Studená vojna – príčiny jej vzniku

Studená vojna

- počas 2. svetovej vojny boli v Európe napáchané obrovské hospodárske škody

- potrebné obnoviť normálny život

- čo sa týka medzinárodných vzťahov, na čelo svetovej politiky sa dostali

2 veľmoci Þ ZSSR a USA (najvplyvnejšie štáty na svete)

- Európa sa rozdelila na dva tábory, bloky:

1. a) sovietsky blok na východe
2. b) americká oblasť vplyvu na západe

1. ZSSR:

• snaha zabezpečiť si vlastný vplyv v štátoch, ktoré oslobodila alebo obsadila Červená armáda
• podriadiť si jednotlivé vlády a upevniť tam postavenie komunistickej strany

Þ pod Stalinovým tlakom vznikli satelity Sovietskeho zväzu – tie chránili Rusov od západu – boli tzv. „náraznikmi“

• obávaná veľmoc, veľký počet zbraní
• na druhej strane však bieda (hospodárstvo v troskách, vypálené dediny, porazili nepriateľa, ale nezískali slobodu – preplnené pracovné tábory)
• Stalin sa obával vplyvu Z sveta, kde ľudia slobodne vyslovovali svoje názory a vláda rešpektovala občianske práva Þ začal kampaň – nenávisť proti Z štátom (bývalým spojencom)

1. USA:

• cez vojnu hospodársky a politicky zosilneli (50% svetového bohatstva, vojenské základne po celom svete)
• vláda sa obávala rastúceho vplyvu komunistov v Európe (ich vplyv rástol spolu s biedou) Þ americkí odborníci hľadali spôsob, ako účinne pomôcť európskemu hospodárstvu (UNRRA, Marshallov plán)

Železná opona: - pomyselná hranica medzi západom a východom

Pojem „studená vojna“:

- termín súvisí s pojmom Železná opora

- použil ho Churchil vo svojom prejave vo Fultone

- termín, ktorý popisuje napätú atmosféru nepriateľstva medzi ZSSR a USA v rokoch 1947-89

- vzťahy síce mrazivé, ale nikdy neprerástli do „horúcej“ vojny

- stav vzájomného podozrievania, hlbokej nedôvery a otvorených príprav na budúce vojenské stretnutie v mieri

- hlavné prvky studenej vojny: hrozba použitia sily, podvratná činnosť, zosilnenie propagandy, snaha o realizáciu hospodárskej blokády

- 1948 USA vyhlásili embargo = zákaz vývozu, na moderné stroje, zariadenia, suroviny pre všetky krajiny východnej Európy a Čínu

- horúčkovité zbrojenie a urýchlenie vojnových príprav, zrieknutie sa princípu riešenia sporných medzinárodných otázok cestou rokovaní

- snaha o politiku diktátu v medzinárodných vzťahoch, veľmocenská rivalita

- súboj ideológií (demokraticko-kapitalistický a komunistický systém)

- tento konflikt existoval potenciálne už pred 2. svetovou vojnou, ale bol tlmený izolacionalistickou politikou USA a tým, že ZSSR bol zamestnaný svojimi vnútornými záležitosťami

Churchillov prejav vo Fultone (5.marca 1946):

- Fulton = mestečko na stredoamerickej rovine

- súkromná vysoká škola – Westminster College v štáte Missouri

- prednáška Winstona Churchilla o povojnovom usporiadaní sveta a otázkachmedzinárodnej politiky

- na slávnosti sa zišlo 40 000 ľudí (aj prezident USA Truman)

- Churchill vyhlásil „výpravu“ proti komunizmu – studenú vojnu

- príchod Trumana do Bieleho domu – nový faktor – vojenský atómový potenciál, Stalin snaha vyrovnať americký vojenský náskok = zhoršenie politických vzťahov

- prednáška = „Šľachy mieru“ = „Prejav o železnej opone“:

- v prítomnosti Trumana vyzval po anglicky hovoriace národy, aby vytvorili novú vojensko-politickú alianciu

