Vznik a vývoj nacizmu v Nemecku

Vznik a vývoj nacizmu v Nemecku

Počas tzv. Povojnovej hospodárskej krízy (1918-1923) je v Mníchove roku 1919 založená Antonom Drexlerom Nemecká robotnícka strana (Deutsche Arbeitepartei), do ktorej v rovnakom roku vstupuje aj nezamestnaný umelec – maliar „na voľnej nohe“ Adolf Hitler (1889-1945). V januári 1920 je táto strana premenovaná na Národne socialistickú (nacistickú) nemeckú robotnícku stranu (Nationalsozialistische Deutsche Arbeitepartei – NSDAP) a Hitler vyhlasuje jej 25 bodový program založený na šovinizme, rasizme a demagógií. V júli 1920 sa Hitler stáva predsedom tejto nanovo premenovanej strany.

Anton Drexler Adolf Hitler kópia Hitlerovho straníckeho preukazu Nemeckej

robotníckej strany

Dňa 8. novembra 1923 sa predseda NSDAP Adolf Hitler pokúsil získať úrad ríšskeho kancelára nacistickým tzv. Mníchovským „pivným“ pučom, keď s ozbrojenými prívržencami spolu s generálom Erichom Ludendorffom prepadol v Bierhalle zasadnutie bavorskej vlády a jej predsedu Gustava von Kahra prinútil k účasti na samozvanej ríšskej vláde. Podľa vzoru Mussoliniho sa potom Hitler pripravoval k

„pochodu na Berlín“. Demonštráciou sily nacistov však mal byť najskôr „pochod na

Mníchov“ 9. novembra 1923. V čele asi 3 000 mužov išiel Hitler s Ludendorffom, rozohnali ich však ríšski vojaci, ktorí streľbou do davu zabili 16 nacistov a desiatky pozatýkali, čím sa Hitlerov „pochod na Mníchov“ neslávne skončil. Hitler bol následne odsúdený na 5 rokov väzenia a NSDAP bola zakázaná. Ale už 20. decembra 1924 bol z komfortného väzenia v Landsbergu, kde napísal svoj programový spis Mein kampf (Môj boj), prepustený a v januári 1925 obnovil činnosť svojej strany a založil aj ozbrojené organizácie NSDAP a budúce represívne a teroristické zložky nacistického režimu: SA a SS, ku ktorým sa neskôr (roku 1932) pridala aj SD a roku 1933 aj Gestapo.

SA – Úderný oddiel (Sturmabteilung) bola nacistická polovojenská organizácia fungujúca fakticky už od roku 1921, ktorá sa pouličným násilím a terorizovaním politických oponentov snažila vydobyť pre NSDAP politickú moc. Na jej čele stál Hitlerov „kamarát“(ako jediný mohol Hitlerovi tykať) Ernst Rohm. Roku 1933 mali SA 2,3 milióna členov, roku 1934 až 3 milióny a začali si nárokovať rovnocenné postavenie po boku armády (Reichswehru) a po uchopení moci nacistami žiadali aj „druhú“ radikálne socialistickú revolúciu, po čom sa Hitlerovi stalo vedenie SA nepohodlným. Preto 30. júna 1934 inicioval Hitler tzv. „Noc dlhých nožov“, teda vlastne masaker vedenia SA rozšírený aj o opozíciu v rámci celej NSDAP, kedy bolo do 2.7.1934 zavraždených cez 1 000 osôb vrátane spoluzakladateľa NSDAP a vodcu ľavého krídla strany Georga Strassera , exkancelára Schleichera a náčelníka štábu SA Ernsta Rohma. Ďalšie tisíce osôb putovali do koncentračných táborov. Zásah zaistili jednotky SS.

znak SA Ernst Röhm vodca SA masové zhromaždenie Hitler s natiahnutou pravicou

jednotiek SS a SA v typickom nacistickom

pozdrave a pred ním stojaci Goring roku1934

ÚLOHA 1: Objasnite nasledovné termíny: NSDAP, Mníchovský „pivný“ puč, SA – Úderný oddiel a „Noc dlhých nožov“.................................................................................

