Priemyselná revolúcia (asi 1750- 1850)

Priemyselná revolúcia (asi 1750- 1850)

Priemyselnou revolúciou nazývame veľký technicko-hospodársky a sociálno-ekonomický prevrat v ľudskej spoločnosti, ktorý vyvolalo masové zavádzanie strojovdo výroby, a ktorý viedol k prechodu od agrárneho hospodárstva k hospodárstvu s prevahou priemyslu. Stroje (najskôr na ručný, potom na vodný, parný, a napokon na elektrický či naftový pohon) začali postupne nahradzovať ručnú prácu, čo umožnilo obrovský nárast tovarovej výroby. Priemyselná revolúcia sa začala najprv v Anglicku, kde boli pre ňu najlepšie predpoklady, preto sa pre ňu používa aj termín Anglická Priemyselná revolúcia (1750 –1850).

Prvotným predpokladom pre Priemyselnú revolúciu bolaRevolúcia Agrárna, teda rapídne zvýšenie produktivity v poľnohospodárstve, čo umožnilo jednak uživiť omnohoviac ľudí, ktorí sa mohli venovať priemyselnej výrobe, a zároveň vyžadovalo na vidiekuomnoho menej pracovných síl, ktoré sa mohli presunúť do miest. Agrárnu revolúciu spustilo tzv. „ohradzovanie pozemkov,“ kedy veľký pozemkoví vlastníci v polovici18.storočia „sceľujú“ ekonomickým a spoločenským nátlakom svoje pozemky na úkordrobných majiteľov pozemkov, čím v Anglicku prakticky zaniká vrstva slobodnýchroľníkov. Na týchto nových veľkých pozemkoch sa zvyšuje výrobav poľnohospodárstve, a to vďaka nahradeniuTrojpoľného hospodárstva (jarina, ozimina, úhor) oveľa efektívnejším a výnosnejšímStriedavým hospodárstvom (jarina, ozimina, a úhor je nahradený krmovinami), ktoré zároveň umožňuje ustajnenie dobytka namiesto jeho dovtedajšieho voľného pasenia, čím sa zasa spätne získava viac hnojiva pre pôdu. V poľnohospodárstve sa tak vďaka oveľa väčším ziskom môžu hromadiťveľké voľné finančné prostriedky – „akumuluje sa prvotný kapitál,“, ktorý sa spolu so ziskom z anglických kolónii a koloniálneho zámorského obchodu použije práve v Priemyselnej revolúcií, pri jej spočiatku nákladnom (no neskôr o to výnosnejšom) spustení a realizácií, keď bolo treba veľké počiatočné investície na nákup strojov a ich údržbu, na kúpu a prepravu surovín vo veľkom, na mzdy pre množstvo zamestnancov atd. Veľké pozemky získané sceľovaním sa zároveň používajú i na hromadný chov oviec na vlnu, ktorá je v prvom štádiu Priemyselnej revolúcie reprezentovanom ľahkým textilným priemyslom spolu s bavlnou pestovanou na plantážach v anglických kolóniách tou najdôležitejšou surovinou (preto i termín „ohradzovanie“ pre sceľovanie pozemkov v tomto období v polovici 18.storočia, lebo sa stavali ohrady

• ploty pre pasúce sa ovce).

Agrárna revolúcia zasa umožnilaRevolúciu Demografickú (ako ďalší z predpokladov pre priemyselnú revolúciu), keď len v 19. storočí sa počet obyvateľov Európy viac nežzdvojnásobil, zatiaľ čo vývoj k predchádzajúcemu stavu trval niekoľko tisícročí. Len vo Veľkej Británii sa počet obyvateľov v rokoch 1750-1831 zvýšil zo 7,5 milióna na 16,5 milióna a do roku 1914 dosiahol 42 miliónov. Demografická revolúcia je zároveň spätá i s „urbanizáciou“, teda so sťahovaním ľudí z vidieka do miest – za prácou v manufaktúrach a továrňach, keďže ohradzovaním prišli roľníci o možnosť obživy na vidieku. Na začiatku Priemyselnej revolúcie nežila v anglických mestách ani 1/10 všetkého obyvateľstva, jej koncom okolo roku 1850 už žila v mestách až 1/4 všetkého obyvateľstva Anglicka.

