Svet v I. svetovej vojne (1914-1918)

Svet v I. svetovej vojne (1914-1918)

Prvá svetová vojna bol najväčší a najkrvavejší vojnový konflikt v dovtedajších ľudských dejinách prebiehajúci v období medzi 28. júlom 1914 a 11. novembrom 1918 prevažne na území Európy, okrajovo ale aj v Afrike, Rusku, na svetových oceánoch a na Blízkom Východe.

Príčiny vojny:

Vojna vznikla ako dôsledok krajného zostrenia rozporov medzi svetovými mocnosťami v zápase o sféru vplyvu, kolónie, zdroje surovín, odbytiská a trhy.

Nemecko vystupovalo pred vojnou najagresívnejšie, lebo sa k deleniu „svetovej koloniálnej koristi“ dostalo veľmi neskoro až po svojom zjednotení roku 1871, a v boji o získanie nemnohých v tomto čase ešte zostávajúcich kolónií sa jeho záujmy stretali so záujmami najsilnejších koloniálnych veľmocí – Anglicka a Francúzska.

Okrem toho Nemecko žiadalo vzhľadom k svojmu neustálemu hospodárskemu rastu a zvyšujúcemu sa podielu v rámci svetovej ekonomiky (vo väčšine ekonomických ukazovateľov už predstihlo Francúzsko i Anglicko a zaradilo sa na druhé miesto hneď za USA) spravodlivejšie prerozdelenie už prv Anglickom a Francúzskom obsadených kolónií („chcelo svoje miesto na slnku“) a nevylučovalo ani vojnu, ak k tomu nedôjde.

Francúzsko a Anglicko sa prirodzene nechceli svojich kolónii vzdať, a „dobiehanie“ Nemecka v hospodárskej a kolonizačnej oblasti v nich vyvolávalo obavy, preto podobne ako Nemecko zvýšili obe krajiny svoje výdavky na armádu a zaviedli všeobecnú brannú povinnosť, v čom ich nasledovali aj Rusko, Rakúsko-Uhorsko, Turecko a postupne takmer všetky európske štáty.

Anglicko si chcelo ako najväčšia koloniálna mocnosť udržať svoju nadvládu na svetových moriach a oceánoch, a len s veľkou neľúbosťou nieslo masívne budovanie nemeckého loďstva – v mnohých parametroch výkonnejšieho a modernejšieho ako bolo väčšie no už zastaranejšie anglické.

Francúzsko požadovalo od Nemecka navrátenie provincií Alsaska a Lotrínska, o ktoré prišlo počas Prusko-francúzkej vojny v roku 1870, a nemohlo mu ani zabudnúť svoje národné poníženie pri vyhlasovaní Nemeckého cisárstva v januári 1871 vo Versilles – sídle francúzskych kráľov, a prahlo preto po odvete. Obávalo sa aj konkurencie výkonnejšieho nemeckého priemyslu a hospodárskej dominancie Nemecka v Európe.

Rusko chcelo svojim vplyvom ešte väčšmi preniknúť na Balkán, kde podporovalo tamojšie slovanské štáty a národy – predovšetkým Srbsko (Bulharsko sa však priklonilo k nemeckému vplyvu po dvoch Balkánskych vojnách z rokov 1912 a 1913, po ktorých nenaplnilo svoje ambície o území „Veľkého Bulharska“) v ich sporoch s Rakúsko- Uhorskom a Nemeckom.

Rakúsko-Uhorsko mocensky súperilo o sféru vplyvu s Ruskom na Balkáne a túžilo sa zmocniť Srbska, v ktorom videlo hlavného poburovateľa slovanských národov vo svojej národnostne pestrej a zmiešanej monarchii, kde politicky nerovnoprávni Slovania tvorili

až 60 % obyvateľstva, zatiaľ čo politicky privilegovaných Rakúšanov a Maďarov bolo len 40 %.

Už v poslednej tretine 19. storočia sa preto začali na základe týchto uvedených spoločných záujmov či nepriateľov vytvárať spojenecké bloky imperialistických veľmocí. Základ týmto blokom položilo spojenectvo Nemecka a Rakúsko-Uhorska, tzv. Dvojspolok z roku 1879, ku ktorému sa roku 1882 pripojilo aj Taliansko a vznikol tak Trojspolok.

Francúzsko a Rusko podpísali spojeneckú zmluvu v roku 1892. V roku 1904 sa zblížilo Anglicko a Francúzsko a podpísali spojeneckú zmluvu – tzv. „ Srdečnú Dohodu“ (fran. Entente Cordiale), ktorá dala základ a pomenovanie celému budúcemu vojensko- politickému spojenectvu desiatok štátov známemu neskôr ako tzv. „Dohoda“. Dotvorenie tohto druhého vojenského politického bloku – Dohody ( resp. Trojdohody) sa ukončilo podpísaním rusko-anglickej zmluvy v roku 1907.

Nemecké politici a generáli prišlo už na konci prvého desaťročia 20. storočia k záveru, že Nemecko je na vojnu pripravené, že je lepšie a modernejšie vyzbrojené ako ostatné mocnosti, a že čím skôr vojna vypukne, tým lepšie pre Nemecko. Vhodná zámienka na rozpútanie vojny sa nemeckým vládnucim kruhom naskytla v júni 1914, kedy rakúsko- uhorská armáda uskutočnila v Bosne veľké vojenské manévre.