- hlavne spojenectvo USA a VB – politické a národné zblíženie, vzájomné používanie vojenských základní, spoločné občianstvo obyvateľstva

- požadoval anglo-americký vojenský zväzok pre boj s východným komunizmom

- dôvod = sovietske nebezpečenstvo pre svetový mier, zachrániť Európu pred komunizmom

Trumanova doktrína:

- Harry Truman nastúpil do úradu po F.D. Rooseveltovi

- Trumanova administratíva ignorovala návrh o spoločnom občianstve VB a USA

- Biely dom ale nadšene rozpracoval Churchillove idey o sovietskom nebezpečenstve

- marec 1947 – Trumanova doktrína o zadržovaní komunizmu

- reakcia na medzinárodné vzťahy

- vychádzala z existencie dvoch znepriatelených blokov

- tie rozdelili svet na Z a V

- predpokladala aktívny zásah (ekonomický, vojenský) v krajinách, kde bude ohrozený demokratický vývoj

- hromadné previerky lojálnosti štátnych zamestnancov, pre Američanov = studená vojna doma

- v jej duchu bol koncipovaný Marshallov plán

- reakcia Stalina ® upevnenie mocenských pozícií v oblasti svojich európskych záujmov

Ukončenie studenej vojny:

- príchod novej generácie sovietskych vodcov

- zmena v zahraničnej politike

- 1985 - Michail Gorbačov

- spolupráca so Z pod tlakom narastajúcej krízy v sovietskom bloku

- 1991 – rozpad ZSSR

- symbolické ukončenie studenej vojny = prednáška Gorbačova vo Fultone

- 6.mája 1992 – s manželkou Raisou a dcérou Irinou prileteli na súkromnom lietadle s nápisom „Nástroj kapitalizmu“

- medzinárodné zhromaždenie pred Churchillovým pamätníkom

- reč – „Rieka času“ – o skončení studenej vojny:

• obe superveľmoci po skončení vojny prepásli príležitosť usporiadať svet, zaručiť celosvetový mier, dopustili sa politických chýb
• obvinil stalinské vedenie ZSSR z mnohých chýb v zahraničnej politike
• zároveň dal za vinu USA, že sa nechali uniesť nereálnou psychózou nebezpečia sovietskej agresie (veď národy ZSSR si najviac želali mier, boli najviac poznačené vojnou)
• USA uvedením jadrového komponentu do zahraničnej politiky prispeli k narastaniu svetového napätia
• obvinil obe strany z ideologizácie konfliktu
• vyzval svetové mocnosti na spoluprácu, na vytvorenie globálneho bezpečnostného systému, na ekonomickú spoluprácu a dodržiavanie ľudských práv
• jeho výzva bola však len symbolickým gestom bývalého štátnika bez politickej moci, ktorú zatienili nové, aktuálnejšie udalosti svetovej politiky

- studená vojna priniesla i vznik NATO, a EHS (predchodca EU)

- 1949 – NATO – Rusi mali atómovú bombu, Američania sa báli (zámienka)

- 1955 – Varšavská zmluva – organizácia východného bloku

2. Lokálne konflikty počas 2. svetovej vojny:

• Blízky východ – dôležitý strategický význam
• križovatka ciest medzi Európou, Áziou a Afrikou, bohaté naftové ložiská
• tieto krajiny nezasiahla fašistická okupácia
• silné feudálne prežitky
• po vojne tu vzniklo niekoľko nových štátov – oslobodili sa zo závislosti od Veľkej Británie (Egypt, Jordánsko, Irak, emiráty v okolí Perzského zálivu), Francúzska (Libanon, Sýria), Talianska (Líbya)
• VB, F, USA – spoločný postup, ale aj rozpory – USA snaha získať pevné pozície v arabskom svete
• Palestína – spravovaná VB- snaha medzinárodných židovských organizácií vytvoriť samostatný židovský štát – 1948 – vznik Izraela
• zrážky medzi židovským a arabským obyvateľstvom – občianske vojny
• Izrael – boj so susednými arabskými štátmi