SS – Ochranný oddiel (Schutzstaffel) boli polovojenské, neskôr ozbrojené jednotky, ktoré vznikli roku 1925 na osobnú ochranu funkcionárov NSDAP ako autonómna zložka v rámci SA, po roku 1934 ako samostatná zložka. Na čele SS stál od roku 1929 Heinrich Himmler (1900-1945), od roku 1939 šéf Hlavného úradu ríšskej bezpečnosti (RSHA) pod ktorý spadali všetky zložky ministerstva vnútra vrátane SA, SD, Gestapa a správa koncentračných táborov. SS tak pod Himmlerovým vedením prerástli celým bezpečnostným aparátom „Tretej ríše“, a stali sa hlavným nástrojom teroru, represívnej, okupačnej a vyhladzovacej politiky.

znak SS Heinrich Himmler čiapka príslušníka SS

s typickou umrčlou lebkou s prekríženými hnátmi

Jednotky SS sa delili sa na:

Všeobecné jednotky (Allgemeine SS) chrániace v počte asi 150 000 mužov dôležité objekty a osoby nacistického Nemecka.

Správne jednotky koncentračných táborov (Totenkampfverbände) v počte asi 30 000 mužov strážiace koncentračné tábory a realizujúce politiku vyhladzovania – holokaustu nepohodlných príslušníkov iných rás a národov.

Pohotovostné jednotky (Verfugungstruppen) v sile 4 plukov, z ktorých jeden tvoril Hitlerovu osobnú strážnu gardu (Leibstandarte Adolf Hitler). Spojením pohotovostných a časti strážnych jednotiek vznikli na jeseň 1939 Zbrane SS (Waffen SS), ktoré sa postupne stali elitnými frontovými jednotkami a popri loďstve, letectve a wehrmachte (po zavedení všeobecnej brannej povinnosti v Nemecku roku 1935 sa tak volala bývalá ríšska armáda – reichswehr) sa tak prakticky stali 4. zložkou nemeckých ozbrojených síl. Koncom vojny ich tvorilo 38 divízií o celkovej sile 600 000 mužov zložených spočiatku len z ríšskych a etnických Nemcov, neskôr však aj z príslušníkov veľkého množstva iných národov.

znak Allgemeine SS znak Verfugungstruppen znak členov divízií Waffen SS znak SS

Totenkopfverbände

SD – Bezpečnostná služba (Sicherheitsdienst) bola súčasťou SS a vznikla ako spravodajská služba NSDAP roku 1932 pod vedením Reinharda Heydricha. Plnila úlohy vnútornej a vonkajšej špionáže a kontrašpionáže ako bezpečnostná služba nacistického Nemecka s počtom asi 5 000 zamestnancov. Po atentáte na Heydricha stál na jej čele Ernst Kaltenbrunner.

Gestapo – Tajná štátna polícia (Geheimestaatspolizei) bola zriadená roku 1933 po uchopení moci nacistami Hermannom Goringom ako pruská politická polícia. Od roku 1934 bolo gestapo podriadené Himmlerovi ako šéfovi nemeckej polície a rozšírilo svoju právomoc na celé Nemecko a neskôr aj na všetky okupované územia. Zaoberalo sa vyhľadávaním a likvidáciou odporcov nacizmu v Nemecku a bojom s ilegálnym odbojovým hnutím v okupovaných územiach. V 40. rokoch malo asi 50 000 zamestnancov a približne 100 000 informátorov. Smutne sa preslávilo brutálnymi vyšetrovacími metódami (krutým mučením a vraždami – odtiaľ aj termín gestapizmus), spolu s SS sa podieľalo na správe koncentračných táborov ako aj na „konečnom riešení“ židovskej otázky. Šéfom gestapa bol od roku 1935 Heinrich Muller.

znak SD Reinhard Heydrich Ernst Kaltenbrunner Heinrich Muller

ÚLOHA 2: Popíšte činnosť a rozdelenie jednotiek SS – Ochranného oddielu ako aj činnosť SD – Bezpečnostnej služby a Gestapa – Tajnej štátnej polície...........................