Obyvatelia Bosny a Hercegoviny sa nechceli zmieriť s nedávnym pripojením (roku 1908) ich územia k Rakúsko-Uhorsku a ich odboj podporovalo Srbsko. Manévre rakúsko-uhorskej armády sa provokatívne konali pri srbských hraniciach. Následník trónu František Ferdinand d'Este ako vrchný inšpektor rakúsko-uhorskej armády prišiel na manévre a na ich záver okázalo navštívil Sarajevo, hlavné mesto Bosny. 28. júna 1914 zastrelil Františka Ferdinanda s manželkou Žofiou Chotkovou počas cesty autom po sarajevskom nábreží mladý bosensko-srbský študent Gavrilo Princip, člen srbskej teroristickej organizácie

Čierna ruka, čím spustil lavínu udalostí ústiacich až do rozpútania Prvej svetovej vojny.

Gavrilo Princip zatknutý krátko anglická pancierová loď typu „Dreadnought“ z roku 1906 po atentáte 28. júna 1914

Zavraždenie rakúsko-uhorského následníka trónu v Sarajeve 28. júna 1914 bola totiž oná očakávaná zámienka pre Nemecko, ktoré teraz začalo poukazovať na vplyv "ruského barbarstva" na Balkáne a naliehalo na Rakúsko-Uhorsko, aby postupovalo voči Srbsku tvrdo a sľúbilo mu svoju všestrannú podporu.

ÚLOHA 1: Objasnite termín „Prvá svetová vojna“ a popíšte jej dlhodobé príčiny prameniace z odlišných a vzájomne sa krížiacich záujmov veľmocí i bezprostrednú príčinu, ktorá viedla k vypuknutiu vojny............................................................................

Začiatok vojny a účastníci:

Rakúsko-Uhorsko povzbudené podporou Berlína zaslalo Srbsku ultimátum, ktorého ostro formulované podmienky boli pre Srbsko neprijateľné, ak nechcelo stratiť suverenitu. Srbsko na radu Ruska, ktoré ešte nebolo na vojnu pripravené, ustúpilo, ale ultimátum v plnom rozsahu aj tak nemohlo prijať (prijalo deväť bodov z desiatich,

neprijalo len požiadavku vyšetrenia okolností atentátu rakúskymi úradníkmi, lebo by sa tak vpodstate stalo vazalom Rakúsko-Uhorska). Dňa 28. júla 1914 preto vypovedalo Rakúsko-Uhorsko Srbsku vojnu, čím sa Prvá svetová vojna už fakticky začala.

V roku 1914 proti sebe stáli 2 strany:

– štáty Dohody: Anglicko, Francúzsko, Rusko – tábor s najmohutnejším ekonomickým, materiálovým i ľudským potenciálom (neskôr sa k nim v máji 1915 pripojilo i Taliansko, v auguste 1916 Rumunsko, a v apríli 1917 i USA ako aj desiatky ďalších v prvých fázach vojny neutrálnych štátov, takže koncom vojny mal tábor dohodových spojencov až 32 členov a 43 miliónov zmobilizovaných vojakov).

– Ústredné mocnosti): Nemecko, Rakúsko–Uhorsko – názov skupina získala na základe geografickej polohy v Európe (neskôr sa k nim pripojilo v októbri 1914 Turecko a v októbri 1915 aj Bulharsko, no toto zoskupenie Ústredných mocností zostalo obmedzené len na tieto 4 štáty s 25 miliónmi zmobilizovaných vojakov až do konca vojny).

Vojna v čase svojho vyvrcholenia tak zachvátila až 36 z celkovo 54 vtedajších štátov sveta.

Svet v I. svetovej vojne: – žltá farba: Ústredné mocnosti; – zelená farba: štáty Dohody; – sivá farba: neutrálne štáty

Krach „Bleskovej vojny“ počas roka 1914:

V nemeckom generálnom štábe rátali od začiatku s vedením vojny na dvoch stranách – proti Francúzsku a Rusku. Pre tento prípad mali vypracovaný plán zhotovený nemeckým generálom Schlieffenom – tzv. plán „Bleskovej vojny“, ktorý predpokladal pomalú až 6 týždňovú mobilizáciu v Rusku. Za ten čas malo Nemecko rýchlym obchvatným manévrom vniknúť do Francúzska a poraziť ho.

Potom chceli nemeckí generáli rýchlo presunúť jadro svojich síl na východ a poraziť Rusko. Preto Nemecko nerešpektovalo neutralitu Luxemburska a Belgicka, ale podriadilo všetko rýchlemu vojenskému úspechu. Západný front (bojovali tu proti sebe Francúzsko a Anglicko na jednej strane – neskôr sa k nim pripojili i USA, a Nemecko na strane druhej) sa tak od samého začiatku vojny stal rozhodujúcim bojiskom.

Schlieffenov plán Nemcom takmer vyšiel, po veľkých vojenských úspechoch v prvých týždňoch vojny sa dostali už len na 65 km od Paríža, ktorý bol hlavným cieľom ich útoku.

