Umenie na prelome 19. a 20. storočia

Umenie na prelome 19. a 20. storočia

V 19. storočí došlo k mnohým zmenám a prevratom v hospodárskom, spoločenskom a politickom živote. V ľuďoch vznikali nové vlastenecké pocity a túžby po slobode, čo viedlo k vypuknutiu mnohých revolúcii v Európe i vo svete. Dovtedy bola antika považovaná za matku umenia a Taliansko bolo centrom všetkých smerov v umení i architektúre. V 19. storočí však došlo k zmene a ťažisko kultúry sa prenieslo do

 Francúzka, kde vzniká množstvo nových umeleckých smerov, ktoré sa navzájom prelínajú. V polovici 19. storočia bol umelcami vo Francúzsku vyhlásený princíp L'ART POUR L'ART – (francúzsky: „umenie pre umenie“), v dôsledku ktorého nemalo mať umenie konkrétny zmysel, ani politické, sociálne alebo náboženské väzby. Podľa tých istých zásad sa malo posudzovať aj staršie umenie iba na základe umelecko formovaných hľadísk.

Romantizmus bol verejným odrazom úpadku starých a utvárania sa nových spoločenských pomerov, ktoré sa prejavovali v zvýrazňovaní protikladov medzi ideálom a skutočnosťou. Bol reakciou na suchý a príliš triezvy klasicizmus, predstavujúc úplný odklon od antiky a kládol dôraz na vnútorné ľudské pocity, zmysli a vôľu. Zdôrazňoval individuálny prístup ku skutočnosti a odmietal napodobňovanie minulých tendencií. Romantizmus vychádzajúci z pozícií meštianstva narušuje sústavu hodnôt, ktoré priniesol klasicizmus spätý najmä so šľachtou. Proti rozumovému racionalizmu stavia cit a vášne. Silnou oblasťou romantizmu sa stáva maliarstvo. Predstavitelia: Eugene Delakroix a F. Goya.

Realizmus sa snažil priviesť človeka k čo najužšiemu vzťahu k prírode. Zachytával skutočnú podobu tak, ako ju umelec skutočne videl. „Čo je skutočné, je aj pekné.“ Prejavoval sa ako opozícia ku klasicizmu a romantizmu. Realizmus nebol výsledkom imaginácie, ale obmedzoval sa na čo najpodrobnejšie a najdôkladnejšie pozorovanie skutočnosti. Predstavitelia: Gustave Coubert a H. Daumier.

ÚLOHA 1: Vo všeobecnosti charakterizujte umenie na prelome 19. a 20. storočia a popíšte umelecké smery romantizmu a realizmu s uvedením aspoň jedného predstaviteľa z každého z nich.............................................................................................

Eugène Delacroix: Sloboda vedie ľud na barikády Gustave Courbet: Nahá ležiaca žena

Secesia (rakúsky termín) nazývaná tiež „art nouveau“ (francúzsky termín), je umelecký sloh prelomu 19. a 20. Storočia, ktorý bol posledným univerzálnym výtvarným slohom.

Jeho ťažisko bolo v úžitkovom umení a dekorácii. Podstatou bolo dôsledné odmietanie historizujúcich foriem, hlavnými znakmi boli ornamentálnosť, plochosť, dominancia lomených odtieňov, základnou líniou bola štylizovaná krivka. Tento dekoratívny sloh triumfoval na svetovej výstave v Paríži roku 1900. Secesia sa uplatnila okrem maliarstva a sochárstva v grafike, v knižnej kultúre, umeleckom priemysle, interiérovej tvorbe a v architektúre. Predstavitelia: Alfons Mucha, J. Ruskin, W. Morris, a A. Gaudí.

Impresionizmus je to umelecký smer, ktorý vzniká v 2. polovici 19. storočia vo Francúzsku (názov je odvodený od obrazu Claudea Moneta: „Impression – Soleil Levant“ z roku 1972). V maliarstve sa uplatňuje koncentrácia na zobrazovanie zmyslových vnemov. Maliari opúšťajú ateliéry a zachytávajú prírodnú realitu v atmosferických svetelných premenách, voľným dotykovým rukopisom, používajú jasné čisté farby (okrem čiernej) a potláčajú obrysovú kresbu. Cieľom impresionistov bolo zachytiť predmet alebo situáciu v jej momentálnej podobe. Dôležité bolo zmocnenie sa svetla, atmosféry a pohybu. V sochárstve impresionizmus uvoľňuje povrchovú modeláciu. Predstavitelia: Claude Monet, A. Renoir, E. Degas, P. Cézanne.

