Slovenský a český domáci a zahraničný odboj počas I. svetovej vojny a vznik ČSR

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: tomasik (18)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 16.02.2022
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 3 247 slov
Počet zobrazení: 1 481
Tlačení: 83
Uložení: 77

Slovenský a český domáci a zahraničný odboj počas I. svetovej vojny a vznik ČSR

Po vypuknutí 1.svetovej vojny bol nastolený v Habsburskej monarchii zostrený policajný režim. Mal zabrániť protivojnovému, demokratizačnému a národnému emancipačnému hnutiu. Na Slovensku bolo obyvateľstvo proti vojne, najmä preto, že bola proti slovanským štátom – Rusku a Srbsku, a to aj napriek tomu, že bola vedená za ich „vlasť“ – Rakúsko-Uhorsko. Slováci to dávali najavo už pri mobilizácii, neskôr dezerciami, prebiehaním do ruského zajatia a vzburami vo vojsku, hoci, keď bolo treba (v záujme ochrany vlastných životov), bojovali podľa štábnych hlásení rakúskych dôstojníkov veľmi udatne a „vzorne tak osvedčovali svoju vernosť korune a cisárskemu domu“. Podobná bola situácia i v Česku.

Odpor proti vojne sa tak ako v celej monarchii aj na našom území prejavoval štrajkami, dezerciami (vojakom, ktorí odmietali narukovať a skrývali sa v lesoch západného Slovenska a Malých Karpát sa hovorilo Zelené kádre) a vzburami vo vojsku.

Hlavným a jediným reprezentantom slovenského politického života na prelome 19. a 20. storočia bola Slovenská národná strana (SNS–predseda Matúš Dula), ktorá v snahe vyhnúť sa perzekúciám zo strany uhorskej vlády zastavila počas vojny svoju činnosť a vyhlásila politickú pasivitu. Od začiatku 20. storočia sa tak popri SNS alebo priamo v jej rámci vytvorili tri základné politické prúdy, ktoré na Slovensku pôsobili vpodstate až do komunistického februárového prevratu roku 1948: ľudácky (Andrej Hlinka), agrárny

(Milan Hodža) a socialistický (Emanuel Lehocký). Napriek ich programovým rozdielom ich spájali spoločné demokratické požiadavky všeobecného a tajného volebného práva a národné požiadavky, predovšetkým jazykové.

Veľká časť slovenských a českých politikov pred vojnou nebola za rozbitie Rakúsko– Uhorska, ale iba za jeho pretvorenie, ktoré by poskytlo Čechom a Slovákom samostatnejšie postavenie. V priebehu vojny sa však už objavilo nové riešenie českej a slovenskej otázky. Neveľká skupina českých protihabsbursky orientovaných politikov založila už roku 1914 z podnetu profesora Tomáša Garirigue Masaryka tajný spolok – tzv. Maffiu (na jej čele stáli Karol Kramář, Edvard Beneš a Alois Rašín), ktorá nadviazala ilegálne spojenie s Dohodou, a dodávala jej spravodajské informácie o Rakúsko-Uhorsku pokiaľ ju štátne orgány nerozbili a jej členov nepozatýkali.

Na rakúsko-uhorskom úseku Východného frontu, na tzv. Haličskom fronte, postupovali spočiatku ruské vojská veľmi rýchlo a v novembri 1914 prenikli za Karpaty na územie východného Slovenka. V Karpatoch prebiehali boje počas celej zimy až do mája 1915. V tejto súvislosti prenikli ruské vojská na územie Slovenska (jediné boje Prvej svetovej vojny na Slovensku) a obsadili východoslovenské mestá Bardejov, Svidník, Stropkov, Medzilaborce, Sninu a Humenné. Až v súvislosti s nemeckým protiútokom sa podarilo aj Rakúsko-Uhorsku zatlačiť ruskú armádu za Karpaty.

Časť slovenskej inteligencie vtedy počítala s oslobodením Slovenska Rusmi a pripravovala vznik česko-slovenského štátu hoc aj pod nominálnou vládou ruského cára a dynastie Romanovcov.