Tu však na línii medzi Sedanom a Verdunom narazili na nečakane silný odpor anglických a francúzskych vojsk, ktorý sa premenil v polovici septembra 1914 až v spojeneckú ofenzívu a vyústil v bitku na rieke Marne, kde Nemci zaznamenali 250 000 padlých, a Francúzi a Angličania takisto 250 000 padlých, no nemecký útok sa tu vyčerpal, a Paríž tak bol zachránený, čo bolo veľkým strategickým víťazstvom Dohodových vojsk. Po „Marne“ sa front zastavil a obe strany sa márne pokúšali o prielom. Nemecký útok na západe sa postupne premenil na „zákopovú vojnu“. Zákopy sa tiahli v línií

niekoľkých stoviek kilometrov od pobrežia Lamanšského prielivu až po Švajčiarsko. Nemecký plán „bleskovej vojny“ tak dostal na Západnom fronte prvú vážnu trhlinu.

Alfred Schlieffen Paul von Hindenburg Erich Ludendorff

Druhá trhlina sa objavila na Východnom fronte (bojovali tu proti sebe Nemecko a Rakúsko-Uhorsko na jednej strane a Rusko na strane druhej). Rusko tu zaútočilo na Ústredne mocnosti skôr ako sa čakalo. Ruské vojská ešte prv ako dokončili mobilizáciu, zaútočili proti Východnému Prusku (časť Nemecka), kde porazili slabé nemecké vojská pri Gumbinnene (Gusev) a postupovali k Baltskému moru. V kritickej situácii Východného frontu vymenoval nemecký cisár Wilhem II.

za veliteľa východného frontu Paula von Hindenburga, a za náčelníka generálneho štábu Ericha Ludendorffa, a presunul päť divízií zo Západného frontu (kde sa práve v tom čase odohrávala kľúčová bitka na Marne, čo Nemcov značne znevýhodnilo) na Východný front, aby zabránil jeho úplnému zrúteniu, lebo Rakúsko-Uhorsko malo väčšinu svojich vojsk sústredených (na hrôzu nemeckých generálov) nie proti Rusom na východe, ale na Južnom fronte pri hraniciach so Srbskom.

Skvelým generálom Hindenburgovi a Ludendorffovi sa napokon podarilo po víťaznej bitke pri Tannenbergu (23.-31. augusta) 1914 zatlačiť ruské vojská späť a vytlačil ich z celého východného Pruska. Napriek tomuto úspechu bolo jasné, že pôvodný nemecký plán Bleskovej vojny sa už nepodarí uskutočniť.

ruskí kozáci na fronte roku 1915 prvé obrnené vozidlá prvé bojové lietadlo

Aj na rakúsko-uhorskom úseku Východného frontu, na tzv. Haličskom fronte, postupovali spočiatku ruské vojská veľmi rýchlo a v novembri 1914 prenikli za Karpaty na územie východného Slovenka. V Karpatoch prebiehali boje počas celej zimy až do mája 1915. V tejto súvislosti prenikli ruské vojská na územie Slovenska (jediné boje Prvej svetovej vojny na Slovensku) a obsadili východoslovenské mestá Bardejov, Svidník, Stropkov, Medzilaborce, Sninu a Humenné. Až v súvislosti s nemeckým protiútokom sa podarilo aj Rakúsko-Uhorsku zatlačiť ruskú armádu za Karpaty, a od konca roku 1914 aj na Východnom fronte prešla vojna na určitý čas do zákopov.

Na Srbskom fronte (bojovalo tu Rakúsko-Uhorsko proti Srbsku) malo spočiatku iniciatívu Rakúsko-Uhorsko. Po neúspechu prvej ofenzívy v začiatočných týždňoch vojny zaútočili rakúsko-uhorské vojská proti Srbsku opäť v septembri 1914 a 2. decembra 1914 sa im podarilo dobyť Belehrad, ale už na druhý deň začali srbské vojská

rozhodný protiútok a útočníka vytlačili až za srbské hranice. Bilancia prvých mesiacov vojny bola pre Ústredne veľmoci nepriaznivá najmä preto, lebo sa im nepodarilo realizovať ich strategické plány (vyhnúť sa vojne na viacerých frontoch) a museli tak rozložiť svoje sily do bojov súčasne na viacerých frontoch.

Prvá svetová vojna sa tak už v priebehu roka 1914 rozložila do niekoľkých frontov, ktoré pribúdali tak, ako do nej vstupovali nové štáty, či sa organizovali rozsiahle útoky na nové ciele.

Okrem Západného frontu (kde stálo proti sebe Nemecko na jednej strane a Francúzsko, Británia a neskôr USA na strane druhej) a Východného frontu (Nemecko a Rakúsko-Uhorsko tu bojovali proti Rusku), ktoré boli najvýznamnejšie, a kde bolo sústredených najviac vojakov (až 2/3 celkového počtu vojakov z oboch strán), bol veľký a dôležitý aj front „Srbský“, „Taliansky“, „Solúnsky“, „Rumunský“,

„Sinajský“, „Kaukazský“ a „Mezopotámsky“. Všetky tieto fronty charakterizovala tzv. Zákopová vojna (resp. tzv. „zákopový pat“), v ktorej mala obrana veľkú prevahu nad útokom, a každý pokus o ofenzívu sa poväčšinou rúcal už veľmi skoro v obranných drôtených zátarasoch, guľometnej a delostreleckej paľbe, a prípadné nehlboké vlomy do viacnásobných niekoľkokilometrových obranných línií boli rýchlo likvidované zálohami rýchlo prepravovanými po železnici či automobilmi.