Alfons Mucha: Maud Adamsová ako Claude Monet: Impressia Johanka z Arcu

Postimpresionizmus je umelecký smer 80. a 90. rokov 19. storočia, vzniká vo Francúzsku ako reakcia na Impresionizmus. Zmyslovú skúsenosť nahrádza vedeckým štúdiom čistej farby, kontrastu tónov a pôsobenia svetla. Postimpresionisti (Georges Seurat, P. Signac, L. Pissarro) prispôsobili novému videniu aj metodiku maľby, založenú na úplnom delení ťahu štetca (divizionizmus) až na malé body (pointilizmus). Medzi stúpencami postimpresionizmu boli v krátkom období tvorby i P. Gaugin, H. Toulouse-Lautrec a Vincent van Gogh.

Georges Seurat: Práce Edvard Munch: Krik

Expresionizmus je umelecký smer vznikajúci na začiatku 20. storočia z odporu k naturalizmu. Pojem vytvoril Herwarth Walden roku 1911 vo svojom časopise Der strum. Zdôrazňuje vnútorné psychické hnacie sily tvorby, umelecké dielo chápe ako prejav duše, nie zmyslov. Je prejavom túžby po absolútnej tvorivej slobode, snaží sa vyjadriť expresívny vnútorný rozmer podvedomia. Expresionizmus hľadal stupňovanie výrazu, na to mu slúžilo zjednodušenie tvaru až po jeho deformáciu, výrazné farebné kontrasty a oslobodenie sa od vzoru prírody. Z toho pramení deformácia rukopisu –

nervózna, prudká, násilná kresba, čisté, jasné a prenikavé farby. Expresionistické tendencie sa objavujú u Edvarda Muncha, V. van Gogha a H. Toulousa-Lautreca.

ÚLOHA 2: Popíšte umelecké smery secesie, impresionizmu, postimpresionizmu a expresionizmu s uvedením aspoň jedného predstaviteľa z každého z nich.........................

Fauvizmus je umelecký smer voľnej skupiny francúzskych maliarov tvoriacich v Paríži v 1. desaťročí 20. storočia („Les Fauves“ vo francúzštine znamená „šelmy“, resp.

„divý“). Označenie pochádza z nelichotivej poznámky kritika Louisa Vauxcellesa o niekoľkých maliaroch zastúpených na parížskom Salon d'Automne roku 1905, medzi ktorými bol aj najvýznamnejší predstaviteľ smeru Henri Matisse. Pod vplyvom Cézannovým, Gauginovým a van Goghovým tvorili fauvisti obrazy v plochách čistých svietivých farieb uvoľneným skratkovitým rukopisom štetca. Pre fauvizmus je charakteristické veľkoplošné nanášanie čistých farieb. Reakciou na impresionistické rozplývanie obrysov je zvýraznenie obrysovej línie. Predstavitelia: Henri Mattise, G. Rouault, M. Vlamick, A. Derain.

Kubizmus je umelecký smer, ktorý nasledoval po fauvizme a vznikol rovnako v Paríži. Názov smeru pochádza opäť od kritika Louisa Vauxcellesa, ktorý roku 1908 opísal Braquove obrazy vystavené v Kahnweilerivej galérii v Paríži pomocou slova „cubes“ (anglicky „kocky“). Kubistickí maliari zámerne deformujú realitu alebo rozkladajú zobrazované veci na geometrické útvary. Predstavitelia: Pablo Picasso a G. Braque.

Henri Matisse: Žena s klobúkom Pablo Picasso: Avignonské slečny

Abstraktné umenie nie je len jeden umelecký smer, ale fenomén umenia rozšírený v celom 20. storočí. Prejavuje sa ako abstraktné, nefigurálne alebo nepredmetné umenie. Prvý abstraktný obraz vytvoril roku 1910 Vassily Kandinsky ako dôsledok svojich teoretických úvah.