V programovom spise Mein kampf Hitler sformuloval program NSDAP, resp. základné ideové myšlienky NACIZMU (národného socializmu) ktorý bol v podstate spojením

dvoch doktrín: fašistickej koncepcie štátu riadeného najvyšším vodcom stelesňujúcim národnú vôľu a rasistickej koncepcie o nadradenosti árijskej rasy (v užšom slova zmysle nemeckej, v širšom germánskej) a oprávnení podrobenia či likvidácie ostatných

„menejcenných“ rás a národov. V spise poukazuje Hitler zároveň na preľudnenosť Nemecka a zdôrazňuje nevyhnutnosť zabezpečiť nový „životný priestor“(Lebensraum) pre Nemcov a to: revanšistickou vojnou na západe (ktorá zlomí mocenské postavenie Francúzska a Anglicka), no predovšetkým vyhladzovacou vojnou na východe Európy, v oblasti doposiaľ obývanej „menejcennými rasami“(ktorá mala byť zameraná predovšetkým proti Sovietskemu zväzu). Požaduje nastoliť svetovládu nemeckého národa a dbať o jeho rasovú a kultúrnu čistotu. Za zdroj všetkého vnútorného spoločenského zla v Nemecku i vo svete označil Hitler židov, ktorí mali byť úplne vyradený z hospodárskeho a verejného života (antisemitizmus).

Mein Kampf Hitler v mníchovskej centrále odznak NSDAP zástava NSDAP, od roku nacistickej strany roku 1930 1933 aj zástava Nemecka

K volebným úspechom Hitlerovej národno-socialistickej (nacistickej) strany – NSDAP prispela Svetová hospodárska kríza (1929-1933) a s ňou spojený 50 % prepad priemyselnej výroby a 30 % nezamestnanosť v Európe. Pretože zatiaľ čo roku 1928 získala NSDAP len 12 poslaneckých mandátov (1,9 %), roku 1930 ich už mala 107 (17,5%). Demagogickou agitáciou sa jej podarilo získať masovú podporu najmä stredných vrstiev a roľníkov, neskôr aj robotníkov. Úspešnosť nacizmu bola založená na jeho schopnosti syntetizovať do jednotnej ideologie aj protichodné prvky: socializmus pre robotníkov, antiboľševizmus pre zamestnávateľov, nacionalizmus pre tradičných konzervatívcov, antisemitizmus pre tých, ktorí hľadali vinníka vojnovej porážky a ekonomickej krízy. Nacizmus súčasne vyzdvihoval prednosti roľníctva i industriálnu moc Nemecka. Tieto politicky rozporuplné sľuby neskôr logicky ustúpili do úzadia a ťažiskovým sa stal z pohľadu nacistickej ideologie vodcovský princíp, dôraz na rasovú čistotu a predovšetkým národná expanzia. To v spojení s názorom, že v medzinárodných vzťahoch má pravdu ten, kto má moc, viedlo nevyhnutne k vojne, na ktorú sa nacisti systematicky pripravovali. Zbrojenie zároveň odstraňovalo nezamestnanosť. Popularitu nacistov neskôr zvyšovalo aj nacionalistické opojenie Nemcov po každom Hitlerovom zahraničnopolitickom úspechu. Mnohým Nemcom a zvlášť mládeži zároveň imponovala aj charizmatickosť Hitlerovej osobnosti, ktorý bol skvelým rečníkom.

ÚLOHA 3: Objasnite základné ideové myšlienky nacizmu a vysvetlite dôvody, ktoré viedli k nárastu popularity a príťažlivosti myšlienok nacizmu pre nemecké obyvateľstvo........................................................................................................................

Vo voľbách v júli 1932 získala NSDAP 230 mandátov (37,8%), čím sa stala najsilnejšou politickou stranou v Nemecku, a aj keď v opakovaných voľbách v novembri 1932 stratila 34 mandátov, naďalej si nárokovala post ríšskeho kancelára. Hoci vtedajší nemecký prezident Paul von Hindenburg nebol tejto myšlienke naklonený, podľahol napokon tlaku konzervatívnych politických síl žiadajúcich nastoliť autoritatívny režim a 30. 1. 1933 vymenoval Hitlera za kancelára menšinovej vlády. Vo voľbách v marci 1933 potom vďaka teroru (keď zinscenovaný požiar budovy ríšskeho snemu využili nacisti na rozpútanie perzekúcii voči komunistom a sociálnym