Obe strany však napriek tomu neustále vyrážali do ďalších a ďalších nových nezmyselných ofenzív, ktoré prinášali len otrasné obete, s minimálnymi úspechmi a územnými ziskami (povestným sa stal najmä tzv. „Čierny deň“ britskej armády 1. júla 1916 v rámci bitky na rieke Somme, kde Briti v jedinom dni stratili 57 740 padlých ako cenu za 1,5 kilometra dobytého územia).

ruskí vojaci v lesnom zákope britský guľomet „Vickers“ rakúsko-uhorskí horskí

strelci zvádzali s Talianmi ťažké boje aj v Tyrolských Alpách

ÚLOHA 2: Objasnite význam termínov: „štáty Dohody“, „Ústredné mocnosti“,

„Schlieffenov plán Bleskovej vojny“, „Bitka na rieke Marne“, „Západný front“,

„Východný front“ a „Zákopová vojna“..............................................................................

Priebeh vojny v roku 1915:

Dňa 23. mája 1915 vstúpilo do vojny proti Rakúsko-Uhorsku (teda proti svojim bývalým spojencom v Trojspolku) aj Taliansko, a tak vznikol ďalší – tzv. Taliansky front. Taliansko sa tu usilovalo o iniciatívu, ale rakúsko-uhorské vojská udržali obranné pozície v údolí rieky Isonzo.

Nemecké hlavné velenie sa po úspechu východnej protiofenzívy začiatkom roku 1915 rozhodlo zmeniť strategický plán vedenia vojny a na nátlak Hindenburga a Ludendorffa sa pokúsilo uskutočniť v lete 1915 rozhodujúci útok na Východnom fronte. Ten bol dvakrát tak dlhší ako Západný front, a teda aj slabšie bránený, a poskytoval tak možnosť mobilnejšie bojovať, čo bolo veľkou výhodou pre útočníka.

V súčinnosti s rakúsko- uhorskými vojskami sa podarilo nemeckej armáde zasadiť ruským jednotkám drvivú porážku. Ruská armáda bola vytlačená z Poľska, Litvy, a z časti Lotyšska a Bieloruska. Úplne poraziť ruské vojská sa však Nemecku nepodarilo. Na Západnom fronte použili Nemci v tomto roku pri svojom útoku vo Flámsku 22. apríla pri Yperne po prvý krát aj

otravné bojové látky – Chlór, Yperit a Jód (tie ako dusivé, leptajúce a oslepujúce zakazovala aj haagská odzbrojovacia konferencia z roku 1907), ktoré v súčinnosti s prvým nasadením aj jednotiek vyzbrojených plameňometmi zaznamenali veľké úspechy, keď v priebehu pol hodiny vyradili z boja 15 000 dohodových vojakov – 5 000 zahynulo a 10 000 osleplo.

britskí vojaci zasiahnutý otravným plynom anglickí vojaci v zákop pred bitkou na Somme

Ústredné veľmoci boli v tomto roku úspešné aj na Južnom fronte. Po vstupe Bulharska do vojny na strane Ústredných veľmocí (14. októbra 1915) Bulharsko podporené ústrednými mocnosťami uskutočnilo sústredený útok na Srbsko. Napriek hrdinskému odporu srbských vojakov obsadili Ústredne veľmoci do konca novembra 1915 celé Srbsko a v januári 1916 aj Čiernu Horu. Balkánsky (Srbský) front tak bol zlikvidovaný.

Nemecko získalo cez Rakúsko-Uhorsko a Bulharsko priamy kontakt s Tureckom. Aj vďaka tejto strategickej výhode Ústredných mocností sa Dohode nepodaril ani útok na dardanelskú úžinu v tomto roku, ktorým chceli dobyť hlavné mesto Osmanskej ríše – Konštantinopol, a vyradiť tak z Turecko z vojny, keď tzv. bitka na polostrove Gallipoli sa skončila porážkou a ťažkými stratami dohodových vojsk – 70 000 padlých dohodových vojakov oproti 20 000 padlým Turkom. (najmä Austrálčanov a Novozélanďanov).

V tomto roku Nemci rozpútali aj obmedzenú ponorkovú vojnu, ktorou chceli

„hospodársky zraziť ostrovnú Britániu na kolená“ torpédovaním anglických a ostatných dohodových obchodných lodí (teda nie neutrálnych, aby nevyprovokovali do vojny aj dovtedy neutrálne USA), dovážajúcich do Británie suroviny a potraviny, od ktorých bol ostrovný štát životne závislý. Keďže však bola ponorková vojna len obmedzená, neprinášala očakávané výsledky. Naopak, Nemecko a Ústredne mocnosti oveľa viac hospodársky trpeli pre vlastnú hospodársku námornú blokádu, ktorú na všetkých moriach a oceánoch už od vypuknutia vojny realizovali voči Ústredným mocnostiam Dohodové mocnosti majúce námornú prevahu.