Z Česka (ku ktorého severovýchodným hraniciam sa Rusi tiež priblížili) zasa v decembri 1914 emigroval Tomáš Garrigue Masaryk, ktorý začal spolu s Milanom Rastislavom Štefánikom vo francúzskom a britkom exile vplývať na vrcholných dohodových politikov, aby zaručili Česku a Slovensku rozsiahlu samosprávu a neskôr i nezávislosť a samostatnosť na Rakúsko-Uhorsku. ÚLOHA 1: Charakterizujte postoj slovenského obyvateľstva a vojakov k Prvej svetovej vojne a popíšte rozloženie, program a činnosť slovenských politikov na začiatku vojny..................................................................

Oveľa priaznivejšie podmienky ako doma však našiel český a slovenský odboj v zahraničí (najmä vo Francúzsku, Veľkej Británii, Rusku a USA). V USA, kde žilo takmer 2 milióny Čechov a Slovákov, postupne prevládol názor, že najlepšie by bolo štátne spojenie Čechov a Slovákov. Dva najvýznamnejšie krajanské spolky amerických Slovákov – Slovenská liga (založená roku 1907 katolíckym kňazom Štefanom Furdekom, jej predsedom bol Albert Mamatey, tajomníkom Ivan Daxner) a amerických Čechov – České

 národní združení vypracovali 22. októbra 1915 v Clevelande dohodu o spoločnom postupe Cechov a Slovákov za národnú slobodu. Clevelandská dohoda požadovala, aby sa Česi a Slováci spojili vo federatívnom zväzku štátov s úplnou národnou autonómiou Slovenska: Slováci mali mať vlastný slovenský snem, vlastnú politickú finančnú a kultúrnu administratívu a slovenčina mala byť štátnym jazykom na slovenskom území. Budúci štát mal byť konštitučnou monarchiou podľa vzoru Veľkej Británie.

Matúš Dula A ndrej Hlinka Vavro Šrobár znak Slovenskej ligy Štefan Furdek

Text Clevelandskej dohody mal v originály takúto podobu:

Clevelandská dohoda

(usnesení mezi Českým národním sdružením a Slovenskou ligou)

1.) Samostatnosť českých zemí a Slovenska.

2.) Spojenie Českého a Slovenského národa ve federatívnom zväzku štátov s úplnou národnou autonómiou Slovenska, s vlastným snemom, s vlastnou štátnou správou, úplnou kultúrnou slobodou, teda i s úplným užíváním jazyka slovenského, vlastnou správou finančnou a

politickou, so štátnym jazykom slovenským. 3.) Volebné právo: všeobecné, tajne a priame.

4.) Formy vlády: personálna unia s demokratickým zriadením štátu, podobne ako v Anglicku. 5.) Tieto body tvoria základ obapolnej dohody a môžu byť doplnené, poťažne rozšírené len na základe dorozumenia sa oboch stránok.

České národné združenie podržuje si právo prípadnej zmeny a to samé právo má aj Slovenská liga.

Cleveland, Ohio, dňa 25. októbra 1915

ÚLOHA 1: Na základe textu v pracovných listoch i autentického textu Clevelandskej dohody ju analyzujte: uveďte príčiny jej prijatia, jej účastníkov (signatárov) i jej skrátený samotný obsah....................................................................................................

Hlavné centrum zahraničného odboja sa však utvorilo vo Francúzsku, kde pôsobili Česi profesor Tomáš Garrigue Masaryk , docent Edvard Beneš a Slovák (bojový pilot, vedec a od roku 1918 generál francúzskej armády) doktor Milan Rastislav Štefánik. Na rozdiel od amerického odboja toto centrum na verejnosti i v diplomatických kruhoch vystupovalo v mene československého národa (čechoslovakistická ideológia), čo im uľahčovalo zdôvodniť vo vplyvnom prostredí, ktoré bolo o strednej Európe zle informované, opodstatnenosť vzniku nového národného štátu (lebo len Česi a Slováci pospolu mohli mať viac ako 50 % obyvateľstva „jednej národnosti“ na území budúcej ČSR). Idea čechoslovakizmu vychádzala z presvedčenia, že Česi a Slováci tvoria jeden národ. Slováci by sa preto mali vzdať vlastného národného bytia a postupne splynúť (asimilovať sa) s kultúrne a ekonomicky vyspelejším českým národom.

