K problematike slovenského vysťahovalectva do zámoria v druhej polovici 19. storočia

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: bellpheegor
Typ práce: Referát
Dátum: 21.05.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 464 slov
Počet zobrazení: 9 231
Tlačení: 592
Uložení: 676
Úvod
Problematika vysťahovalectva na území Slovenska patrí v súčasnej slovenskej historiografii k témam, ktoré sú už pomerne dobre spracované, za čo vďačíme dlhodobému výskumu pracovníkov Oddelenia pre zahraničných Slovákov Matice slovenskej. Obrovským prínosom  je však aj práca zahraničných bádateľov, ako na to poukazujú výsledky medzinárodných konferencií.  Ide najmä o zastúpenie krajín USA, Kanady, Argentíny, Francúzska, Belgicka, Rakúska, Ruska, Poľska, Maďarska, Rumunska ako aj ďalších.  Autori jednej z edícií zachycujúcej problém vysťahovalectva v archívnych dokumentoch  definujú samotný pojem ako „sťahovanie obyvateľstva zo slovenského etnika z hospodárskych sociálnych, ekonomických, národnostných a politických príčin od druhej polovice 18. storočia až do roku 1938, do zániku prvej Československej republiky.”  Počiatky vysťahovalectva však siahajú až do prvých desaťročí 19. storočia a v nepravidelných intervaloch pokračovali ešte aj po roku 1938 až do súčasnosti.  Tento obrovský odliv bol prejavom hospodárskej aj sociálnej krízy v Uhorskom štáte a pre mnohé rodiny znamenal stratu živiteľa. Na druhej strane niet pochýb o tom, že prenasledovaní predstavitelia československej inteligencie mali v exile lepšie podmienky na budovanie budúceho samostatného Československa ako kedykoľvek predtým. So všetkými pozitívami aj negatívami, ktoré tento dlhodobý jav priniesol sa masové vysťahovalectvo stalo neoddeliteľnou súčasťou histórie slovenského národa.

Vzhľadom na množstvo doteraz uverejnených štúdii zaoberajúcich sa vysťahovalectvom na území Slovenska nemožno rozobrať danú problematiku v jej celej hĺbke a nesmiernom rozsahu. Detailná analýza príčin vysťahovalectva, hoci je pre pochopenie problematiky nevyhnutná, by však prekročila rámec záujmu tejto práce. Jej cieľom je priblíženie okolností, ktoré podmienili masové vysťahovalectvo v Hornom Uhorsku a predovšetkým náhľad do dobových prameňov, ktoré poukazovali na odlivy obyvateľstva. Zároveň chceme komparáciou priamych svedectiev o pomeroch doma a v zahraničí poukázať na opodstatnenosť migrácie obyvateľstva. Napriek tomu, že cieľom vysťahovaleckých prúdov bola v samom začiatku vysťahovalectva najmä Dolná zem, krajiny bývalej Juhoslávie a západnej Európy, v tejto práci sa zameriame osobitne na vysťahovalcov do Severnej Ameriky. Práca sa opiera najmä o slovenskú tlač vydávanú v spomínanom období a stanoviská najpovolanejších, teda vysťahovalectvom dotknutých zahraničných rodákov.       

K príčinám vysťahovalectva
Pri hľadaní príčin masového vysťahovalectva v druhej polovici 19. storočia sa nám núka hneď niekoľko podnetov, ktoré evidentne stáli za emigráciou obyvateľstva. Išlo predovšetkým o nedostatky v sociálnej politike štátu, ale aj o pretrvávajúcu hospodársko-ekonomickú krízu v rúcajúcej sa Uhorskej monarchii. Mocenský aparát navyše nedokázal akceptovať národnostnú rôznorodosť obyvateľstva a musel neustále bojovať so snahami o sebaurčenie menších národov, ktoré dosiaľ uznávali zvrchovanosť Uhorska. Treba však brať do úvahy mieru dopadu daných problémov na jednotlivé sociálne vrstvy obyvateľstva. Nie všetky okolnosti vysťahovalectva totiž ovplyvnili postihnuté skupiny v rovnakom rozsahu. Vzhľadom na neprehliadnuteľné zastúpenie najchudobnejšieho obyvateľstva vo vysťahovaleckých prúdoch možno za hlavnú príčinu považovať zlú sociálnu situáciu.

