Staroveký Rím a kráľovská doba

Staroveký Rím

KRÁĽOVSKÁ DOBA.

Okolo roku 1900 p.n.l. žili na Apeninskom polostrove viaceré kmene.Podľa jedného z nich- Italikov Gréci nazvali toto územie Itália. Po roku 1200 pred Kr. osídlili jeho strednú časť kmene Latinov. Osídlili dolné povodie rieky Tiber.

Podľa legendy po porážke Tróje sem prišiel trójsky hrdina ENEAS so svojimi druhmi. Oženil sa s miestnou princeznou, založil mesto Alba Longa. Jeho potomkami boli aj Romulus a Remus- zakladatelia Ríma, ktorých podľa legendy vychovávala vlčica.

Rím bol založený v r.753 p.n.l. Mesto leží na 7 pahorkoch a najprv v ňom vládlo 7 kráľov. Prvý bol jeho zakladateľ Romulus- preto názov mesta Roma. Králi boli aj veliteľmi vojska a najvyššími kňazmi. Radili sa so senátom a Radou starších (gerundia).Slobodní občania sa schádzali na ľudovom zhromaždení- sneme. Predposledný kráľ Servius Tulius urobil významné reformy (podobne ako Solón v Grécku)a rozdelil obyvateľstvo podľa majetku do 5 skupín. Najbohatší mali najviac práv, ALE i povinností. Posledného kráľa vyhnali- vtedy začalo obdobie Republiky.

Severnými susedmi Latinov bol vyspelý kmeň Etruskov , ktorý vynikal v remeslách, obrábaní pôdy,hutníctve (ako prvý v Itálii poznal železo ), staviteľstve a obchodovali s Grékmi. Vďaka nim sa rýchlejšie rozvíjal aj Rím. Na čele Etruskov stáli králi, neskôr volení úradníci. Etruskovia prebrali grécku abecedu, v neskoršom období latinčinu.