Okrem toho, že Anglicko ako prvé z krajín v Európe a na svete prešlo Agrárnou a Demografickou revolúciou, malo na zahájenie a uskutočnenie Priemyselnej revolúcie najlepšie i ďalšie predpoklady:

1.)Politické predpoklady – Veľká Británia bola už niekoľko storočí formou vlády

konštitučnou monarchiou, v ktorej parlament výrazne obmedzoval panovnícku moc,

a vláda bola od kráľa nezávislá a zodpovedala sa parlamentnej väčšine. Nezávislé boli aj britské súdy. Vláda nekládla prekážky slobodnému podnikaniu, naopak, už roku 1707 boli zároveň so vznikom Veľkej Británie (rovnocenným spojením Anglicka a Škótska, a podradným neslobodným pripojením Írska) zrušené v tejto štátnej únii i všetky colnéobmedzenia, takže Veľká Británia sa stala najväčšou zónou voľného obchodu v Európe. 2.)Geografické predpoklady – Anglicko malo veľké ložiská železnej rudy a uhlia, akoaj množstvo splavných vodných tokov potrebných na rýchlu a lacnú prepravuobrovského množstva surovín či ťažkých strojov.

ÚLOHA 1: Objasnite význam termínov: „priemyselná revolúcia“, „agrárna revolúcia“, „demografická revolúcia a popíšte predpoklady Anglickej Priemyselnejrevolúcie......

Anglické hospodárstvo preto mohlo ako prvé prejsť okolo roku 1750 k strojovej veľkovýrobe, a to v rámciI. etapy Priemyselnej revolúcie (1750-1800) v oblasti Ľahkého priemyslu – konkrétne v odvetví textilníctva, kde John Kay vynašiel už roku 1733 tzv. lietajúci člnok a James Hargreaves skonštruoval s jeho pomocou roku 1764 prvý spriadací stroj („Jenny“), ktorý po svojom zavedení do výroby enormne zvýšil a zlacnil výrobu látok z domácej vlny i z kolónii dovážanej bavlny, lebo mohol naraz spracovať 8 nití, hoci ho obsluhoval len jeden človek. Stroj však vyrábal tenkú priadzu, ktorá sa často trhala, preto ho roku 1767 vylepšil Highsov spriadací stroj „Water frame“ (poháňaný vodným kolesom) – ten však zase vyrábal príliš hrubú priadzu. Nakoniec roku 1779 využil prednosti oboch týchto strojov Samuel Crompton a vytvoril

„Spinning mule“ - stroj, ktorý dokázal naraz spriadať až 1000 nití.

Prvé stroje boli vyrábané z dreva, už veľmi skoro ich však nahradil oveľa trvácnejší kov. Tieto prvé stroje v textilníctve spočiatku fungovali na ľudský ručný pohon, ten však onedlho nahradil dlho používaný vodný pohon, prečo sa aj prvé novobudované viacposchodové továrne začali stavať spočiatku najmä pri vodných tokoch. Práve továrne boli základom efektívnej výroby vo veľkom, ktorá vystriedala menej efektívnu prácu doma – v malých dielňach.

mesto Manchester prezývané aj textilný spriadací stroj „Jenny“ James Hargreaves ako „Cottonopolis“ – bavlnové mesto