ÚLOHA 3: Objasnite význam termínov: „otravné bojové látky“, „obmedzená ponorková vojna“, „hospodárska námorná blokáda“ a niekoľkými vetami popíšte priebeh vojny v roku 1915...................................................................................................

Priebeh vojny v roku 1916:

Dohodové krajiny i nemecké hlavné velenie pochopili, že rozhodnutie vo vojne musí priniesť Západný front. Obe strany preto plánovali na tomto fronte na rok 1916 veľké ofenzívy. Nemecká ofenzíva vedená generálom Erich von Falkenhaynom sa začala už vo februári 1916 (skončila sa až v decembri 1916) a smerovala na pevnosť Verdun chrániacu Paríž. V Nemecku počítali s tým, že Francúzi budú brániť Verdun z prestížnych dôvodov až do posledného muža. Chceli tak francúzsku armádu nechať vykrvácať a otvoriť si cestu na Paríž. Úporná nerozhodná bitka o Verdun však rozhodnutie nepriniesla. Francúzi vedení Philippom Pétainom v nej stratili 377 000 vojakov a Nemci 337 000 vojakov.

Ešte počas bojov o Verdun podnikla Dohoda dve veľké protiofenzívy – na východe aj na západe. Na západe to bola anglickým generálom Douglasom Haigom pripravená a

v novembri 1916 spustená anglicko-francúzska ofenzíva na rieke Somme – najkrvavejšia bitka v dejinách Prvej svetovej vojny, ktorá však zákopový pat na Západnej fronte svojim nerozhodným výsledkom len potvrdila. Na oboch stranách v nej padlo viac ako 1 300 000 vojakov (420 000 Britov, 250 000 Francúzov a 450 000 Nemcov), ale front sa prakticky nepohol z miesta. V tejto bitke použili Angličania 15. septembra po prvýkrát aj niekoľko desiatok tankov.

Erich von Falkenhaym Philipp Pétain Alexej Alexejevič Brusilov Douglas Haig

Úspešnejšia bola len dohodová letná ruská tzv. Brusilovova ofenzíva (vypracovaná generálom Alexejom Brusilovom). Ruská armáda v jej rámci postúpila na úkor Rakúšanov až o 150 km na západ na fronte širokom 480 km, a obsadila tak Bukovinu i východnú Halič v Poľsku. Len včasný zákrok nemeckých vojsk však odvrátil úplné zrútenie Východnej fronty a vojenský kolaps Rakúsko-Uhorska, ktoré za 3 dni prišlo skoro o 200 000 mužov.

V máji 1916 bola vybojovaná aj jedna z najväčších námorných bitiek všetkých čias pri Skagerraku (známa aj ako tzv. bitka pri Jutskom polostrove), ktorou sa Nemecko pokúsilo preraziť námornú hospodársku blokádu Dohody. V bitke sa stretli celé nemecké loďstvo (pozostávajúce zo 16 bitevných lodí, 5 krížnikov a desiatok sprievodných lodí menšej tonáže) a takmer celé britské loďstvo (jeho jadro tvorilo 28 bitevných lodí a 9 krížnikov).

Samotný boj sa skončil vojenským víťazstvom Nemecka, ktoré stratilo 1 krížnik oproti 3 potopeným britským krížnikom. Nemecké loďstvo sa ale po boji stiahlo do prístavov, čo znamenalo veľké strategické víťazstvo pre Britániu, lebo Nemcom sa nepodarilo (a už sa o to formou námornej bitky ani v budúcnosti nepokúsili) preraziť hospodársku námornú blokádu dohody. V globálnom aspekte to znamenalo, že čas hospodársky (potravinovo a surovinovo) pracoval pre Dohodu, pokiaľ Ústredne mocnosti ekonomicky len neustále slabli a museli sa tak pokúsiť rozhodnúť vojnu vo svoj prospech v pokiaľ možno čo najkratšom čase.

Dňa 27. augusta 1916 vyhlásilo vojnu Centrálnym mocnostiam po boku Dohody Rumunsko a jeho vojsko preniklo hlboko do Sedmohradska (vtedajšej časti Uhorska), ale rakúsko-nemecká armáda Rumunov prinútila ustúpiť a Ústredne veľmoci obsadili skoro celé Rumunsko vrátane Bukurešti. Hospodárske vydrancovanie Rumunska zlepšilo Ústredným mocnostiam čiastočne ich neutešenú ekonomickú situáciu. Pre Nemecko bola neoceniteľná predovšetkým rumunská ropa, ktorá mu na ďalší rok umožnila rozšíriť i jeho ponorkovú vojnu.

ÚLOHA 4: Objasnite termín „bitka o Verdun“, „bitka na rieke Somme“, „Brusilova ofenzíva“ a „bitka pri Skagerraku“ (Jutskom polostrove).................................................

Priebeh vojny v období (roku 1917 až marec 1918):

Nemecko v úsilí odpovedať na čoraz efektívnejšiu dohodovú námornú blokádu prešlo od 1. februára 1917 na neobmedzenú ponorkovú vojnu (potápalo všetky lode bez rozdielu, ktoré sa plavili do niektorej z dohodových krajín vrátane neutrálnych lodí), čo

im spočiatku prinieslo veľký úspech, keď len v období od februára do marca 1917 potopili nemecké ponorky viac ako 500 lodí. To viedlo k tomu, že počet neutrálnych obchodných lodí smerujúcich do Veľkej Británie (závislej od námorného obchodu) klesol o 3/4 a britská vláda musela zaviesť v krajine prídelový systém, čo demoralizovalo obyvateľstvo.