Sociálne podmienky obyvateľov Horného Uhorska
Životné podmienky prevažne na poľnohospodárstvo orientovaného obyvateľstva v hornom Uhorsku boli sa v mnohých prípadoch takmer nelíšili od života roľníka v stredoveku. Trojpoľný, miestami dokonca dvojpoľný systém obhospodarovania pôdy, používanie dreveného náčinia a na východnom Slovensku aj zlá bonita pôdy boli hlavné faktory ovplyvňujúce množstvo obživy miestneho obyvateľstva. Na neefektívnosti výroby ešte pridávala rozdrobenosť pozemkov. V prípade, že sa k uvedeným nedostatkom výroby ešte pridružili prírodné pohromy, najslabšie vrstvy roľníctva často neboli schopné pokryť ani vlastné potreby a boli nútení zadlžovať sa u židovských krčmárov a bohatších roľníkov.   Počet zadlžených neustále narastal, ako riešenie neuspel ani návrh zriaďovania menších úverových družstiev v jednotlivých obciach. Pospolitý ľud vinil za svoje zlé životné podmienky vládu. Je preto pochopiteľné, že sa k jej návrhom stával skepticky. Postoj roľníkov výstižne reflektuje úryvok z novoročnej úvahy uverejnenej „Národným hlásnikom“ 15. januára 1880 : „Ponúkali tomuto zúboženému ľudu pomoc krajinskú, ale on nechcel ju prijímať, prosiac len o zaopatrenie mu práce. On sám pilnosťou svojou chce zaopatriť sebe aj rodinke svojej živnosť, a netúži a nežiada žiadnej podpory z milosti, alebo hotovým grošom, lebo zná z trpkej skúsenosti vlastnej, že taká pomoc v stave je do väčšej biedy pozdejšie ho uvrhnúť, nežli je tá od Hospodina dopustená na neho!“  Lepšie na tom neboli ani robotníci priemyselnej výroby. S podmienkami robotníkov vo vyspelejších európskych krajinách sa nemohli porovnávať. Pracovný čas sa nezriedka pohyboval okolo 10 až 16 hodín a práca v tomto odvetví neobchádzala ani ženy a deti.  Biedu v Zemplínskej stolici opisuje výňatok z článku Národných novín z 15. mája 1880 : „Dňa 10. mája zhromaždilo sa 800 robotníkov pred bytom slúžneho a úpenlivo prosili o chlieb a prácu a keď sa im to odoprelo, usadili sa na ulici v očakávaní, čo sa stane. Bieda ľudu je neopísateľná. Jestli vláda čím skôr odpomoc neposkytne, musí chudoba hladom pomreť alebo oddá sa na krádeže.“  V daných podmienkach býval pre mnohých posledným riešením odchod do cudziny : „Sú mnohí, ako noviny píšu, ktorí poberajú sa do cudzích krajín, aby tam zachránili sa a svoje rodiny pred konečnou záhubou.“  Lenže z dnešného pohľadu už hovoríme o masovom vysťahovalectve. Napriek tomu, že až do roku 1889 sa neviedla štatistika o vysťahovalectve a ani pomocné pramene, o ktoré sa opierali autori pramenných edícií nie sú stopercentne spoľahlivé , uvádza sa, že na začiatku spomínaných 80. rokov už z Uhorska emigrovali tisíce obyvateľov. Hoci je potrebné brať spomínané výpočty s istou rezervou predpokladá sa, že v rokoch 1821–1880 sa do Spojených štátov prisťahovalo okolo 8,5 milióna robotníkov, zatiaľ čo v nasledujúcich rokoch 1881-1909 to bolo už 15,5 milióna. Jednalo sa pritom najmä o vysťahovalcov z južnej Európy, Talianska, Rakúsko-Uhorska a Ruska.
           