demokratom) a demagógii získala NSDAP 44% hlasov a v bloku s Nemeckou nacionálnou stranou mala 53% mandátov. To nacistom umožnilo v parlamente odhlasovať 23. 3. 1933 tzv. Zmocňovací zákon, ktorým boli všetky zákonodarné a ústavodarné právomoci parlamentu ako aj niektoré prezidentské právomoci prenesené na ríšskeho kancelára, čím bola Hitlerova diktatúra postavená na legálnu bázu a Weimarská republika tak zanikla (a vznikla Hitlerova tzv. Tretia ríša 1933 – 1945). Následne Hitler Zákonom o politických stranách z 14. 7. 1933 zakázal všetky strany a odborové organizácie okrem NSDAP a rozpustil ríšsky snem. Po smrti prezidenta Hindenburga roku 1934 prevzal Hitler aj zvyšné prezidentské právomoci a stal sa stal aj hlavou nemeckého štátu s titulom Vodca – Fuhrer. NSDAP a jej ozbrojené organizácie sa tak stali držiteľmi všetkej moci v Nemecku a postupne prerástli štátnym aparátom a celou spoločnosťou, pričom neustále rástol počet jej členov (27 000 roku 1925, 150

000 roku 1929, 1 300 000 roku 1933, 8 500 000 roku 1945).

Tak aj tretí a neskôr po Hitlerovi druhý muž NSDAP Joseph Goebbels ako minister kultúry, propagandy a ľudovej osvety kontroloval všetky médiá, vzdelávanie a kultúrne aktivity v Nemecku ( z niektorých jeho výrokov: Stokrát opakovaná lož sa stane pravdou! Čím väčšia lož, tým hlasnejšie ju treba kričať do sveta! Keď počujem slovo kultúra, vyťahujem z puzdra zbraň!).

Roku 1935 sa Hitler zasadil o prijatie Norimberských zákonov, ktoré pod zámienkou ochrany čistoty árijskej rasy zbavili židov nemeckého občianstva a zakazovali zmiešané manželstvá medzi Nemcami a židmi. Vražda nemeckého úradníka na nemeckom veľvyslanectve v Paríži rukou židovského mladíka viedla ku Krištáľovej noci (Kristallnacht), teda ku protižidovskému pogromu v noci z 9. na 10. novembra 1938 organizovanému SA a NSDAP, počas ktorého bolo v Nemecku zabitých 91 židov, 7 000 židovských obchodov bolo vyplienených a synagógy a židovské školy boli zapálené. Po pogrome bolo asi 30 000 židov odsunutých do koncentračných táborov, židovská komunita musela zaplatiť odškodné (!) vo výške 1 miliardy mariek a boli sprísnené norimberské zákony obmedzujúce účasť židov na hospodárskom živote krajiny (tzv. arizácia, ktorá znamenala zaberanie židovských živností árijcami- nežidmi), ako aj ďalšie protižidovské diskriminačné opatrenia: zákaz používať verejné dopravné prostriedky, kupovať časopisy, knihy, vlastniť autá a motorky, mať domáce zvieratá, navštevovať kúpaliská, divadlá, múzeá, koncerty, kiná a dokonca nesmeli navštevovať niektoré parky. Na oblečení museli mať všetci židia jasne viditeľnú žltú Dávidovu hviezdu.

Adolf Hitler roku 1937 židovské obchody zničené v Magdeburgu Joseph Goebbels, počas Krištáľovej noci v novembri 1938

Krátko po vymenovaní Hitlera za ríšskeho kancelára opustilo Nemecko v októbri 1933 odzbrojovacie rozhovory, vystúpilo zo Spoločnosti národov, masívnym zbrojením ako aj ďalšími krokmi začalo porušovať ustanovenia versaillskej mierovej konferencie a otvorene hrozilo aj vojenskou zmenou svojich hraníc v Európe. Veľká Británia a Francúzsko ako najsilnejšie európske demokracie a hlavní garanti versaillského systému sa však od Hitlerovho nástupu k moci za každú cenu snažili vyhnúť novému veľkému vojnovému konfliktu. Začali presadzovať tzv. politiku appeasementu

(ústupkov a nezasahovania). Veľká Británia a Francúzsko sa tak až do vypuknutia II. svetovej vojny (do 1. septembra 1939) iba pasívne prizerali agresívnym krokom Nemecka a Talianska namiereným proti versaillskému systému. Zároveň s tým vychádzala najavo aj slabosť a nepripravenosť Spoločnosti národov, ktorá takisto nedokázala účinne zasiahnuť proti agresorom, hoci jej hlavnou úlohou bola ochrana a zabezpečenie svetového mieru.

