Gréci bojujú za slobodu

Gréci bojujú za slobodu

Od polovice 6.storočia pred Kr. vyrástla na území dnešného Iránu silná ríša- Perzia (Založil ju Kýros Veľký) . Panovníci Perzskej ríše prenikli do Malej Ázie a podrobili si grécke kolónie (Efez, Milétos, Rodos a i.)

Gréci z kolónií sa búrili, prišli im na pomoc Aténčania. Preto perzský kráľ Dareios poslal v r. 490 do Grécka silné loďstvo, vylodilo sa pri meste Maratón. Porazili ich grécki ťažkoodenci na čele s vojvodcom Miltiadesom (zomrelo 6400 Peržanov a 192 Aténčanov.)

Po víťazstve pri Maratóne Gréci vyslali do Atén posla, aby zvestoval víťazstvo. Bojovník prebehol trasu (asi 42,2km), stihol povedať odkaz a umrel z vyčerpania. Odvtedy je maratónsky beh olympijská disciplína.

Ďalšiu výpravu proti Grékom viedol Xerxes po mori i po súši- prenikol do stredného Grécka k priesmyku Termopyly. Tu ho čakali Sparťania na čele s kráľom Leonidasom (300). Dokázali sa brániť presile , ale zradca previedol Peržanov za ich chrbát- všetci Sparťania zomreli.

Peržania postupvali ďalej a vyplienili Atény. Aténčania stihli opustiť mesto a ušli na ostrov Salamínu – tu aténske lode čakali na Peržanov. Ľahké grécke lode pod velením Temistokla zvíťazili nad perzskými - tí sa stiahli do Perzie. V Grécku ostali len pešiaci . Gréci po roku Peržanov porazili a vyhnali z krajiny. Až v roku 449 uzavreli mier , ale konflikty len oddialili.

O Grécko-Perzských vojnách písal otec dejepisu Herodotos (484-420).