Briti však čoskoro zažehnali možnosť hospodárskeho zrútenia krajiny, keď v priebehu roka 1917 začali obchodné lode spájať do konvojov chránených vojnovými loďami (vyzbrojenými na boj s ponorkami hlbinnými náložami a práve vynájdenými podvodnými radarmi – hydrolokátormi) a vzducholoďami na vypátranie ponoriek, čo podstatne znížilo počet potopených lodí.

Na druhú stranu ale neobmedzená ponorková vojna mimoriadne zhoršila vzťahy USA k Nemecku, keďže Američania boli najväčšími hospodárskymi dodávateľmi a obchodnými partnermi Veľkej Británie a zaznamenali tak najviac potopených lodí. USA preto napokon 6.

apríla 1917 vstúpili na strane Dohody do vojny proti Ústredným mocnostiam, čo znamenalo, že Dohoda získala mnohonásobnú ľudskú a materiálnu prevahu, ktorá sa však neprejavila hneď v prvých mesiacoch po vstupe USA do vojny, ale jej účinky začali byť badateľné až koncom roka 1917, kedy začali prichádzať na európsky kontinent prvé lode s americkými vojakmi a tankami.

Dohoda dosiahla v tomto roku úspechy aj na mimoeurópskych bojiskách – v Pacifiku a v Afrike, kde až na Nemeckú východnú Afriku obsadili dohodové vojská všetky nemecké kolónie. Británia zároveň podniklo úspešné útoky proti Turecku v Palestíne, keď obsadila Mezopotámiu (Irak) a vytlačila nemecké a turecké sily zo všetkých arabských krajín.

nemecké dreadnoughty na mori britské delostrelectvo pred bitkou o Jerusalem 1917

Dohodové mocnosti povzbudené úspechmi na Blízkom Východe a Tichomorí z tohto roka preto naplánovali a realizovali v tomto roku novú veľkú ofenzívu aj na Západnom fronte, no táto tzv. Nivellova ofenzíva (nazvaná podľa jej tvorcu francúzskeho generála Roberta Nivella) bola v apríli – máji 1917 odrazená a skončila sa ťažkými stratami na oboch stranách – 230 000 padlých anglických a francúzskych vojakov a 200 000 padlých Nemcov – avšak bez väčších územných ziskov pre Dohodu.

Takisto na Južnom fronte porazili v októbri 1917 spojené nemecké a rakúsko-uhorské sily taliansku armádu pri Carporette a front sa zastavil v neprospech Talianov až na rieke Piave po ťažkých talianskych stratách. Koncom júna 1917 vstúpilo do vojny po boku Dohody aj Grécko, pri ktorého severných hraniciach sa vytvoril nový tzv. Solúnsky balkánsky front, čo však Dohode situáciu len skomplikovalo, lebo Gréci mohli front udržať len vďaka neustále prepravovanej dohodovej pomoci.

Na Západnom fronte koncom tohto roku Briti v bitke pri Cambrai započatej 21. novembra 1917 prvý krát masovo použili tanky (378 bojových a 98 podporných), ktoré prelomili hlavnú i záložnú nemeckú líniu, vytvorili 8 km prielom, a naznačili tak cestu zo slepej uličky zákopovej vojny (predznamenali i veľmi mobilný charakter vojen budúcnosti, čo sa realizovalo počas nasledujúcej Druhej svetovej vojny). Keďže spojenci ešte nedokázali vyrábať tanky v masovejšom meradle a boli veľmi pomalé (ich rýchlosť bola len niečo od 6 do 10 km za hodinu), nemohli ešte v tom čase tanky

americký prezident vyhlasuje v kongrese vojnu americkí vojaci plameňometom “čistia”

Nemecku nemecký bunker

priebeh vojny nejakým zásadným spôsobom ovplyvniť. Nemci prielom zlikvidovali do

1. decembra 1917 takisto novou revolučnou taktikou tzv. infiltráciou úderných jednotiek, keď elitné jednotky vyzbrojené granátmi, plameňometmi a otravnými látkami, po prielome nepriateľských línií tieto línie nezabezpečovali, ale nepretržite ďalej útočili v zázemí nepriateľa a vyvolávali tak medzi jeho jednotkami chaos a demoralizáciu. Táto taktika takisto naznačila východisko zo zákopového typu

kanadskí vojaci postupujúci za britským francúzsky útok na nemecké pozície v Champagne tankom Mark II roku 1917

ÚLOHA 5: Objasnite termín „neobmedzená ponorková vojna”, vysvetlite príčiny vstupu USA do vojny, popíšte priebeh vojny na mimoeurópskych bojiskách a popíšte oba nové revolučné spôsoby útokov, ktoré naznačili východisko zo „slepej uličky“ zákopovej vojny....................................................................................

Februárová revolúcia v Rusku

Vo všetkých bojujúcich krajinách sa v tomto roku objavili príznaky vyčerpanosti. Zvlášť v Rusku veľké ľudské straty (cez 1 700 000 padlých) a hospodársky kolaps (vrátane zlého vojenského a potravinového zásobovania ruských vojsk na fronte, no zároveň i obyvateľstva v zázemí) podlomili bojového ducha ruských armád a privodili tzv.