4 ARABSKO-IZRAELSKÉ VOJNY:

1.) 1949: vojna o Palestínu

• porážka arabských štátov (Egypt, Irak) - Izrael získal ďalšie územia, nasledoval útek Arabov z Palestíny (800 000), naďalej napätie, arabské štáty neuznali Izrael

2.) 1956: sinajská vojna

• útok na Egypt (1952 – prevrat v Egypte, zvrhnutie kráľa Faruka, na čele arabskej revolúcie Gamal Abdal Násir – budúci prezident: dohoda s VB o odchode jej vojsk, program sociálnych reforiem, hospodárska výstavba napr. priehrada na Níle pri Asuáne, znárodnenie Suezu; Násir – snaha upevniť národnú nezávislosť ® VB,F,USA hospodárska blokáda 1956);
• VB,F, Izrael – vojenský útok – zvrhnúť Násira (neúspešne);
• zásah jednotiek OSN (nesúhlas USA s útokom proti Egyptu)

3.) 1967: šesťdenná vojna

• preventívna vojna Izraela proti Egyptu, ktorý požadoval odchod vojsk OSN z oblasti Sinajského polostrova a zablokoval Arabský záliv (tým znemožnil Izraelu prístup do Indického oceánu a odrezal Izrael od zásobovania)
• útok izraelského letectva na Egypt, Jordánsko, Sýriu – obsadili veľkú časť Jordánska s Jeruzalemom a Golanské výšiny v Sýrii = bleskové izraelské víťazstvo, Izrael sa stal pánom okupovaných území s arabským obyvateľstvom
• ZSSR, Českoslov. – podpora arabským štátom, prerušenie diplomat. stykov s Izraelom (obnovené 1990)
• Suez zablokovali potopené lode, roky sa nepoužíval
• OSN sa napriek úsiliu nepodarilo problém usporiadať

4.) 1973: kippurská (ramadánska)vojna

• zaútočili egyptské a sýrske jednotky
• Izraelčania prekročili Suez – technická a vojenská prevaha
• Arabi dali najavo solidaritu v rámci Organizácie arabských krajín vyvážajúcich ropu – obmedzili ťažbu ropy a zvýšili jej cenu = ropná kríza (obmedzili dodávky ropy do vyspelých krajín ® Ženevská konferenciao Blízkom východe – USA,ZSSR, Jordánsko, Izrael, Egypt – dohoda o ukončení bojov)
• Blízky východ – naďalej ohnisko napätia

• nová éra – egyptský prezident Anvar Sadat
• 1977 navštívil Jeruzalem, snaha o mierové urovnanie vzťahov s Izraelom (s pomocou amerického prezidenta Jamesa Cartera)
• 1978 – dohody v Camp Davide = prvé oficiálne uznanie Izraela za arabský štát (výmenou za vrátenie Sinajského polostrova)
• 1979 – separátna mierová zmluva Egypt – Izrael
• ostatné arabské štáty označili Sadata za „zradcu arabskej veci“
• 1981 zavraždený

• rozhodujúci vplyv medzi Arabmi v Palestíne – Organizácia pre oslobodenie Palestíny (OOP) – na čele Jásir Arafat
• 1982 – pokus Izraela zlikvidovať OOP a jej základňu v Libanone = Izrael sa zaplietol do občianskej vojny v Libanone (od 1976 medzi kresťanskými a moslimskými skupinami)
• 1985 – Izrael opustil všetky obsadené územia
• 1993 – rokovania medzi Izraelom a OOP – dohoda, ale: na oboch stranách extrémistické sily, ktoré sa snažia zvrátiť mierový proces (teroristické akcie)

KÓREJSKÁ VOJNA (1950-1953):