Po utvorení ČSR však pretrvávajúci no už zbytočný čechoslovakizmus zapríčinil mnohé nedorozumenia medzi Slovákmi a Cechmi. Cieľom francúzskeho ako aj celkovo zahraničného odboja bolo zjednotiť všetkých zahraničných Čechov a Slovákov na boj proti Rakúsko–Uhorsku a Nemecku. Mali sa tiež pokúsiť získať dohodové štáty pre česko–slovenskú samostatnosť. Dohodové mocnosti totiž spočiatku nepripúšťali myšlienku rozbitia Habsburskej monarchie. Snažili sa s ňou uzavrieť separátny mier a tak urýchliť porážku izolovaného Nemecka. Pretože sily zahraničného odboja boli značne rozptýlené, bolo potrebné vytvoriť organizáciu, ktorá by zahraničný odboj centrálne riadila. Vo februári 1916 bola preto na Štefánikov podnet utvorená v Paríži (na základoch Českého komitétu zahraničního fungujúceho už od roku 1915) Československá národná rada (ČSNR – jej predsedom sa stal Masaryk, podpredsedom Štefánik, tajomníkom Beneš a pobočky mala v Rusku, USA a Taliansku) ako najvyšší orgán česko– slovenského odboja v zahraničí.

Tomáš Garirigue Masaryk Edvard Beneš Milan Rastislav Štefánik

Bez Štefánikovho zásahu by sa volala Národní rada českých krajín, lebo Masaryk a Beneš už vtedy chápali budúci nový štát Čechov a Slovákov ako Český štát rozšírený o Slovensko. Hlavným cieľom ČSNR bolo získať súhlas Dohody s povojnovým zriadením česko–slovenského štátu.

ÚLOHA 2: Vysvetlite podstatu „idey čechoslovakizmu“ (čo predstavovala a k čomu slúžila) a popíšte zloženie, funkciu a hlavný cieľ Československej národnej rady..............

Na podporu svojho úsilia sa ČSNR rozhodla organizovať v zahraničí vojsko (nazvané po vzoru rímskych armád česko–slovenské légie), ktoré by bojovalo v zahraničí po boku Dohody proti Rakúsko-Uhorsku a Nemecku. Najväčšie možnosti pre nábor dobrovoľníkov boli v Rusku, kde bolo okrem krajanov aj veľa českých a slovenských vojnových zajatcov (od mája 1917 vznikajúce légie v Rusku mali až 60 000 členov, z toho 3 300 Slovákov), a vyznamenali sa najmä v bojoch proti Ústredným mocnostiam pri ukrajinskom Zborove v roku 1917. Légie vznikali na prelome rokov 1917 a 1918 aj vo Francúzsku (10 000 mužov), a v apríli 1918 aj v Taliansku (tamojšie légie v počte 20 000 mužov sa vyznamenali v bojoch pri Doss Alto roku 1918). Légie organizoval Štefánik.

hliadka legionárov v Rusku legionársky odznak česko-slovenské légie v Rusku r.1918

Dohromady slúžilo v česko-slovenských légiách asi okolo 100 000 mužov. Celkovo však v prvej svetovej vojne bojovalo v rôznych dohodových vojenských jednotkách a v légiách až okolo 140 000 Čechov a Slovákov.

ÚLOHA 3: Uveďte príčiny vzniku, pôsobenie a význam činnosti česko-slovenských légií v zahraničí.....................................................................

V polovici mája 1917 vzniká v rámci domáceho odboja organizácia Český zväz. Na jeho pôde vzniklo vyhlásenie podpísané 222 českými spisovateľmi, ktoré predložili český poslanci (vedení Františkom Stanekom) 30. mája 1917 Ríšskej rade. Žiadali v ňom spojiť české krajiny a Slovensko do autonómneho útvaru v rámci federatívne usporiadanej monarchie, čím bola myšlienka spoločného útvaru Čechov a Slovákov prvý krát verejne formulovaná aj na domácej pôde.