Slováci v zahraničí
Pre nevzdelaných poľnohospodárov bola cesta do zámoria istotne silným zážitkom, vyvolávala množstvo dojmov, ale aj obáv. Každý, kto odchádzal za vidinou zárobku a zlepšenia rodinného rozpočtu  prirodzene plánoval návrat domov. V mnohých prípadoch sa však plány v budúcnosti nestotožňovali s realitou. Ekonomicky mnohonásobne vyspelejšie Spojené štáty ponúkali neporovnateľne lepšie podmienky pre život ako mali radoví robotníci priemyselných tovární v zapadnutých kútoch Horného Uhorska. O hospodárskych pomeroch v zámorí ale aj kultúrnom šoku z nového prostredia podáva cenné svedectvá najmä korešpondencia vysťahovalcov. Časopis Obzor, vychádzajúci od roku 1863, pravidelne uverejňoval listy jedného z prvých účastníkov masového vysťahovalectva do zámoria, Daniela Šusteka. Šustek bol tesárom. V Chicagu sa spolu s niekoľkými ďalšími rodákmi venoval výrobe tehál a hospodáreniu na vlastnej farme. Jeho úspechy ako príklad uvádza aj iné periodikum. V kontexte však poukazuje na dôležitosť znalosti remesla a varuje pred neuváženým sťahovaním najmä robotníkov bez kvalifikácie : „My známe, že rodák náš, Daniel Šustek, bez peňazí šiel do Ameriky a už teraz dobre sa má a nadobudol si už aj pozemky. Ale nezabúdajte, že Šustek ako spôsobný remeselník-stolár prišiel do Ameriky a práca jeho dobre sa mu odmieňala,  na vzdor tomu, že niekoľko ráz oklamaný bol a prišiel o svoj zárobok....Kto zná tie vrstvy obyvateľstva, z ktorých regrutujú sa uhorskí, a menovite slovenskí vysťahovalci, komu známi je ich spôsob života a práce, ich detinská netrebnosť, nevedomosť cudzích rečí a obyčajov, ich neskúsenosť vo všetkých veciach, ten zaplakať musí nad ich budúcim osudom, lebo ani na okamženie nebude v rozpakoch, že prosto a zrovna idú do pažeráka neomylnej záhuby; a div bude, keď z desať vysťahovavších sa rodín len deväť zahynie a aspoň jedna zlepší svoje položenie.“  Skeptický postoj slovenských žurnalistov ešte podporovali správy rodákov z Ameriky opisujúce nešťastia a prírodné pohromy, s ktorými sa museli vysporadúvať. Na druhej strane však rastúci počet prisťahovalcov umožňoval zgrupovane sa rodín a vzájomnú výpomoc: „Lanského roku ač ešte sa očakávať nemohli zlatje časy, predsa úroda bola uspokojivá, nuž ale keď bolo všetko pod strechou, prišjov oheň a – celá úroda bola v dyme, príčina požiaru bol prérijný oheň... Predci Rohlíček dostal toľko podpory, že po ohni mal viacej ako predtým...“  Zahraniční Slováci sa teda aj napriek zložitej životnej situácii dokázali rýchlo adaptovať a využiť podmienky slobodnejšieho prostredia pri zakladaní spolkov a osadných nedeľných škôl.            O živote slovenského (ale aj českého) etnika v zámorí a o snahách o sebarealizáciu píše v jednom zo svojich obvyklých listov aj Daniel Šustek: „...teraz už dakoľko Slovákov tu v Chicagu sme sa určite rozhodli ísť do štátu Západnej Virgínii, ktorý podľa všetkých opisov sa pre nás Slovákov najlepšie hodí,... Na jar sa chceme vybrať, ja p. Krčméry a Andrej Očkaj do hore spomenutého štátu kde sa máme na určitom mieste ešte so šiestimi slovenskými sem prijdúcimi rodinami zijsť a takto si pohodlné mesto pre nás vybrať a si tu novú domovinu založiť, ...presvedčení, že sa tu malá slovenská osada založí, kde každý sa dočká lepšej budúcnosti...“  

Národnostný útlak v Uhorsku
V opozícii proti snahám zahraničných Slovákov o lepší život stál doma teror zo strany uhorskej vlády. Rakúsko-uhorské vyrovnanie umožnilo maďarskej mocenskej elite ešte pevnejšie sa uchopiť vlády v krajine a presadzovať ideu jednonárodnostného štátu. Pomaďarčovanie ostatných etník žijúcich v Uhorsku mal pred svetom zakryť národnostný zákon vydaný roku 1868. Formálne umožňoval využívanie materinského jazyka tej-ktorej národnosti pokiaľ si to vyžadovalo zachovanie jednotnosti Uhorska. Realita však bola celkom odlišná. Azda najvýstižnejšie hovorí fakt, že „v archívnych materiáloch slovenských žúp z tohto obdobia nie sú v slovenčine žiadne písomnosti, vrátane materiálov k vysťahovalectvu.“  Analogicky sa zákon uplatňoval aj v školstve. Výňatok z § 17. spomínaného zákona čl. XLIV/ 1868  okrem iného hovorí: „Dobré verejné školstvo  i najvyšším cieľom štátu, lebo sa ním povznáša všeobecná vzdelanosť a hmotný blahobyt a preto je štát povinný postarať sa o to, aby sa občania ktorejkoľvek národnosti, ak žijú spolu vo väčšom počte, mohli vzdelávať v materinskej reči a v blízkych školách a to až po vyššie akademické vzdelanie.“ § 18.: „Na štátnych stredných alebo vyšších školách, ktoré sú alebo budú v krajoch, kde sa hovorí niekoľkými jazykmi, majú sa pre každý jazyk zriadiť katedry jazyka a literatúry.“ Výňatok z § 26.: „Ako doteraz, tak aj ďalej majú občania ktorejkoľvek národnosti i obce, cirkvi alebo cirkevné obce právo zriaďovať nižšie stredné i vyššie školy sami alebo zjednotene.“  Navonok teda Uhorsko pôsobilo dojmom tolerantného zriadenia, rešpektujúceho potreby všetkých etnických zložiek svojho obyvateľstva.