Problémy so zastavanosťou plôch pri vodných tokoch a neustále stúpajúce nároky na nové zdroje energie mohol vyriešiť až vynálezparného stroja roku 1769, o ktorý sa pričinil James Watt, a ktorý bol prvý krát vo výrobe – v železnej huti použitý roku 1776. Práve parný stroj sa stal „motorom celej Priemyselnej revolúcie“. Jeho lavínovitézavádzanie do výroby si vyžiadalo aj rapídne zvýšenie ťažby uhlia a koksu – odplyneného uhlia, ktoré tak nahrádzajú nedostatok dreva ako počiatočného paliva parných strojov. Ako prvý začal roku 1709 používať koks na tavenie železa namiesto dreveného uhlia Abraham Darby. Zároveň muselo dôjsť aj k enormnému zvýšeniu výroby surového železa, ktorého produkcia sa za necelé storočie v rokoch 1730-1840 zvýšila v Anglicku na 70 násobok! – umožnilo to zavádzanie efektívnejších tzv. Vysokých pecí namiesto dovtedajších tzv. Nízkych (šachtových) pecí v rozvíjajúcom sa hutníckom priemysle.

ÚLOHA 2: Charakterizujte I. etapu Priemyselnej revolúcie (1750-1800)........................

Ľahký priemysel reprezentovaný predovšetkým textilnou výrobou začal od počiatku II.

etapy Priemyselnej revolúcie (1800-1850) po roku 1800 strácať svoje vedúce postavenie v Priemyselnej revolúcii v prospech Ťažkého priemyslu – teda odvetví strojárstva (najmä stavby parných strojov, lokomotív a vagónov), hutníctva a po roku 1850 aj oceliarstva. Prevahu ťažkého priemyslu umožnili ďalšie nové prevratné vynálezy:

– Roku 1783 vzlietli bratia Montgolfierovci ako prví ľudia do vzduchu na balónenaplnenom horúcim vzduchom.

– Roku 1784 Henry Cort objavom „pudlovania železa“ zjednodušil a skvalitnil výrobu ocele.

– Roku 1796 skonštruoval Joseph Bramah hydraulický lis.

– Rovnako roku 1796 James Parker objavil cement.

– Roku 1807 Robert Fulton skonštruoval a odskúšal na rieke Hudson prvý parný čln s názvom „Clermont“ a roku 1819 prvý zaoceánsky parník Savannah za 25 preplával Atlantický oceán z amerického mesta Savannah do britského mesta Liverpoolu.

– Roku 1814 George Stephenson zostrojil prvú parnú banskú lokomotívu „Puffing Billy“. Táto utiahla 30 ton nákladu rýchlosťou 6,5 km/h do kopca. V roku 1829 vyhral so svojou lokomotívou Rocket, ktorá pri svojej hmotnosti viac ako 4 tony dokázala ťahať trinásťtonovú záťaž a dosiahla rýchlosť 46,6 km/h, súťaž vypísanú vlastníkmi trate pri Liverpoole. Bola to prvá parná lokomotívu na bežné použitie.

– Roku 1835 skonštruoval Samuel Colt prvý bubienkový revolver.

– Roku 1855 Henry Bessemer skonštruoval konvertor výroby ocele, čo bola lacná metóda spracovania surového železa na oceľ – tzv. bessemerovanie – výroba ocelevháňaním vzduchu do konventora, čím sa spaľoval dusík z roztaveného železa, ktoré samenilo na oceľ.

Wattov parný stroj James Watt Robert Fulton Fultonova parná loď

„Clermont“

Parná sila tak umožnila iRevolúciu v Doprave, keď rýchlo rástla predovšetkým železničná sieť, ktorá obmedzila izolovanosť jednotlivých regiónov a krajín, a likvidovala rozdiely v cenách vyvolávané nedostatkom tovaru na jednom a jehoprebytkom na druhom mieste, a pomáhala tak utvárať jednotný národný (štátny) trh. Tak v rokoch 1830-1850 sa rozšírila sieť železníc v Anglicku zo 152 km na 10 653 km, v Nemecku dosiahla dĺžku 6 000 km a v USA 14 500 km. Veľké zaoceánske osobné a nákladné parníky zasa podobným spôsobom pomáhali utvárať celosvetový trh (neskôr i nákladné a osobné lietadlá).