Na Slovensku najväčšie vzbury vypukli v Rimavskej Sobote, v Trenčíne a v Bratislave, hoci dovtedy sa podľa hlásení veliteľov slovenskí vojaci na frontoch v Haliči, Srbsku, Rumunsku a Taliansku vyznačovali skromnosťou a veľkou odvahou, prečo im velenie zverovalo aj najťažšie frontové úseky (vo vojne padlo z narukovaných 450 000 slovenských odvedencov asi 70 000 Slovákov a 62 000 zostalo natrvalo zmrzačených). Slováci bojovali na bojiskách na Ukrajine, Rusku, Srbsku, Taliansku, Belgicku a Rumunsku.

Rozsiahla bola najmä vzbura vojakov 71. drotárskeho trenčianskeho pluku v srbskom Kragujevaci, kvôli národnostnému útlaku a šikane zo strany uhorských (maďarských) dôstojníkov po ktorej potlačení bolo zastrelených 44 slovenských vojakov.

Po podpísaní Brestlitovského mieru v marci 1918 Nemecko žiadalo, aby sovietska vláda odzbrojila všetky dohodové jednotky na svojom území. Súčasťou Dohody boli aj česko– slovenské légie (60 000 mužov, z toho 3 000 Slovákov). Tie odmietli splniť rozkaz sovietskej vlády o svojom odzbrojení a po tzv. čeľabinskom konflikte sa dostali do bojov

s Červenou armádou, počas ktorých sa zmocnili takmer celej 8 000 km transibírskej železničnej magistrály. Tak sa česko–slovenské légie stali súčasťou dohodového antiboľševického protisovietskeho vystúpenia v nastalej Občianskej vojne v Rusku (1918–1922). Keď sa legionári priblížili ku Jekaterinburgu, kde boľševici väznili cára, na Leninov výslovný pokyn bol bývalý cár Mikuláš II. so ženou, štyrmi deťmi a služobníctvom zastrelený. Legionári sa vrátili domov cez Vladivostok až roku 1920 (ich veliteľom bol český plukovník Ján Syrový, najviac Slovákov bolo v 7. pluku nazývanom tatranský, boli v ňom aj slovenskí spisovatelia Janko Jesenský a Jozef Gregor Tajovský). Vystúpenie česko–slovenských légii prispelo k tomu, že Dohoda uznala ČSNR za dočasnú československú vládu (menovite v júni 1918 Francúzsko, v auguste 1918 Veľká Británia, v septembri 1918 USA, v októbri 1918 Taliansko). Predsedom dočasnej česko-slovenskej vlády sa stal Masaryk, ministrom zahraničia Beneš, a Štefánik sa stal ministrom vojny. Československo bolo Dohodou zároveň uznané za spriatelenú krajinu.

ÚLOHA 4: Charakterizujte bojovú účasť slovenských vojakov v armáde Rakúsko- Uhorska ako aj najväčšiu vzburu Slovákov v rakúsko-uhorskej armáde a popíšte vystúpenie česko-slovenských legionárov v Občianskej vojne v Rusku.............................

Na prvomájovej robotníckej manifestácii v Liptovskom Mikuláši sa do tzv. Mikulášskej rezolúcie dostali zásluhou Vavra Šrobára okrem požiadaviek mieru, všeobecného volebného práva a zlepšenia sociálnych podmienok aj požiadavky rešpektovať právo národov na sebaurčenie, právo Slovákov samostatne riadiť svoje záležitosti a politicky sa spojiť s Cechmi. Bola prvým verejným prejavom Slovákov na Slovensku za novú štátoprávnu alternatívu a posilnila aj argumenty ČSNR u Dohody, ktorá sa mohla okrem Čechov odvolať už aj na vôľu Slovákov v Uhorsku utvoriť s Čechmi spoločný štát.

Dňa 24. mája 1918 sa následne zišli v Martine na dôvernej porade vedúci predstavitelia všetkých slovenských politických smerov v rámci SNS. Spomedzi 24 účastníkov najmä Andrej Hlinka a Vavro Šrobár odmietli spájať budúcnosť Slovákov s Uhorskom („ po nevydarenom tisícročnom manželstve s Maďarmi“ povedané Hlinkovými slovami) a vyslovili sa za politické spojenie s Čechmi, čo rokovanie prijalo. Tento záver takisto posilnil argumenty zahraničného odboja.