• 1945 – oslobodená od japonskej okupácie ® rozdelenie na dve časti: Severná Kórea = sovietske vojská - vytvorenie ľudovodemokratického režimu sovietskeho typu (Kim Ir-sen), podpora od ZSSR, Číny
• Južná Kórea = vylodenie americkej armády – občianska vláda Li Syn Mana podporovaná Američanmi
• jún 1950 – medzi oboma časťami vypukla občianska vojna – snaha S Kórey so súhlasom Stalina a Mao Ce-tunga zjednotiť celú krajinu pod komunistickou nadvládou
• armáda S Kórey vstúpila do Soulu a za mesiac obsadila takmer celú J Kóreu
• Rada bezpečnosti OSN označila za útočníka S Kóreu a vyzvala členské štáty OSN, aby pomohli juhu (90% jednotky USA, aj menšie jednotky 15 štátov)
• S – čínske vojská, podpora aj Československo (zbrane, lieky, autá, fond solidarity)
• júl 1953 – dohoda o prímerí – hranica ostala (38.rovnobežka), aj 2 štáty

VOJNA V INDOČÍNE:

• Indočína = dnešný Vietnam, Laos, Kambodža
• predtým súčasť francúzskej koloniálnej ríše
• počas II. svetovej vojny – japonská nadvláda
• Francúzsko – snaha obnoviť svoje panstvo
• 1947-54 – Národné oslobodzovacie hnutie
• význ. úlohu v tejto oblasti – Čína – 1949 nástup komunistov k moci, vyhlásenie Čínskej ľudovej republiky pod vedením Mao Ce-tunga – snaha orientovať Indočínu na Peking a Moskvu (v občianskej vojne porazil Čankajška podporovaného USA, ktorý sa utiahol na ostrov Taiwan – toto územie pokladá Čína za svoje a neuznáva jeho samostatnosť)
• USA podporovali Francúzsko vo vojne v tejto oblasti – snaha pretvoriť Indočínu na novú základňu pre vojnu proti Číne, kým Čína chcela preorientovať Indočínu na ZSSR
• 1954 – Ženeva – dohoda o ukončení vojny , stiahnutie francúzskych vojsk, do Indočíny žiadny štát nesmie dovážať zbrane a krajiny Indočíny sa nesmú zapojiť do žiadneho bloku
• nezávislosť – 4 nové štáty:

Vietnamská demokratická republika (S, Hanoj, na čele Ho či Min)

Vietnamská republika (J, Saigon, na čele Ngo Dinh Dien)

Laoské kráľovstvo

Kambodžské kráľovstvo

VOJNA VO VIETNAME 1961-1975:

• S Vietnam chcel zjednotiť celý Vietnam pod svoju nadvládu
• USA sa im snažili zabrániť – porušili dohodu o Indočíne
• 1960 – J.F. Kennedy – 1. krok k intervencii do Vietnamu
• taktika špeciálnej vojny – posielali do oblasti zbrane, odborníkov
• 1960-1963 – podpora Kennedyho vo vojne
• 1963 – Kennedy zavraždený
• 1964 – stroskotanie špeciálnej vojny
• otvorená agresia
• USA zinscenovali prepadnutie 2 amerických lodí Vietnamcami v Tonhinskom zálive
• 1964 – prezident Johnson vydá rozkaz na začatie leteckého a námorného bombardovania
• USA zhodili viac bômb, ako počas 2. svetovej vojny
• Americká verejnosť bola proti, demonštrácie
• „vietnamský syndróm“ – hnutie odporu proti vojne aj vo svete
• 1969 – Nixon – program vietnamizácie vojny
• postupný odchod Američanov, nechali boje len na Vietnamcoch
• 1973 USA odišli
• 1975 koniec vojny, severný Vietnam zvíťazil
• zjednotil sa pod nadvládu komunistov
• ČSR na strane severu

BERLÍNSKA KRÍZA:

• Berlín po vojne rozdelený na 4 okupačné zóny: sovietska, americká, francúzska, britská
• bol oblasťou stretávania medzi Východom a Západom, protiklad
• separátna menová reforma v Z Nemecku 1948 – pokračovanie v rozkole
• sovietska okupačná správa – snaha zabezpečiť si vplyv v celom Berlíne ® sovietsky maršal Sokolovskij opustil Spojeneckú kontrolnú komisiu, blokáda prístupových ciest do Z Berlína, uzavreli dopravu, chceli Berlín vyhladovať (1948-49 tzv. malá blokáda)
• Stalin sa domnieval, že Z časť mesta sa „zadusí“ a západní spojenci ho opustia, keď sa vyčerpajú jeho zásoby
• blokáda Berlína trvala 11 mesiacov (máj 1949)
• Američania – zásobovanie letecky, zastavenie akýchkoľvek hospodárskych stykov so sovietskym okupačným pásmom
• ZSSR postupne obmedzoval neúčinnú pozemnú blokádu (1950 ju zrušil)
• berlínska kríza vyvolala medzinárodné napätie, ovplyvnila verejnú mienku na Z, uľahčila USA vytvoriť NATO
• 9.1949 – vznik Nemeckej spolkovej republiky (spolkový kancelár Konrad Adenauer)
• 10.1949 – vznik Nemeckej demokratickej republiky (Wilhelm Pieck)
• druhá berlínska kríza – predstavitelia NDR podporovaní Moskvou – skoncovať s únikom východonemeckých odborníkov na bohatý Z – zabrániť „úniku mozgov“
• jediná možnosť = 8.1961 - berlínsky múr – postavený za 1 noc medzi Z a V Berlínom = symbol komunistického útlaku a rozdelenej Európy
• odstránený 9.11.1989

KARIBSKÁ KRÍZA:

• Kuba = typický príklad hospodárskej zaostalosti a politickej závislosti
• panstvo amerických monopolov (mali na Kube vojenskú základňu Guantanamo)
• 1952 – vojenská diktatúra generála Batistu – podporovali ho USA
• začiatok národnooslobodzovacieho hnutia = útok skupiny mladých vlastencov - Fidel Castro s bratom Raúlom - na kasárne Moncada v Santiagu de Cuba 26.7.1953 – potlačené
• Castro 15 rokov väzenie, neskôr amnestovaný
• 1959 – zvrhnutie Batistovej diktatúry
• nová vláda – predseda Fidel Castro: hospodárske a sociálne premeny, pozemková reforma, znárodnenie amerického majetku (cukrovary, bane, banky)
• od 1960 Sovieti začali poskytovať stálu pomoc kubánskemu hospodárstvu
• USA – snaha zvrátiť vývoj na Kube – hospodársky a politický nátlak, hrozili vojenským zásahom, začali s hospodárskou blokádou, podporovali kontrarevolučné živly
• 1961 – Zátoka svíň – vylodenie kubánskych emigrantov podporovaných USA – Castro ich porazil
• Kuba – opierala sa o ZSSR (nafta, ktorú USA odmietli dodávať, cukor, ktorý USA odmietli kupovať)
• 1962 – ZSSR po dohode s kubánskou vládou – vybudovali na ostrove tajné odpaľovacie základne pre rakety (bolo možné ľahko zasiahnuť dôležité oblasti USA – Washington, New York, Dallas, Boston, Philadelphia), vraj snaha zabezpečiť obranyschopnosť Kuby, lebo cítila sa ohrozená
• USA mali v tom čase svoje rakety v Turecku a boli schopné kedykoľvek zaútočiť na ZSSR z bezprostrednej blízkosti
• počet bojových hlavíc – 5000 ku 300 v prospech USA
• rozmiestňovanie rakiet odhalili americké špionážne lietadlá – hrozba priamej sovietsko – americkej konfrontácie (Chruščov – Kennedy)
• Moskva nevylučovala letecký útok – príkaz uviesť do chodu radary a zvýšiť bojovú pohotovosť (jeden z veliteľov si rozkaz vysvetlil po svojom a dal povel na zostrelenie amerického prieskumného lietadla – zahynul major Anderson, ktorý prvý vyfotografoval sovietske rakety na Kube – bolo to skôr nedorozumenie ako úmysel)
• USA – snaha znemožniť ďalší dovoz rakiet – vyhlásili blokádu Kuby (zastaviť sovietske lode)
• ZSSR súhlas s demontážou rakiet, USA - že nepodniknú priamu agresiu proti Kube – zrušenie námornej blokády Kuby
• najväčšie nebezpečenstvo = možnosť zlyhania techniky alebo človeka
• Kubánci, ktorí boli vystavení najväčšiemu riziku, neboli vôbec pripustení k slovu, aj Castro sa o rozhodnutí stiahnuť rakety dozvedel iba zo správ tlačových agentúr (nazval to „socialistický Mníchov“)
• obe superveľmoci prešli vo vojenských vzťahoch na normálny režim