ÚLOHA 4: Popíšte, ako sa Hitler dostal k moci, akým spôsobom si ju upevnil a objasnite termíny: Norimberské zákony, Krištáľová noc, arizácia a politika appeasementu......................................................................................................................

Predzvesťou Druhej svetovej vojny v Európe sa stal konflikt v Španielsku, kde po víťazstve ľavicového ľudového frontu vo voľbách vo februári 1936 a utvorení jeho vlády rozsiahle socializačné a proticirkevné opatrenia vyvolali v júli 1936 rozsiahle nepokoje a povstania v krajine, ktoré prerástli v Španielsku v krutú občiansku vojnu (1936-1939). Na čelo povstania proti legálnej ľavicovej republikánskej vláde v Madride sa postavil vodca fašistickej junty generál Francisco Franco, ktorému vojensky i politicky výdatne pomáhali Taliansko i Nemecko.

Taliansko poskytlo Francovi 150 000 mužov, a Nemecko delostrelectvo a letectvo (povestnú légiu Condor s 3000 mužmi). Francúzsko a Veľká Británia, ktorých pomoc mohla rozhodnúť o Francovej porážke a zabrániť tak ďalšiemu rozširovaniu fašizmu v Európe, sa však naďalej neprezieravo držali politiky appeasementu, a prispeli tak k porážke demokratických síl v Španielsku („Všetko čo zlo potrebuje k svojmu triumfu je len to, že tí dobrí neurobia nič...“ Edmund Burke – anglický politický mysliteľ a zakladateľ konzervativizmu). V marci 1939 po vstupe Francových jednotiek do Madridu tak mohla byť v Španielsku nastolená fašistická diktatúra caudilla (vodcu) Franca, ktorá pretrvala aj po skončení II. svetovej vojny. Trojročná vojna si vyžiadala asi 500 000 mŕtvych. Franco sa po vojne kruto vyrovnal so svojimi odporcami, asi milión ľudí skončilo na dlhšiu či kratšiu dobu v španielskych koncentračných táboroch.

štáty Osi – modrá farba

„Osu Berlín-Rím“ doplnil v novembri 1936 uzavretý tzv. „Pakt proti Kominterne“ medzi Japonskom a Nemeckom, zameraný na potláčanie komunistického hnutia vo svete. K Paktu proti Kominterne pristúpilo v novembri 1937 aj Taliansko, a neskôr aj viaceré japonské a nemecké „satelitné štáty“ – Slovensko, Maďarsko, Fínsko, Španielsko a Mandžusko.

Nemecko ďalej pokračovalo vo svojom medzinárodnom a politickom posilňovaní a 25.

októbra 1936 podpísali v Berlíne Adolf Hitler za Nemecko a minister zahraničných

vecí Talianska gróf Galeazzo Ciano za Taliansko tzv. Októbrové protokoly o koordinácií zahraničnej politiky oboch štátov. Taliansko nimi prenieslo ťažisko svojej zahraničnej politiky z oblasti Naddunajska v strednej Európe (Rakúsko, Maďarsko) – túto oblasť prenechalo Nemecku – do oblasti Stredomoria (Albánsko, Grécko). Oba štáty sa protokolmi zaviazali i k aktívnej pomoci Francovi v Španielsku. Vzniklo tak spojenectvo dvoch fašistických štátov známe i ako „Os Berlín – Rím“, keďže fašistický duce Mussolini protokoly nazval „osou, okolo ktorej sa sústredia európske štáty“. K

„Osi“ sa roku 1938 pripojilo aj Japonsko a vznikla tak „Os Berlín – Rím – Tokio“.

