Anglická revolúcia (1640 – 1660)

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: miruska (19)
Typ práce: Referát
Dátum: 27.04.2022
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 648 slov
Počet zobrazení: 1 048
Tlačení: 136
Uložení: 112

Anglická revolúcia (1640 – 1660)

V roku 1603 - zomiera Alžbeta I. (posledná z rodu Tudorovcov) -> na trón sa dostáva rod Stuartovcov, 
rod Stuartovcov 
- pochádzal zo škótska a bol katolícky 
Jakub I. (1603 - 1625) 
Karol I. (1625 - 1649) 
Karol II. (1660 - 1685) 
Jakub II. (1685 - 1688) - posledný z rodu Stuartovcov 
Jakub I. 
- syn Márie Stuartovej
- toleroval anglikánske cirkev (sám do nej prestúpil) 
- pochádzal zo Škótska - panovníci tu vládli neobmedzene .Škótsko bolo katolícky štát.
- pokúsil sa zaviesť absolutistickú formu vlády dostal sa do rozporov so šľachtou.

Karol I. 
- jeho syn 
1629 - rozpustil angl. parlament 
- pokúsil sa nastoliť otvorenú absolutistickú vládu 
- pokúsil sa zaviesť anglikánsku cirkev v Škótsku
-zavádzal dane bez súhlasu parlamentu
- vznik revolúcie

1.etapa

1642-49 = OBČIANSKA VOJNA, stali proti sebe 2 nepriatelia 
Anglicko sa rozdelilo na dva tábory : 
1.tábor kráľovský (rojalisti): podporovala kráľa, nová dynastia zo Škótska STUARTOVCI (Karol I. Stuart -chcel panovať neobmedzene, proti čomu sa postavil parlament )

2.tábor parlamentný :buržoázia + kapitalisti, žiadali nezávislosť= indenpendenti


independenti - radikálnejší, odmietali dohodu s kráľom, žiadali, aby sa úplne podriadil parlamentu 

levelleri 
- najrevolučnejšia zložka independentov , najradikálnejší 
- žiadali reformy vo vnútri št. - vydanie ústavy, obmedzenie kráľ. moci a odstránenie feudálnych zákonov 
- vypracovali návrh ústavy Dohoda ľudu - absolútne obmedzenie panovníkovej moci, celá moc mala byť v rukách parlamentu, kráľ závisí od parlamentu. Od nich sa odštiepili diggeri (kopáči), požadujúci rozdelenie pôdy medzi všetkých občanov a opierajúci sa o myšlienku všeobecnej rovnosti ľudí



1645 - bitka pri Naseby 
- neschopného veliteľa Essexa vystriedal O. Cromwell 
- zvrat vo vojne - parlamentné vojská víťazia 
1649 - absolútne víťazstvo parlamentu na čele s O. Cromwellom 
január 1649 - kráľ postavený pred súd a odsúdený na trest smrti (Karol I. popravený) z Angl. sa stáva republika (jediný krát v hist. Angl.) 

2. etapa 
1651 - O. Cromwell vydáva zákon Navigačné akty 
- všetok tovar do Angl. smie byť dovážaný iba angl. loďami (platil až do konca 1. SV) 
- bolo to namierené proti Nizozemsku -> oslabenie pozícií Nizozemska a Angl. sa stáva skutočnou námornou veľmocou 
- k Angl. pripojil Škótsko a Írsko 

1653 - O. Cromweel sa vyhlásil za lorda protektora (diktátor) 
- nastolil vojenskú diktatúru a strhol na seba vš. moc 
- zachoval republiku 
1658 - O. Cromwell zomiera a jeho syn nebol schopný vládnuť 

3. etapa

1660 - obnovenie monarchie 
- angl. šľachta pozýva späť na trón Stuartovcov - trónu sa ujíma syn popraveného kráľa Karola II. -> Vláda Karola II. A Jakuba II. Sa nazýva v anglických dejinách r e š t a u r á c i a =obnova Stuartovcov.
Karol II. 
- chcel znovu nastoliť absolutistickú formu vlády 
- pokúsil sa zmeniť majetkové pomery 
- znovu sa dostal do konfliktu so šľachtou, tá ho prinútila vydať -> Habeas corpus act
-
po jeho smrti nastupuje jeho brat Jakub II.

1679 - Habeas corpus act (Máš telo) 
- vydanie tejto listiny si vynútila šľachta 
- 1. listina, kt. formovala ľudské práva -> začiatok formovania ľudských práv vôbec 
- nikto nemôže byť obvinený a potrestaný bez toho, aby mu vina bola dokázaná riadnym súdom 

Jakub II. 
- jeho s- opäť obmedzuje práva šľachty a pokúša sa o nastolenie absolutizmu => vznik ďalšej revolúcie ->

1688 - Slávna revolúcia 
- 2. revolúcia 
- Stuartovci definitívne zvrhnutí, posledný panovník z rodu Stuartovcov

- angl. šľachta ponúkla trón príbuznému -Viliam III. Oranžský (1689 - 1702) 

moc má parlament a vláda, panovník - reprezentatívna úloha 
- musel šľachte sľúbiť, že prijme jej podmienky, vydáva listinu Bill of Rights.

1689 - Bill of rights (Listina práv) 
- vznik modernej konštitučnej monarchie 
Konštitučná monarchia je monarchia, v ktorej je moc panovníka obmedzená ústavou (odtiaľ názov „konštitučná“).Ústavu vydáva sám panovník alebo parlament či iné ústavodarné zhromaždenie. Panovník (spravidla kráľ alebo kráľovná) má iba reprezentačnú funkciu. Funkciu politickú vykonáva spravidla politik poverený parlamentom.

- úloha kráľa - reprezentovanie, výkonná moc - premiér a vláda, vláda je zostavená podľa výsledkov volieb 
- zákonodarnú moc má iba parlament, kráľ sa musí podriadiť zákonom prijatých parlamentom 
- parlament sa rozdelil na 2 komory: snemovňa lordov (horná) a snemovňa reprezentantov (dolná) 
- poslanci angl. parlamentu môžu slobodne vyjadrovať sv. 
- vládu zostavuje strana, kt. vyhrá voľby 
- vznik 2 polit. strán - toryovia (konzervatívci) a whigovia (liberáli) 
- vznikom konštitučnej monarchie sa vytvorili najlepšie predpoklady pre rozvoj kapitalizmu

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.017 s.
Zavrieť reklamu