Ďalšie vojny:

- vojna v Afganistane – 1979

- Perzský záliv

- Irak, Irán

kolonializmus = politika imperialistických štátov, cieľom ktorej je utláčať, zotročovať a vykorisťovať zaostalé národy a drancovať prírodné bohatstvo hospodársky málo vyvinutých krajín

neokolonializmus = kolonizátori krajiny neovládajú politicky, ale zaostalé krajiny od vyspelých krajín závisia hospodársky = zastretá forma závislosti

dekolonizácia = politické, ekonomické a ideologické opatrenia, ktoré smerujú k likvidácii koloniálneho systému

kolonizácia = a) osídlenie voľného územia obyčajne v cudzej krajine

1. b) obsadenie cudzieho územia s cieľom vykorisťovať
2. c) založenie osady, kolónie v cudzej krajine

1. Problémy krajín 3. sveta:

Politické problémy: - po 2. svetovej vojne – rozpad koloniálnych sústav

- vznik nových štátov

- rozdielne usporiadanie – diktatúry, monarchie, demokracie

- vplyv koloniálnych mocností na vnútorné veci

- za udržanie vplyvu viedli bývalé koloniálne veľmoci vojny

- napr. Francúzsko vo Vietname

- reakčné režimy – diktatúry – Latinská Amerika, Afrika

Sociálne problémy: - veľa nerastného bohatstva

- niektoré krajiny ich využívajú – Saudská Arábia, SAE

- iné nie – Afganistan, niektoré krajiny Afriky

- tie, ktoré nemajú nerastné bohatstvo – na hranici chudoby

- priemerný vek je 40 – 45 rokov

- epidémie, choroby, nie sú financie na očkovanie

- státisíce ľudí zomiera na AIDS

- 200 detí na 1000 obyvateľov umiera do 1 roku života

Hospodárske problémy: - závislosť od veľmocí

- drancovanie hospodárstva – vykorisťovanie

- rozvoj priemyslu a poľnohospodárstva brzdený, lebo veľmoci chceli presadiť svoj tovar

- ceny nerastných surovín diktovali veľmoci, pretože sa chceli obohatiť

- zadlžovanie týchto krajín

- národnostné problémy – občianske vojny

Vzťah vyspelých a rozvojových krajín: - je to o vzťahu silný – slabý

- rozvojové krajiny si vytvárajú medzinárodné organizácie na ochranu záujmov

- napr. Liga arabských štátov

- v niektorých oblastiach – hrozba vojnového konfliktu

- bohatšie rozvojové krajiny majú s vyspelými zväčša dobré vzťahy

- môžu sa ale vyskytnúť aj problémy v ekonomike, obchode

- svet smeruje k tomu, že na riešenie konfliktov sa používa stále menej sily

- predpokladá sa spolupráca, priateľstvo, vzájomná pomoc

- garantovať to má OSN

- takýto stav však nebude ľahké dosiahnuť

- snaha rozvojových krajín o samostatnejšiu politiku, aby aj oni mohli zasahovať do medzinárodnej politiky, pomerov

- najhoršia situácia je momentálne v Afrike – diskriminácia, rasizmus