„Puffing Billy“ Bessemerov konvertor Samuel Colt tzv. „Patersonov colt“ z roku 1836

ÚLOHA 3: Charakterizujte II. etapu Priemyselnej revolúcie (1800-1850)......................

Druhý najväčší prevrat v priemysle, hneď po vynáleze parného stroja, spôsobilo využívanie elektrickej energie, ktorej používaním sa začala tzv. „Druhá Priemyselná

revolúcia“(1850-1945). Medzníky pre jej zahájenie predstavovali roky 1879, kedy Thomas Alva Edison predstavil prvú funkčnú žiarovku, a rok 1882, kedy uviedol Edison do prevádzky prvú parnú elektráreň v New Yorku aj s funkčným elektrorozvodom.

Thomas Alva Edison Edisonov fonograf Karl Benz Benzov automobil Gottlieb Daimler

Po roku 1850 sa ťažisko Priemyselnej revolúcie presúva z Anglicka doNemecka a USA. Zároveň s tým sa Priemyselná revolúcia šíri aj do ostatných častí Európy (Belgicka, Francúzska, Holandska, Talianska, Španielska, Rakúska), koncom 19. storočia aj do Japonska a Ruska, pričom v mnohých zaostalých krajinách „Tretieho sveta“ sa Priemyselná revolúcia nerozbehla dodnes. Po roku 1875 Veľká Británia, USA,Nemecko a Francúzsko sústreďovali viac než 3/4 všetkej priemyslovej výroby sveta. V Druhej Priemyselnej revolúcii zaznamenali široký rozmach i nové odvetvia – elektrotechnický a chemický priemysel – boli vynájdené umelé farbivá a hmoty (celuloid, bakelit), umelé textilné vlákna (nylon, sylon), výbušniny (dynamit), lieky (penicilín).

Popri Edisonovej elektrine malo najväčší význam v tomto období skonštruovanie prvého štvortaktného benzínového spaľovacieho motora v rokoch 1883-1886 Nemcami Karlom Benzom a Gottliebom Daimlerom, ktorého dlhodobým následkom bola neskôr masová linková – pásová výroba áut a lietadiel (započatá prvý krát americkým automobilovým továrnikom Henry Fordom).

Ešte pred Benzom a Daimlerom však skonštruoval prvývýbušný motor roku 1867 Nikolaus Otto.

– Roku 1840 skonštruoval prvý elektromagnetický telegrafSamuel Morse.

– Roku 1867 skonštruoval Werner von Siemens prvé dynamo.

– Roku 1867 vynašiel Alfred Nobel dynamit.

– Roku 1876 skonštruoval prvý funkčný telefón Graham Bell.

– V rokoch 1884-85 skonštruoval Nikola Tesla prvý trojfázový generátor (parnú turbínu).

– Roku 1897 zostrojil Rudolf Diesel prvý naftový (dieselový) motor.

– Roku 1897 skonštruoval prvý bezdrôtový telegrafGauglielmo Marconi.

– Roku 1903 bratia Wrightovci skonštruovali prvé funkčné motorové lietadlo.

ÚLOHA 4: Charakterizujte tzv. „Druhú Priemyselnú revolúciu“(1850-1945)..................

Tzv. „Tretia Priemyselná revolúcia“ (po roku 1945) nazývaná aj ako „Vedecko- technická revolúcia“ započala po druhej svetovej vojne po roku 1945 a vyústila v letoch človeka do vesmíru, štiepenie atómu či miniaturizáciu – pokračuje i dnes.