Februárovú revolúciu v Rusku (27. februára 1917 pravoslávneho kalendára), ktorá odstránila cárizmus a naštartovala mnohé pozitívne politické a hospodárske zmeny v Rusku. Postavenie tzv.

Dočasnej ruskej vlády, ktorá tieto zmeny realizovala a pripravovala zároveň v Rusku i prvé slobodné voľby, bolo však veľmi vratké, a to najmä preto, lebo sa rozhodla dodržiavať medzinárodné záväzky Ruska a pokračovať v boji proti Ústredným mocnostiam po boku Dohody, čo s nevôľou niesli vojaci i obyvateľstvo požadujúci uzavrieť okamžitý mier.

Radikálne ľavicové sily – Boľševici (vedení Vladimírom Iľjičom Leninom) začali preto u ruského obyvateľstva na úkor demokratických občianskych síl ( Menševikov a Eserov) získavať sympatie a podporu, lebo lákavými populistickými heslami „mier, chleba, pôdu“ sa začali z okrajovej extrémistickej skupinky stávať populárnou stranou. Októbrová revolúcia v Rusku Keďže chaos a dezercie v ruskej armáde pokračovali nezmenšeným tempom aj po Februárovej revolúcií, využili Boľševici stúpajúcu popularitu medzi obyvateľstvom

a vojakmi a dňa 7. novembra 1917 (25. októbra 1917 pravoslávneho kalendára) uskutočnili štátny prevrat – tzv. Októbrovú revolúciu, ktorou sa v chaotickej situácii takmer bez boja dostali k moci, keď obsadili Zimný palác v Petrohrade (sídlo Dočasnej ruskej vlády) a uväznili jej ministrov (narazili pri tom len na minimálny odpor stráží – 6 osôb zastrelili, neskôr však z toho boľševická propaganda urobila masovú akciu so stovkami mŕtvych).

ruský revolucionár V. I. Lenin podpísanie mieru v Brestlitovku v marci 1918

medzi Ruskom a Ústrednými mocnosťami

Následne boľševici vytvorili novú vládu – Radu ľudových komisárov na čele s Leninom ako jej predsedom. Tá hneď vydala dekréty o zastavení vojny a rozdelení pôdy veľkostatkárov a cirkvi drobným roľníkom. Jej postavenie však bolo stále vratké a ruské vojská na Východnom fronte hromadne opúšťali svoje pozície, ktoré prakticky bez boja obsadzovali nemecké vojská.

Nová vláda sa preto jedným zo svojich prvých dekrétov – Dekrétom o mieri, obrátila na všetky bojujúce strany s výzvou uzavrieť demokratický mier bez zabratia cudzích území a platenia vojnových náhrad. Na výzvu zareagovali iba Ústredné veľmoci, pre ktorých bola ponuka výhodná, a ktoré pochopili ponuku ako kapituláciu Ruska. Boľševická vláda bola preto nakoniec nútená (ak nechcela prísť o moc nejakou ďalšou revolúciou) podpísať 3. marca 1918 v Breste nemecký mierový diktát (tzv.

brestlitovský separátny mier, ktorý bol vlastne víťazným diktátom Ústredných mocností). Rusko sa ním vzdalo Fínska, pobaltských štátov, Poľska a Ukrajiny, západného Bieloruska a časti Zakavkazska v prospech Nemecka, Rakúsko- Uhorska a Turecka. Zároveň sa zaviazalo poskytovať Nemecku veľké dodávky obilia a surovín. Týmto mierom bolo aj dohodové Rumunsko donútené podpísať s Ústrednými mocnosťami nevýhodný mier prakticky porazeného a Východný front tak prestal existovať.

Všetka pozornosť sa sústredila na front Západný, kam Nemecko presúvalo 50 svojich divízii z východu, a čiastočne aj na Taliansky front, kam zasa presunulo svoje uvoľnené sily z Východného frontu Rakúsko-Uhorsko. Namiesto toho však, aby Nemecko presunulo všetky voľné sily na chystanú jarnú ofenzívu na Západnom fronte, poslalo až 1,5 milióna mužov na okupovanie novozískaných území na bývalých ruských územiach, čo ofenzívu citeľne oslabilo.

ÚLOHA 6: Popíšte Februárovú i Októbrovú revolúciu v Rusku a objasnite ich dôsledky na priebeh vojny............................................................................

Záver vojny v období od (marca 1918 až novembra 1918):

Jarná nemecká ofenzíva v roku 1918 tzv. Ludendorffova ofenzíva (pripravená náčelníkom nemeckého štábu generálom Erichom Ludendorffom) na Západnom fronte však napriek presunu až 50 divízií z Ruska nemala úspech, hoci sa nemecké vojská spočiatku pri svojom drvivom nápore v marci a apríli 1918 opäť dostali až na dostrel svojich diel k Parížu, ktorí i delostrelecky ostreľovali.