„Pakt proti Kominterne“ („III. Komunistickej internacionále“) doplnil neskôr v máji 1939 tzv. „Oceľový pakt“ medzi Nemeckom a Talianskom o vzájomnej pomoci pri vypuknutí vojny a pri zabezpečovaní „životného priestoru“.

japonský veľvyslanec v Nemecku podpísanie Paktu Troch–zľava: japonská propaganda Kintomo Mushakoji a nemecký japonský veľvyslanec v Nemecku po podpísaní paktov: minister zahraničia Joachim von Saburo Kurusu, jeho taliansky „dobrí priatelia Ribbentrop podpisujú Pakt kolega Galeazzo Ciano v troch krajinách“

proti Kominterne a Adolf Hitler

Agresívne pakty fašistických štátov zavŕšil tzv. „Pakt Troch“ medzi Nemeckom, Talianskom a Japonskom z 27. septembra 1940 o vzájomnej vojenskej, hospodárskej a politickej pomoci, ktorý zároveň vymedzoval aj sféry vplyvu, keď za „nový poriadok“ v Európe malo zodpovedať Nemecko a Taliansko, a vo východnej Ázii Japonsko. K „Paktu Troch“ sa už v novembri 1940 pripojili i Rumunsko, Maďarsko a Slovensko, neskôr i Bulharsko, Juhoslávia, Čína, Mandžusko a Tchajwan. Pád talianskeho fašistického režimu v septembri 1943 po zatknutí Mussoliniho znamenal faktický koniec všetkých agresívnych paktov.

Medzitým 13. marca 1938 Hitler bez odporu západných veľmocí (obmedzili sa len na diplomatické protesty) vojensky okupoval Rakúsko (tzv. „Anšlus“ Rakúska –

„pripojenie“ resp. anektovanie Rakúska k nacistickému Nemecku) potom, čo hrozbou vojenského útoku a hrubým politickým nátlakom dosiahol na rakúskom kancelárovi Schuschiggovi, aby zrušil plánované ľudové hlasovanie (plebiscit) o tom, či sa má alebo nemá Rakúsko pripojiť k Nemecku. Nemecké vojská následne po výzve rakúskych nacistov obsadili Rakúsko a nacisti sami zorganizovali formálny plebiscit, ktorým už len potvrdili začlenenie Rakúska ako tzv. „Východnej marky“ do „Tretej ríše“ (ako nacisti nazývali počas svojej vlády Nemecko v rokoch 1933-1945). Pod tzv. Druhou ríšou nacisti rozumeli Nemecké cisárstvo v rokoch 1870-1918, a Prvou ríšou nacisti nazývali Svätú ríšu rímsku národa nemeckého založenú roku 962 prvým nemeckým cisárom Otom I., ktorá formálne fungovala až do jej zrušenia francúzskym cisárom Napoleonom Bonapartom roku 1806.

ÚLOHA 5: Popíšte príčiny, priebeh a dôsledky občianskej vojny v Španielsku a objasnite nasledovné termíny: Októbrové protokoly, Os Berlín – Rím – Tokio, Pakt proti Kominterne, Oceľový pakt, Pakt Troch, „Anšlus“ Rakúska a „Tretia ríša“......................................................................................................................................

Ďalším Hitlerovým veľkým úspechom, ktorý bol zároveň aj vyvrcholením politiky appeasementu západných veľmocí, bola tzv. Mníchovská konferencia konaná v dňoch

1. – 30.septembra 1938 v Mníchove, na ktorej zástupcovia Nemecka (fuhrer Adolf Hitler), Talianska (duce Benito Mussolini), Veľkej Británie (premiér Neville Chamberlain) a Francúzska (premiér Eduard Daladier) rozhodli na rokovaniach bez účasti zástupcov ČSR (tí boli prizvaní iba na oboznámenie sa s výsledkami rokovaní, mohli ich len prijať, alebo odmietnuť, nie meniť) vydať s Nemeckom susediace pohraničné česko-slovenské územia s viac ako 50 % prevahou nemeckého obyvateľstva Nemecku. Týkalo sa to predovšetkým oblasti tzv. Sudetského územia (dohromady išlo o 28 600 km štvorcových územia zo 140 500 km celkovej rozlohy ČSR), kde popri 3 miliónoch Nemcov žilo i vyše 800 000 Čechov.