ÚLOHA 5: Popíšte obsah a význam tzv. „Mikulášskej rezolúcie“ a popíšte účastníkov, priebeh a závery rokovania slovenských politikov na dôvernej májovej porade v Martine.........................................................

Medzitým sa Masaryk ako vedúci predstaviteľ zahraničného odboja pokúšal na jar roku 1918 vplývať na vládu USA, aby vystúpila v prospech česko–slovenskej samostatnosti. Dosiahol aj uzavretie novej dohody medzi Slovenskou ligou, Českým národním združením a ČSNR. Táto tzv. Pittsburská dohoda podpísaná 30. mája 1918 hovorila o vytvorení samostatného československého štátu s republikánskou formou a demokratickou ústavou, no upúšťala od federatívneho zväzku (na škodu pre Slovákov) a sľubovala menej samostatné no stále autonómne postavenia Slovenska s vlastnou administratívou, snemom, súdnictvom a slovenčinou ako úradným jazykom, čo sa však v ČSR napokon nenaplnilo. I preto Pittsburskou dohodou neskôr argumentovali v ČSR najmä slovenskí autonomisti (zástancovia slovenskej autonómie v duchu Clevelandskej a Pittsburskej dohody) a naopak zástancovia čechoslovakizmu jej právoplatnosť bagatelizovali, hoci ju paradoxne skoncipoval a podpísal najväčší čechoslovakista vôbec – sám Masaryk.

Text Pittsburskej dohody mal v originály takúto podobu:

Pittsburská dohoda

Česko-Slovenská Dohoda, uzavretá v Pittsburghu. Pa., dňa 30. mája 1918.

Predstavitelia slovenských a českých organisácií vo Spoj. Štátoch, Slovenskej Ligy, Českého Národného Združenia a Zväzu Českých Katolíkov, porokovali za prítomnosti predsedu Česko-

Slovenskej Národnej Rady profesora Masaryka, o česko-slovenskej otázke a o našich posavádnych programových prejavoch a uzniesli sa nasledovne:

Schvaľujeme politický program usilujúci sa o Spojenie Čechov a Slovákov v samostatnom štáte z Českých Zemí a Slovenska. Slovensko bude mať svoju vlastnú administratívu, svoj snem a svoje súdy. Slovenčina bude úradným jazykom v škole, v úrade a vo verejnom živote vôbec. Česko-slovenský štát bude republikou. Jeho konštitúcia bude demokratická. Organizácia spolupráce Čechov a Slovákov vo Spojených Štátoch bude podľa potreby a meniacej sa situácie, pri spoločnom dorozumení, prehĺbená a upravená. Podrobné ustanovenia o zariadení česko-slovenského štátu ponechávajú sa osvobodeným Čechom a Slovákom a ich právoplatným predstaviteľom.

ÚLOHA 6: Na základe textu v pracovných listoch i autentického textu Pittsburskej dohody ju analyzujte: uveďte jej účastníkov (signatárov), jej skrátený samotný obsah i jej neskorší význam v ČSR........................................................................................................

Dňa 18. októbra 1918 uverejnila americká tlač Masarykom vypracovanú tzv. Washingtonskú deklaráciu (tzv. Prohlášení nezávislosti československého národa zatímní vládou československou) ktorá reagovala na obavy, či USA neprikročia k mierovým rokovaniam s Rakúsko–Uhorskom a nepostavia sa predsa len za jeho zachovanie. Vyhlasovala preto samostatnosť Československa, pričom hlavné zásady jeho organizácie a zahraničnej politiky koncipovala v duchu americkej demokratickej tradície: ČSR mala mať všeobecné volebné právo, slobodu svedomia, náboženstva, kultúry, slova, tlače, zhromažďovania a petícii, šľachtické tituly sa mali zrušiť, cirkev odlúčiť od štátu a menšiny mali užívať rovnaké práva ako štátotvorný národ. Dokument však hovoril už

o československom národe a neuznával národnú svojbytnosť Slovákov.