Dohoda však nemeckú ofenzívu vydržala (Nemci počas nej prišli o 700 000 mužov, Briti o 400 000 a Francúzi tiež o 400 000 mužov) a v júni 1918 zahájila za podpory stoviek tankov a s dvoma miliónmi amerických čerstvých vojakov masívnu tzv. Stodňovú ofenzívu na všetkých frontoch súčasne, čo už Ústredné mocnosti (ktoré tak stratili možnosť presúvať zálohy z menej ohrozených úsekov na ohrozenejšie časti fronty, lebo všetky úseky frontov boli rovnako

vyťažené) nevydržali, a ich fronty sa začali rúcať. Už 8. júla 1918 prelomili anglické a francúzske sily nemecké silno opevnené postavenie na línií Amiens-Royan a 8. augusta 1918 v tzv. „Čiernom dni“ nemeckej armády v bitke pri Amiens stratili Nemci pri spoločnom francúzsko-britskom útoku podporovanom 400 tankami desiatky kilometrov územia a 27 000 mužov, pričom britské straty činili „len“ 9 000 padlých.

Západný front sa pre Nemcov definitívne zrútil po bitke na Marne v septembri 1918, kde Nemci stratili 168 000 mužov a 30 000 bolo zajatých, a Dohoda tu prelomila silno opevnenú a obávanú Hindenburgovu líniu (čo podlomilo aj bojovú morálku Nemcov), a potom sa už francúzsko-anglické vojská valili na Sedan a Nemci pochopili, že prehrali vojnu. V Stodňovej ofenzíve Nemci prišli o 800 000 mužov a 400 000 bolo zajatých, Francúzi prišli o 500 000 mužov, Briti o 400 000 a Američania o 120 000 mužov.

Už 30. septembra 1918 preto požiadalo o mier Bulharsko a v októbri 1918 aj Turecko.

Medzitým stroskotala aj rakúsko-uhorská ofenzíva na rieke Piava, kde Taliani 24. októbra 1918 začali rozhodujúci útok na rakúske pozície a rakúsko-uhorskí vojaci sa dali na bezhlavý útek, keď v boji padlo 80 000 Talianov a až okolo 125 000 Rakúšanov. V nasledujúcich dňoch štát Rakúsko-Uhorsko zanikol.

francúzski vojaci držiaci pozície podpísanie prímeria vo vozni v ruinách katedrály na Marne roku 1918 Compiegnského lesa

Osamotené Nemecko tak bolo nútené 11. novembra 1918 podpísať prímerie v

Compiègnskom lese, čím sa prvá svetová vojna skončila.

ÚLOHA 7: Objasnite termíny „Ludendorffova ofenzíva“, „Stodňová ofenzíva“ a popíšte záver (výsledky) vojny........................................................................................

Dôsledky vojny: Vo vojne zomrelo asi 10 miliónov ľudí, ťažko zranených bolo asi 20 miliónov ľudí. Materiálne škody boli obrovské a azda ešte väčšie boli škody na ľudskej psychike najmä mladej generácie.

Straty na životoch vojakov:

– Nemecko: 2 000 000; -Rusko:1 700 000; -Francúzsko:1 358 000; -Rakúsko-Uhorsko:1 200 000 (Rakúsko-Uhorsko zmobilizovalo dohromady 9 miliónov mužov, z ktorých bolo 450 000 Slovákov. Z bojujúcich Slovákov 70 000 padlo a 60 000 bolo ranených, Slováci bojovali na bojiskách na Ukrajine, Rusku, Srbsku, Taliansku, Belgicku a Rumunsku).

– Spojené Kráľovstvo Veľkej Británie:951 213; -Taliansko:460 000; -Rumunsko:335 000; -Turecko: 325 000

– USA:114 095; -Bulharsko: 87 000; -Srbsko: 45 000; -Belgicko: 13 000

Straty na životoch civilistov:

– Hlad, choroby a priebeh frontu v Belgicku, Rumunsku, Nemecku, Srbsku, Rakúsku a Rusku si vyžiadali životy asi 4,5 milióna obyvateľov.

– Námorné a letecké útoky: minimálne 100 000 mŕtvych.

– Vyvražďovanie civilistov – armádami bojujúcich štátov, predovšetkým tureckými vojskami, si vyžiadalo životy asi 4 miliónov najmä Arménov, Židov, Sýrčanov a Grékov.

pozostatky Arménov upálených zaživa rakúski vojaci popravujú srbských civilistov roku 1917 Turkami roku 1915

– „Španielska chrípka“ si v dôsledku hladu a vyčerpanosti po vojne vyžiadala v Európe v rokoch 1918-1919 až 20 miliónov obetí z radov obyvateľov Európy, najmä starých, chorých ľudí a detí.

• Ďalším dôsledkom vojny bolo i oslabenie primátu Európy vo svete (vrátane celkovej morálnej krízy ľudstva), industrializácia niektorých nových krajín (Latinská Amerika, britské domíniá), upevnenie postavenia Japonska v Ázii a Tichomorí, a najmä fakt, že USA sa stali veriteľom Európy a potvrdili svoju hospodársku prevahu vo
• Okrem toho došlo k vzniku nových štátov a posunom hraníc v Európe v priebehu rokovaní víťazných Dohodových mocností na Mierovej konferencii v Paríži (január 1919 – august 1920).

ÚLOHA 8: Popíšte dôsledky Prvej svetovej vojny...