Československá vláda sa „mníchovský diktát“ veľmocí spočiatku zdráhala prijať, no jediný štát, ktorý bol ochotný ČSR pomôcť v prípade jej odmietavého stanoviska a následnej vojny s Nemeckom (do ktorej by západné veľmoci nezasiahli v prospech ČSR) bol iba ZSSR, no v rámci spojeneckej zmluvy s ČSR z roku 1935 to mohol urobiť iba vtedy, ak by ČSR pomohlo aj Francúzsko, ktoré to však nechcelo urobiť, keďže sa spolupodieľalo na diktáte proti svojmu nedávnemu blízkemu spojencovi (neskorší britský premiér a zarytý odporca politiky ústupkov voči Nemecku Winston Churchill závery „Mníchova“ vtedy komentoval slovami: „Británia a Francúzsko si mohli vybrať medzi hanbou a vojnou – vybrali si hanbu, a budú mať vojnu.“). ČSR preto neostávalo nič iné, ako mníchovský diktát 30. septembra 1938 napokon prijať.

zľava do prava: Chamberlain, Daladier, Hitler, Mussolini, a územia ČSR obývané Ciano po podpísaní Mníchovskej zmluvy, ktorou pripadli sudetskými Nemcami Sudety Nemecku

Okrem vydania pohraničných území s viac ako 50 % prevahou nemeckého obyvateľstva Nemecku požadovala „Mníchovská dohoda“ od česko-slovenskej vlády podobne vydať do troch mesiacov Maďarsku a Poľsku územia obývané viac ako 50 % prevahou i maďarského a poľského obyvateľstva. To bolo potvrdené a uskutočnené na ďalšom menšom medzinárodnom rokovaní vo Viedni 2. novembra 1938 na tzv. Prvej Viedenskej arbitráži (arbitráž = „rozhodnutie tretej strany“ v spore iných dvoch strán) za účasti nemeckého „arbitra“ – ministra zahraničných veci Joachima Ribbentroppa a talianskeho „arbitra“ ministra zahraničia grófa Galeazza Ciana.

územia, o ktoré prišla ČSR po Mníchovskom diktáte v septembri 1938 a Viedenskej arbitráže v novembri 1938

Tí rozhodli, že ČSR musí Maďarsku odovzdať celú oblasť Podkarpatskej Rusi (12 600 km štvorcových územia) vrátane Užhorodu a celé južné Slovensko vrátane Košíc – jednalo sa o 11 000 km štvorcových územia (z pôvodných 49 000 km slovenského územia), kde žilo popri 500 000 Maďaroch i viac ako 300 000 Slovákov, ktorí sa tak razom ocitli v Maďarsku, kde boli vystavený krutému národnostnému útlaku, preto v niekoľkých týždňoch po obsadení týchto území maďarskou armádou utieklo späť na Slovensko viac ako 100 000 z nich. Poľsku musela odovzdať ČSR oblasť Tešínska, takže celkovo po Mníchovskej dohode a Prvej Viedenskej arbitráži stratila ČSR viac ako 40 000 km štvorcových územia (zo 140 000 km) a 4,9 milióna obyvateľov z pôvodných 13 600 000 obyvateľov.

Keďže v Sudetách bola postavená i väčšina pevnostných systémov, bola ČSR proti prípadnému nemeckému útoku takmer bezbranná, a ani nie ročné ďalšie „živorenie“ zvyšku ČSR ukončilo vyhlásenie Slovenského štátu 14. marca 1939, a obsadenie zvyšku českých krajín nemeckým vojskom 15. marca 1939 s následným vyhlásením nemeckého Protektorátu Čechy – Morava.

Molotov podpisuje pakt Stalin a Ribbentrop s úsmevmi text tajného dodatku k sovietsko-

o neútočení,za ním po podpísaní paktu o neútočení nemeckému protokolu o neútoční Ribbentrop a Stalin

Zavŕšením diplomatických príprav Nemecka na začatie vojny bolo podpísanie dohody

o neútočení so ZSSR v prípade vypuknutia vojny v Európe 23.augusta 1939 medzi nemeckým ministrom zahraničia Joachimom Ribbentroppom a jeho sovietskym proťajškom Viačeslavom Molotovom, pričom dohoda obsahovala i tajný dodatkový protokol o vzájomnom vymedzení sfér vplyvu oboch mocností v Poľsku a Európe. Dohoda je známa aj ako tzv. pakt Molotov – Ribbentropp.

ÚLOHA 6: Popíšte príčiny, priebeh a dôsledky Mníchovskej konferencie i Prvej Viedenskej arbitráže a popíšte aj obsah paktu Molotov – Ribbentropp.............................