ÚLOHA 7: Na základe obsahu Wahingtonskej deklarácie ju analyzujte: uveďte príčiny jej vyhlásenia, jej skrátený samotný obsah i jej dopad na slovenskú národnú svojbytnosť..............................................

Domáci zástupcovia českých politických strán utvorili 13. júla 1918 Národný výbor československý (jeho predsedom bol Karol Kramář), ktorý ako vrcholný orgán domáceho odboja nadviazal kontakt s najvyšším orgánom zahraničného odboja – s ČSNR.

Začiatkom septembra 1918 vystúpil na Ríšskom sneme vo Viedni predseda Českého zväzu František Staněk s tým, že Česi sa už s Rakúskom rozišli a česká otázka sa bude riešiť na medzinárodnom fóre.

Obdobne vystúpil 19. októbra 1918 v Uhorskom sneme jediný slovenský poslanec Ferdiš Juriga s tým, že právo zastupovať záujmy Slovákov na mierovej konferencii nemá Uhorský snem, ale iba Slovenská národná rada (SNR).

Medzitým stroskotala aj rakúsko-uhorská ofenzíva na rieke Piave, kde Taliani 24. októbra 1918 začali rozhodujúci útok na rakúske pozície a rakúsko-uhorskí vojaci sa dali na bezhlavý útek. V nasledujúcich dňoch štát Rakúsko-Uhorsko zanikol (z toho rezultoval vznik nových národných štátov v strednej Európe, teda aj vznik Česko- Slovenska 28. októbra 1918), napriek tomu ešte tento neexistujúci štát podpísal prímerie s Dohodou 3. novembra 1918 vo Villa Giusti pri Padove a 11. novembra 1918 rakúsky cisár Karol I. podpísal abdikačnú listinu. Toho istého dňa rakúsky cisár opustil aj Schönbrunnský zámok vo Viedni, čím sa Rakúsko-Uhorsko definitívne rozpadlo.

Dňa 27. októbra 1918 rakúsko-uhoský minister zahraničia Andrássy prijal mierové podmienky Dohody, medzi ktorými bolo aj úplné uznanie samourčovacieho práva národov monarchie. Národný výbor československý zastúpený Karolom Kramářom (po rokovaniach v Ženeve s ČSNR zastúpenou Benešom na ktorých sa dohodli, že ČSR bude republikou, Masaryk jej prezidentom a Kramář predsedom vlády) na druhý deň nato 28.

 októbra 1918 prevzal moc v krajine a vyhlásil v Prahe samostatnú Československú republiku.

Pittsburská dohoda vyhlásenie ČSR na svätováclavskom námestí 28. októbra 1918

ÚLOHA 9: Objasnite funkciu „Národného výboru československého“, popíšte vystúpenia poslancov Františka Staněka a Ferdiša Jurigu a popíšte aj okolnosti vyhlásenia Československej republiky.....................................................................................................

Dňa 30. októbra 1918 sa konalo v Martine v budove Tatra-banky zhromaždenie

 slovenskej politickej reprezentácie, ktoré bez toho, žeby vedelo o udalostiach v Prahe, vytvorilo pod vedením Matúša Dulu 20 člennú Slovenskú národnú radu (SNR), ktorá sa stala jedinou oprávnenou reprezentantkou slovenského národa a následne prijala

 Deklaráciu slovenského národa resp. Martinskú deklaráciu (sformuloval ju evanjelický duchovný Samuel Zoch), ktorou sa „slovenský národ ako čiastka rečovo i kultúrno– historicky jednotného československého národa“ na základe neobmedzeného

 samourčovacieho práva pripojil k českým krajinám v rámci jednotného

 československého štátu.

budova Tatra-banky, kde sa v októbri zišla SNR pamätná tabuľa na budove bývalej Tatra-banky

Text Martinskej deklarácie mal v originály takúto podobu:

Martinská deklarácia

Zastupitelia všetkých slovenských politických strán, shromaždení dňa 30. oktobra 1918 v Turčianskom Sv. Martine a organizovaní v Národnú Radu slovenskej vetvy jednotného československého národa, trvajú na zásade samourčovacieho práva národov prijatej celým svetom. Národná Rada vyhlasuje, že v meně česko-slovenského národa bývajúceho v

hranicicach Uhorska, je jedine ona oprávnená hovoriť a konat.

