)
• do 30.8. ovládli povstalci: na juhu po štátne hranice, na západe po Žilinu, na sever Malá Fatra, Orava, Vysoké Tatry, Kežmarok, Levoča Þ územný rozsah povstania prekročil pôvodný plán, ale nezasiahol na V Slovensko (odzbrojenie 2 vojenských divízií)
• 8. padla Žilina, Kežmarok, Levoča, Prešov
• 9. Poprad, 4.9. L. Mikuláš
• prevaha Nemecka v ťažkých zbraniach a postupne obsadzovali Turiec, Oravu, Považie, hornú Nitru
• v 2. polovici októbra ostal z povstaleckého územia len D Brezno – B. Bystrica – Zvolen

1. Zhodnoťte osobnosť Jozefa Tisa:

• názory slovenskej verejnosti na Tisov prípad boli diferencované – pre jedných bol vojnovým zločincom a zradcom, pre druhých strojcom slovenskej štátnosti a záchrancom národa, pre tretích takmer svätcom
• bol katolíckym kňazom – náš štát - klerikálny
• nemožno poprieť, že Tiso (na rozdiel od Tuku a Macha) mal značnú obľubu najmä medzi katolíkmi
• maril prípravy SNP – navyše odmeňoval nemeckých vojakov
• prenasledoval židov, odporcov režimu
• prijal Židovský kódex
• odsun Čechov
• mal problémy s Maďarmi
• v Komárne 1938 obraňoval slovenské záujmy
• s jeho súhlasom bola založená Hlinková garda
• dal súhlas, aby tu pôsobili Nemci (nielen vojensky)
• dal súhlas na vojenské obsadenie nášho územia Nemcami
• umožnil odzbrojiť slovenských vojakov
• zásoboval nemeckú armádu
• verejne ďakovné vystúpenie pre Hitlera
• zúčastnil sa na oslavách potlačenia povstania
• dokonca tam slúžil i omšu
• udelil najvyššie štátne vyznamenanie Frankovi (ríšskemu protektorovi) v čase najväčšieho teroru
• podporil Nemecko pri prepadnutí Poľska
• jeho najväčšou chybou bola deportácia židov
• sám však za to odmietal zodpovednosť
• tvrdil, že o tom nevedel
• po vojne bol popravený
• o udelení milosti rozhodoval prezident, Beneš sa vyslovil, že zaujme také stanovisko, na akom sa dohodne vláda
• 17 členov vlády hlasovalo za vykonanie rozsudku, 6 ministri za udelenie milosti – Beneš sa s uznesením vlády stotožnil
• 4.1947 bol Jozef Tiso obesený

Obvinenie Jozefa Tisa:

1. z rozbíjania republiky a zo spolupráce s Nemeckom – niektorí historici tvrdia, že Slovenský štát vznikol v čase, keď Slováci nijaké iné riešenie nemali a to rozbíjanie republiky sa neudialo až tak veľmi proti vôli slovenského národa

1. zo zavedenia fašistického režimu na Slovensku a uzavretia zmluvy o ochrane s Nemeckom – fašistické režimy zaviedli v strednej a V Európe viaceré štáty a nebol to dôvod na odsúdenie ich vrcholných predstaviteľov po prehratej vojne

1. z marenia prípravy slovenského odbojového hnutia (SNP), z pozvania nemeckých vojsk a zo zločinov spáchaných po potlačení Povstania

1. z odsunu českých občanov a z prenasledovania odporcov režimu. Židovský kódex a deportácie Židov

Tiso a Židia:

• často sa vyskytuje názor, že transporty Židov v čase od 25.3.1942 do 20.10.1942 sa diali v rozpore s vôľou J. Tisa, ktorý vraj nevedel, aký osud ich stíha
• súčasťou tejto mystifikácie je i názor, že akonáhle sa dozvedel o osudoch Židov, ich transportovanie zastavil

Tiso a SNP:

• „Pamätáme sa, že to bola nemecká armáda na čele s A. Hitlerom, ktorá nám umožnila vznik našej armády. To si pamätáme a vieme, že keď táto armáda zvíťazí, bude to základ našej budúcnosti. Preto jej toto víťazstvo želáme a keď bude treba, aj pomôžeme.“
• Tiso jednoznačne spája osud slovenského národa s víťazstvom nemeckej armády

• po Mníchove sa stal prvým predsedom autonómnej slovenskej vlády, ktorá energicky likvidovala demokratické ustanovizne, zákony, neľudácke strany
• po Tisovej návšteve v Berlíne a referáte o nemeckom ultimáte 14.3.1939 vyhlásil Slovenský snem samostatný štát, ktorého sa stal prezidentom
• po prijatí zákona o HSĽS 1942 mu patril oficiálne titul „vodca“
• ako prezident a predseda vládnúcej strany bol politicky zodpovedný za činnosť štátu, politický systém, ktorý umožňoval väznenie bez súdu, prenasledovanie ideových odporcov, teror proti židovskému obyvateľstvu, likvidáciu demokratických slobôd a zavlečenie Slovenska do vojny proti Spojencom
• v období SNP slovenská vláda organizovala ozbrojený teror a boj proti antifašistom
• činnosť Tisu na čele štátu bola najmä po začiatku deportácií 1942 kritizovaná aj zo strany vedenia cirkvi
• Tiso a jeho prívrženci až do posledných chvíľ vojny (i po nej) odmietali uznať, že SR ako Hitlerov výtvor a zaťažená kolaboráciou s nacizmom i vlastnou účasťou na vojnových zločinoch nie je schopná prejsť do povojnovej Európy, že Spojenci i protifašistický odboj sa orientujú na demokratický spoločný štát Čechov a Slovákov
• pred príchodom ČA na jar 1945 utiekol Tiso aj s vládou do Rakúska, kde ho Američania zadržali a odovzdali čs. úradom
• hodnotenie politického pôsobenia Tisu si vyžaduje vyjasniť základné otázky moderných európskych dejín: úloha fašizmu a antifašizmu, postavenie malých národov, hranice a miera zodpovednosti politickej, osobnej a trestnej
• snaha ovplyvniť slovenský národ a zbaviť sa zodpovednosti za prebiehajúce udalosti.