Priemyselná revolúcia priniesla aj nové rozvrstvenie spoločnosti: Z roľníkov sa stali priemyselní robotníci (proletariát), a pribudla k nim aj vrstva malých remeselníkov, ktorí neobstáli v konkurencii továrenského veľkopriemyslu a stali sa takisto súčasťou proletariátu. Úmorná stereotypná štrnásť či dokonca až osemnásť hodinová továrenská

práca v prašnom, hlučnom, zle osvetlenom prostredí za mzdy sotva stačiace na holú existenciu, k čomu sa pridružoval aj život v špinavých a preplnených robotníckych barakoch na predmestiach miest neďaleko tovární, vyvolávali veľkú nespokojnosť robotníkov, ktorú prejavovali štrajkami, hladovými pochodmi a živelnými výbuchmi nespokojnosti. Začiatkom 19. storočia, keď sa v textilnej výrobe začalo s masovým zavádzaním mechanických krosien vzniklo prvé hnutie proletárov – luddizmus. Robotníci textilnej továrne, vedení svojim predákom Nedom Luddom, sa vzbúrili protizavádzaniu mechanických krosien v továrni, pretože sa (oprávnene) obávali, že strojeich pripravia o prácu a začali ich ničiť. Najväčší rozmach hnutie zažilo v rokoch 1811- 1816. Obzvlášť nehumánne bolo vykorisťovanie detskej a ženskej práce prvotnými kapitalistami. Tí si totiž uvedomili, že na niektoré práce sa lepšie hodia ženy a deti, ktorým mohli vyplácať nižšie mzdy. Tím klesli mzdy mužov, čo si opätovne vynútilo, aby sa na príjmoch rodiny podieľali všetci členovia. Robotníci v továrňach začali zároveň pociťovať aj „odcudzenie“ (človeka od jeho práce), lebo počas výrobnéhoprocesu už človek nevyrábal a nevidel celý výrobok, ale len jeho malú časť, ktorú robil,harmónia vzťahu človek – výrobok sa tým stratila, a človek z toho začal byťfrustrovaný. Vláda a kapitalisti spočiatku prejavy nespokojnosti robotníkov krvavo potláčali vojskom a políciou – desiatky mŕtvych robotníkov stálo napríklad potlačenie robotníckej demonštrácie roku 1819 v Manchestri.

Po období ničenia a sabotáži prešli robotníci postupne na vyššiu formu boja – začali sa na obranu svojich práv a za zlepšenie svojich životných podmienok organizovať – vzniká tzv. Robotnícke hnutie. V roku 1836 vzniklo v LondýneZdruženie robotníkov, ktoré vypracovalo tzv. Chartu ľudu. Charta bola petícia, ktorá žiadala všeobecnévolebné právo, skrátenie pracovného času na 10 hodín a zvyšovanie robotníckychmiezd. Parlament však Chartu zavrhol a chartistické hnutie pre opakované neúspechy petície a závažné vnútorné rozpory roku 1848 zaniklo. Od štyridsiatych rokov 19.storočia ho však začína nahrádzaťOdborové hnutie. Odbory ( anglicky trade unions), združovali robotníkov konkrétnych profesií, ktorí spoločne presadzovali svojepožiadavky voči zamestnávateľom, pričom používali aj nátlakové formy – štrajky. Odborové hnutie vzniklo neskôr aj v USA, Francúzsku a Taliansku.

Vláda i kapitalisti boli aj pod tlakom verejnej mienky sympatizujúcej s požiadavkamirobotníckeho a odborového hnutia (a zo strachu pred šírením socialistických myšlienok medzi robotníkmi) nútení životné podmienky robotníkov postupne zlepšovať: zvyšovali im mzdy, roku 1833 obmedzila vláda prácu žien a detí v továrňach, a začali sa prijímať aj prvé opatrenia v oblastiach sociálneho, zdravotného a dôchodkového zabezpečenia robotníkov. Dôsledky Priemyselnej revolúcie pre robotníctvo tak možnocharakterizovať ako negatívne v krátkodobej a pozitívne v dlhodobej perspektíve.Možno povedať, že v dlhodobej perspektíve priniesla Priemyselná revolúcia rastživotnej úrovne pre všetky vrstvy obyvateľstva spoločnosti.

ÚLOHA 5: Objasnite význam termínov: proletariát, luddizmus, „odcudzenie človekaod jeho práce“, robotnícke hnutie, „Charta ľudu“, odborové hnutie................................