Nie je na to oprávnená uhorská vláda, ktorá za celé desatročia nepoznala vážnejšej úlohy, jako potlačovat všetko, čo je slovenské, nepostavila a nedovolila nášmu národu ani jedinej školy, nedovolila, aby sa slovenskí ľudia dostali do verejnej správy a úradov, náš ľud majetkove ničila a vykoristovala svojou stredovekou feudálnou sústavou a politikou.

Nie sú oprávnené na to, aby v meně slovenského ľudu hovorily, ani tie tak zvané zastupiteľské sbory, ktoré sú sostavené na základe úzkeho volebného práva nedopúštajúceho prejavit vôľu národa, a pozostávajúce z ľudí, ktorí vzdor nariadeniu zákona nedopustili na výboroch čisto slovenských stolíc ani len slovenského slova.

Nie sú na to oprávnené ani také ľudové shromaždenia, ktoré vynášajú uzavretie pod tlakom cudzieho násilia.

V meně slovenského národa na Slovensku oprávnená je leda hovoriť jedine Slovenská Národná Rada.

Národná Rada česko-slovenského národa v Uhorsku obydleného osvedčuje:

  1. Slovenský národ je čiastka i rečove i kultúrno-historicky jednotného česko-slovenského

národa. Na všetkých kultúrnych bojoch, ktoré viedol český národ a ktoré ho urobily známym na celom svete, mala účast i slovenská vetev.

  1. Pre tento česko-slovenský národ žiadame i my neobmedzené samourčovacie právo na základe úplnej neodvislosti. Na základe tejto zásady prejavujeme svoj súhlas s tým novo utvoreným medzinárodným právnym položením, ktoré dňa 18. oktobra 1918 formuloval predseda Wilson a ktoré dňa 27. oktobra 1918 uznal rakúsko-uhorský minister zahraničia.
  2. Žiadame okamžité uzavretie pokoja a sice na všeľudských kresťanských zásadách, aby pokoj bol taký, že by medzinárodno-právnymi zárukami znemožňoval ďalšiu vojnu a ďalšie zbrojenie.

Sme presvedčení, že náš snaživý a nadaný slovenský národ, ktorý vzdor neslýchanému útisku dospel na taký stupeň národnej kultúry, nebude vylúčený z požehnania pokoja a zo spolku národov, ale i jemu bude popriate, aby sa dľa svojho rázu mohol vyviňovat a dľa svojich sít prispel ku všeobecnému pokroku človečenstva.

Zo zasadnutia Slovenskej Národnej Rady V Turčianskom Sv. Martine, 30. októbra 1918.

Karol A. Medvecký, v.r., Tajomník Slovenskej Národnej Rady. Matúš Dula, v.r., Predseda Slovenskej Národnej Rady

Všetku moc po vydaní Martinskej deklarácie na Slovensku následne prevzala SNR a jej miestne regionálne národné rady, čo však nemal v najbližšej budúcnosti v úmysle rešpektovať pražský Národný výbor československý ani časť slovenských politikov pod vedením Vavra Šrobára. Od Rakúska–Uhorska sa v rovnakom čase odčlenili aj Slovinci, Chorváti, Ukrajinci, Poliaci, Rumuni a Srbi.

ÚLOHA 10: Popíšte priebeh zhromaždenia slovenskej politickej reprezentácie v Martine zo dňa 30 októbra 1918 a na základe textu v pracovných listoch i autentického textu Martinskej deklarácie (Deklarácie slovenského národa) ju analyzujte: uveďte jej účastníkov (signatárov), jej skrátený samotný obsah i jej význam pre pripojenie sa Slovákov k ČSR......................................................

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Diskusia: Slovenský a český domáci a zahraničný odboj počas I. svetovej vojny a vznik ČSR

Pridať nový komentár


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.068 s.
Zavrieť reklamu