Vassily Kandinsky: Kompozícia VI Umberto Boccioni: Búrka v meste

Futurizmus je smer maliarskej tvorby, ktorý vznikol v Taliansku. Futurizmus bezvýhradne veril v techniku a budúcnosť, staršie umenie a tradíciu vyhlásil za bezcenné. Futurizmus sa štylisticky orientoval predovšetkým na kubizmus, ku ktorému pridal prvok pohybu. V roku 1909 vydáva T. F. Marinetti „Manifest futurizmu“ so zámerom prebudiť provinčné talianske publikum z ľahostajnosti. Futurizmus vyjadroval tempo modernej civilizácie, silu a predovšetkým tlmočil pohyb. Idolom sa stáva stroj a

jeho vlastnosti: pravidelnosť, presnosť, rytmus, rýchlosť, funkčnosť by mali byť aplikované i do umeleckej tvorby. Predstavitelia: F. T. Marinetti, L. Russolo, G. Balla, Umberto Boccioni.

ÚLOHA 3: Popíšte umelecké smery fauvizmu, kubizmu, abstraktného umenia a futurizmu s uvedením aspoň jedného predstaviteľa z každého z nich...............................

Surrealizmus ja medzinárodné umelecké hnutie, ktoré prináša nielen novú koncepciu umeleckej tvorby, ale aj nový spôsob jej vnímania. V roku 1924 vydáva André Breton

„Surrealistický manifest“, v ktorom surrealizmus definuje ako čistý psychický automatizmus, ktorý má vyjadrovať skutočný pohyb myslenia. Surrealistická estetika čerpá z podnetov psychoanalytického psychológa Sigmunda Freuda. Výtvarné umenie sa odpútava od zobrazovania vonkajšej reality, ktorú nahrádza zobrazovanie vnútorných predstáv prameniacich z hlbín psychiky (nevedomie, podvedomie, sen), ktorých zobrazenie môže byť i čisto abstraktné. Surrealistický sarkazmus a irónia často prerastajú až do čierneho humoru. Najznámejší predstavitelia tohto smeru sú: Salvador Dali, J. Miró, R. Magritte, M. Ernst, Y. Tanguy, H. Arp, G. de Chirico (metafyzická maľba), F. Muzika, J. Šíma, A. Giacometti (sochárstvo), M. Ray (fotografia a film).

Salvador Dali Salvador Dali - Stálosť pamäti

Dadaizmus je hnutie v literatúre a výtvarnom umení, vzniklo v roku 1915 v Zurichu ako radikálny protest mladých emigrantov proti hrôzam svetovej vojny, uznávaným estetickým normám a sentimentalite. Prvotný vývoj sformuloval básnik T. Tzara. Názov vznikol náhodným objavením slova vo francúzskom slovníku: „dada“ znamená vo francúzštine „hojdací koník“.

Vo výtvarnom umení jeho príslušníci Marcel Duchamp, H. Arp, , M. Ray, M. Ernst,

1. Hartfield vychádzajú z cynizmu svetovej vojny a obracali sa k antiumeniu a nelogickosti.

Popart je populárne, masové umenie, dominantný smer výtvarníkov 60. rokov 20. storočia, ovplyvnený populárnou kultúrou a komerčným umením, inšpirujúci sa veľkomestskou kultúrou a jej vizuálnymi prejavmi (fotografia, film, reklama, masmédiá, komiksy).

Marcel Duchamp: Fontána Andy Warhol: Campbellova polievka

Popart sa šíril okolo polovice 50. rokov nezávisle z dvoch umeleckých centier – Londýna a New Yorku. Nadviazal na myšlienky dadaizmu. Hnutie je späté predovšetkým s americkým výtvarníkom Andym Warholom, ktorého rodina pochádza zo Slovenska. Medzi jeho dielami nájdeme opakujúce sa rady vyobrazení produktov a osobností, napr. plechovky Campbelovej polievky, fľaše CocaColy, Marylin Monroe a Elvisa Presleyho realizovaných technikou sieťotlače. K ďalším predstaviteľom patria J. Johns, C. Oldenburg, T. Wesselman.

ÚLOHA 4: Popíšte umelecké smery surealizmu, dadaizmu a popartu s uvedením aspoň jedného predstaviteľa z každého z nich.............................................................................