Reálne možnosti príslušníkov menšín vzdelávať sa v materinskom jazyku stroskotávali na likvidačných kampaniach maďarských vládnucich kruhov. Za zmienku stojí napríklad fakt, že od nasledujúceho roku po vydaní spomínaného zákona, teda od roku 1869, do roku 1880 bolo 1822 ľudových škôl s vyučovacím jazykom slovenským zredukovaných na 1716 a ich počet aj naďalej klesal. Do roku 1905 ich pri tejto tendencii zostalo len 241.  Pred prvou svetovou vojnou teda navštevovalo slovenské školy len 17 % detí slovenskej národnosti.  Najvýraznejším prejavom maďarizácie však bolo zatvorenie troch slovenských gymnázií v Revúcej, v Kláštore pod Znievom a v Turčianskom Svätom Martine, ktoré fungovali predovšetkým vďaka ľudovým zbierkam. Išlo o výsledok aktivít nacionalisticky orientovaného podžupana Zvolenskej župy Bélu Grünwalda, ktorý svojimi petíciami všemožne podkopával slovenskej inteligencie o pozdvihnutie národného povedomia. Čoskoro na to bola zatvorená aj najaktívnejšia kultúrna organizácia na Slovensku Matica slovenská. Slováci tak prišli o ďalšie z mála možností vzdelávať sa v rodnom jazyku. Malé množstvo slovenskej inteligencie, ktoré vyrástlo podmienkach tvrdej maďarizácie preto volilo radšej odchod do exilu. Tu v podstatne prajnejšom prostredí budovali kultúrno-vzdelávacie spolky a vydávali tlač, ktorá neskoršie ovplyvnila aj domáce slovenské pomery.   
            
Aktivity zahraničných Slovákov
Čoraz väčšie množstvo rodákov v zámorí viedla prirodzene ku združovaniu sa a zakladaniu osád a rôznych spolkov. „Početnejšie slovenské osady vznikli najmä v štátoch Pensylvánia, Ohio, Illinois a New York a to predurčilo tieto oblasti za centrá slovenského národného a kultúrneho života, ako aj za strediská slovenských spolkov.”  Napokon o ochote pomáhať si navzájom svedčí už uvedený úryvok z listu Daniela Šusteka. Ich fungovanie bolo odrazom práce, húževnatosti a snáh o adaptáciu v novom prostredí. Výhody členstva vo svojpomocných spolkoch boli mnohým Slovákom známe už zo starej vlasti. Často preto hneď po príchode vstupovali do už existujúcich českých alebo poľských organizácií. Po roku 1880 sa však v tomto smere začali angažovať aj Slováci. Do deväťdesiatych rokov sa však zakladanie spolkov opieralo o regionálny alebo náboženský princíp, pričom rozšírené boli najmä tzv. „v nemoci podporujúce” spolky. V celkom novom svete však nestačila len vzájomná materiálna či zdravotnícka výpomoc. Vzdelanie mal na pamäti okrem iných aj Peter V. Rovnianek, jeden z popredných aktivistov kultúrneho a politického života Slovákov v Spojených štátoch, keď sa 2. septembra 1895 v New Yorku podieľal na založení spolku Živena združujúcom slovenské ženy. Postupne vznikali ďalšie a ďalšie spolky s kultúrno-osvetovým zameraním. Čoraz viac sa zameriavali na vydávanie kníh, vo veľkej miere vydávali tlmočníky, čítanky, šlabikáre, príručky pre prisťahovalcov o právnych a politických záležitostiach. Súčasne sa Slováci angažovali v zakladaní vlastných škôl v slovenských komunitách. „Prvé slovenské školy v Amerike vznikajú pri farnostiach, kde pôsobili slovenskí národne uvedomelí kňazi. Roku 1889 rev. E. Gelhoff založil prvú slovenskú farskú školu v Spojených štátoch v Streatore pri farnosti sv. Štefana.”  I keď prvé „slovenské” školy mali vyučovací jazyk anglický a slovenčina sa vyučovala len raz do týždňa niekoľko hodín, deti po absolvovaní takejto školy vedeli rozprávať plynule anglicky aj slovensky. K základným školám postupne pribúdali aj gymnázia. Nemalý podiel na podpore slovenského školstva mala krajanská tlač. Hoci intenzívne začala na túto konkrétnu problematiku upozorňovať až na prelome storočí, jej pôsobenie začalo omnoho skôr.
Súdobá krajanská tlač v zámorí zohrala významnú rolu v procese integrácie a adaptácie vysťahovalcov v Amerike a pri pozdvihovaní národného povedomia vysťahovalcov. Až do prvej svetovej vojny ju možno považovať za politicky neutrálnu, väčšina tlačovín však reagovala na neblahé pomery slovenského národa v Uhorsku. Je však potrebné podotknúť, že americké zákony umožňovali vydávať tlač komukoľvek kto disponoval určenou sumou potrebnou k začatiu vydávania. Často sa teda k tejto činnosti dostali aj mnohí takí, ktorí nemali predchádzajúce skúsenosti s touto činnosťou. Americko-slovenská tlač v danom období tak nadobudla skutočne pestrý obraz pozostávajúci z desiatok periodík vydávaných slovenskými komunitami. Na druhej strane sa tento jav podpísal pod roztrieštenosť novín.
                             
