Egypt, Vznik egyptského štátu

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: miruska (19)
Typ práce: Referát
Dátum: 27.04.2022
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 630 slov
Počet zobrazení: 863
Tlačení: 82
Uložení: 84

Egypt

  • vytvorený okolo rieky Níl na severe Afriky
  • nížina okolo rieky Níl
  • pravidelné záplavy vytvárali úrodne bahno = úrodná pôda na pestovanie
  • čierna zem- bola veľmi úrodná, nachádzala sa v blízkosti rieky Níl, a okrem nej sa tu nachádzala neúrodná púšť tkz. červená zem

Egypťania budovali zavlažovacie kanály – zvýšila sa tým úrodnosť

Obyv. žili v rodových občinách založených na pokrvnom zväzku.

Neskôr sa pretvorili na susedské (územné občiny) – sídliská, ktoré už neboli založené na pokrvnom príbuzenstve. Postupne vznikali väčšie osady a z nich mestá, ktoré boli centrom hosp., polit. a kul. života
Hieroglifické písmo

Faraón mal úplnú moc- výkonnú ponechal vezírom ( riadili nomy)

Dobre rozvinuté lekárstvo

VZNIK EGYPTSKÉHO ŠTÁTU

Osady sa spájali do väčších celkov – po grécky – nomy( na čele nomu Vezír) a tieto osady vytvorili dve samostatné oblasti – Horný a Dolný Egypt.

Dolný- v ústi Nílu

Horný- na jeho strednom toku

-spojili sa v roku 3100 a vytvorili jednotný štát Egypt, zakladateľom bol Meni a hl. mesto – Menofer, po gr. Mempfis.

ŠTÁTNY APARÁT:

spolu 31 dynastií

Stará ríša: 2635 - 2135 p. n. l.

  • prvé 2 dynastie sídlia v meste Cinev – Cínevské kráľovstvo ( 3100 – 2700)
  • až 6. dynastia v meste Menofer
  • prvý vrchol eg. dejín – stabilná moc panovníkov, podnikali voj. výpravy do susedných oblastí, cieľ: získať drahé kovy z Núbie a vojnových zajatcov ( stali sa z nich otroci)
  • stavba pyramíd – hrobky faraónov ( neďaleko Káhiry)

pyramídy:

Džóserova – najstaršia( 3 dyn.) stupňovitá, v Sákkare

Chufuova – po gr. Cheopsova, najväčšia, 4 dyn., 146 m, v Gíze ( Údolie kráľov)

Rachefova – po gr. Chefrénova, patrí medzi najväčšia, 4 dyn., v Gíze

Menkauerova – najmenšia, 62 m, v Gíze

-sfinga- leží na východnej strane Racheovej pyramídy

Stredná ríša: 2061 – 1785 pr.Kr

-7. a 10. dyn tvoria prechodné obdobie medzi Starou a Strednou ríšou
- 11. – 17. dyn.
- vyčerpanosť krajiny spôsobená nákladnou výstavbou pyramíd, nepokoje a vzbury
- oslabená centrálna moc panovníka
- jednotlivé oblasti sa osamostatnili a ich vládcovia vládli nezávisle od ústrednej moci
- v krajine sa rýchlo striedali panovníci
- 11. dynastia – postupne zjednotila Egypt, hl. mesto . Véset po gr. Téby
- 12,. dyn. – Senvosret III. – výbojné boje na juh do Núbie, obchodné styky so sýrsko- palestínskymi mestami – dovoz cédrového dreva na stavbu chrámov
- pol. 17 st. –pr. Kr. – prenikajú do Egypta kočovné kmene – Hyksósovia, ktorí oslabili moc faraónov
- krajina sa rozpadla na niekoľko častí
- Hyksósovia ovládli sever v oblasti delty Nílu
- po 100.r. ich panovníci vyhnali a opätovne zjednotili Egypt

Nová ríša: 1552 – 1070 pr. Kr.

  • – 20. dyn. ( 21. – 24. – 2. prechodné obdobie)
  • vrchol egyp. dejín
  • krajina zjednotená, panovníci upevnili svoju moc, podnikajú výboje do okolia

Thutmos III. – 1490 – 1436 pr.kr, Egypt mal najväščí územný rozsah, hl. mesto – Véset – sídlo najväčšieho chrámu boha Amona ( boh vzduchu a plodnosti, jeho kult bol štátnym náboženstvom, Amonovi kňazi mali obrovskú moc – vyberali dane, riadili vnútornu a zahraničnú politiku

Amenothep IV.- zoložil nové hl. mesto – Achetaton, zmenil si meno na Achnaton, namiesto boha Amona presadzoval kult boha Atona ( Slnka), obmedzená moc amonových kňazov, manželkou bola Nefertiti

Tutanchaton- na tróne ako 9-ročný, zmenil si meno na Tutanchamon, hl. mesto: bolo opäť Véset, po 10 r. vlády zomrel ( 1992 bola objavená jeho hrobka – Howart Carter)

Ramesse II. – Ramzes, výbojná politika v sýrsko- palestínskej oblasti, narazil na Chetitov, pri meste Kadeš na rieke Orontes v Sýrii – bitka Egypťanov a Chetitov, výsledok: mier. zmluva: na jej potvrdenie si egyps. faraón zobral za manželku chetitskú princeznú ( sobášna politika), rieka Orontes – spoločná hranica

Neskorá ríša: 1200 pr.Kr

  • – 31. dyn.
  • na Egypt útočia morské národy
  • rozpad krajiny na niekoľko častí
  • moc faraónov neobmedzená
  • útok Asýrčanov a Peržanov na Egypt
  • Alexander Macedónsky – porazil Peržanov, Egypťania ho privítali ako osloboditeľa a povýšili ho na faraóna, po Alexandrovej smrti vládol jeho veliteľ Ptolemaios
  • 30 pr.Kr. Egypt pričlenený k Rímskej ríši ( za vlády Gaia Octavia)
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.019 s.
Zavrieť reklamu