Prvým slovenským periodikom vydávaným v Spojených štátoch boli Amerikánsko-slovenské noviny vydávané v rokoch 1866-1922. Vydavateľmi boli Janko Slovenský, Július Wolf a už spomenutý Peter Rovnianek. O ich výdatnej spolupráci s Maticou slovenskou ako aj s mnohými slovenskými autormi svedčí množstvo korešpondencie vydanej v jednej z uvedených pramenných edícií. Prispievateľmi boli osobnosti slovenského kultúrneho života ako Terézia Vansová, Franko V. Sasinek či Andrej Kmeť.  Ako mnoho ďalších titulov aj tento bol písaný dialektom..  Z ďalších titulov, ktoré stoja za zmienku boli aj Slovenské noviny, Nová vlasť, časopis Bulletin, Slovenský denník, Jednota, Bratstvo, Slovenský Sokol, Slovák v Amerike a ďalšie.  Všetky spomenuté periodiká  sa nemalým dielom zaslúžili o to, že záujem o slovenské etnikum prejavila aj domáca tlač.  

Záver
Okrem spomínaných spolkov a vydávaných periodík prispeli k nebývalému kultúrnemu rozmachu aj krúžky najrôznejšieho zamerania. Obľúbené boli napr. dramatické útvary, spevokoly či telovýchovné združenia. Každopádne spolky rozvíjajúce činnosť zahraničných Slovákov značne prispeli k ich adaptácii v novom prostredí. Podmienky pre sebarealizáciu boli v slobodnom prostredí severnej Ameriky neporovnateľne vhodnejšie ako v starej vlasti a Slováci dokázali tieto výhody patrične využiť. Masové vysťahovalectvo v druhej polovici 19. storočia sa preto aj napriek mohutnému odlivu obyvateľstva zo Slovenska stalo významnou kapitolou našich dejín. Táto kapitola, predchádzajúca vznik Československa, prispela nielen politickému smerovaniu Slovákov, ale určite aj k ich bohatej kultúre.

Zdroj: BIELIK, F. – RÁKOŠ, E. Slovenské vysťahovalectvo – Dokumenty I. do roku 1918, Bratislava: Vydavateľstvo SAV, 1969, 404 s., BIELIK, F. Slovenské vysťahovalectvo – Dokumenty III. korešpondencia z rokov 1893-1939, Martin: Matica slovenská, 1976, 314 s., BIELIK, F. Slovenské vysťahovalectvo – Dokumenty IV. korešpondencia z rokov 1880- 1939, Martin: Matica slovenská, 1985, 264 s., KOSTICKÝ, B. Slovensko 1848-1948 v zrkadle prameňov, Martin: Osveta, 1983, 384 s., BIELIK, F. a kol. Slováci vo svete II., Martin: Matica slovenská, 1980, 318 s.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Diskusia: K problematike slovenského vysťahovalectva do zámoria v druhej polovici 19. storočia

Pridať nový komentár


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.016 s.
Zavrieť reklamu