Egypt, Vznik egyptského štátu
Typ práce: Referát
Jazyk:
Počet zobrazení: 863
Uložení: 84
Egypt
- vytvorený okolo rieky Níl na severe Afriky
- nížina okolo rieky Níl
- pravidelné záplavy vytvárali úrodne bahno = úrodná pôda na pestovanie
- čierna zem- bola veľmi úrodná, nachádzala sa v blízkosti rieky Níl, a okrem nej sa tu nachádzala neúrodná púšť tkz. červená zem
Egypťania budovali zavlažovacie kanály – zvýšila sa tým úrodnosť
Obyv. žili v rodových občinách založených na pokrvnom zväzku.
Neskôr sa pretvorili na susedské (územné občiny) – sídliská, ktoré už neboli založené na pokrvnom príbuzenstve. Postupne vznikali väčšie osady a z nich mestá, ktoré boli centrom hosp., polit. a kul. života
Hieroglifické písmo
Faraón mal úplnú moc- výkonnú ponechal vezírom ( riadili nomy)
Dobre rozvinuté lekárstvo
VZNIK EGYPTSKÉHO ŠTÁTU
Osady sa spájali do väčších celkov – po grécky – nomy( na čele nomu Vezír) a tieto osady vytvorili dve samostatné oblasti – Horný a Dolný Egypt.
Dolný- v ústi Nílu
Horný- na jeho strednom toku
-spojili sa v roku 3100 a vytvorili jednotný štát Egypt, zakladateľom bol Meni a hl. mesto – Menofer, po gr. Mempfis.
ŠTÁTNY APARÁT:
spolu 31 dynastií
Stará ríša: 2635 - 2135 p. n. l.
- prvé 2 dynastie sídlia v meste Cinev – Cínevské kráľovstvo ( 3100 – 2700)
- až 6. dynastia v meste Menofer
- prvý vrchol eg. dejín – stabilná moc panovníkov, podnikali voj. výpravy do susedných oblastí, cieľ: získať drahé kovy z Núbie a vojnových zajatcov ( stali sa z nich otroci)
- stavba pyramíd – hrobky faraónov ( neďaleko Káhiry)
pyramídy:
Džóserova – najstaršia( 3 dyn.) stupňovitá, v Sákkare
Chufuova – po gr. Cheopsova, najväčšia, 4 dyn., 146 m, v Gíze ( Údolie kráľov)
Rachefova – po gr. Chefrénova, patrí medzi najväčšia, 4 dyn., v Gíze
Menkauerova – najmenšia, 62 m, v Gíze
-sfinga- leží na východnej strane Racheovej pyramídy
Stredná ríša: 2061 – 1785 pr.Kr
-7. a 10. dyn tvoria prechodné obdobie medzi Starou a Strednou ríšou
- 11. – 17. dyn.
- vyčerpanosť krajiny spôsobená nákladnou výstavbou pyramíd, nepokoje a vzbury
- oslabená centrálna moc panovníka
- jednotlivé oblasti sa osamostatnili a ich vládcovia vládli nezávisle od ústrednej moci
- v krajine sa rýchlo striedali panovníci
- 11. dynastia – postupne zjednotila Egypt, hl. mesto . Véset po gr. Téby
- 12,. dyn. – Senvosret III. – výbojné boje na juh do Núbie, obchodné styky so sýrsko- palestínskymi mestami – dovoz cédrového dreva na stavbu chrámov
- pol. 17 st. –pr. Kr. – prenikajú do Egypta kočovné kmene – Hyksósovia, ktorí oslabili moc faraónov
- krajina sa rozpadla na niekoľko častí
- Hyksósovia ovládli sever v oblasti delty Nílu
- po 100.r. ich panovníci vyhnali a opätovne zjednotili Egypt
Nová ríša: 1552 – 1070 pr. Kr.
- – 20. dyn. ( 21. – 24. – 2. prechodné obdobie)
- vrchol egyp. dejín
- krajina zjednotená, panovníci upevnili svoju moc, podnikajú výboje do okolia
Thutmos III. – 1490 – 1436 pr.kr, Egypt mal najväščí územný rozsah, hl. mesto – Véset – sídlo najväčšieho chrámu boha Amona ( boh vzduchu a plodnosti, jeho kult bol štátnym náboženstvom, Amonovi kňazi mali obrovskú moc – vyberali dane, riadili vnútornu a zahraničnú politiku
Amenothep IV.- zoložil nové hl. mesto – Achetaton, zmenil si meno na Achnaton, namiesto boha Amona presadzoval kult boha Atona ( Slnka), obmedzená moc amonových kňazov, manželkou bola Nefertiti
Tutanchaton- na tróne ako 9-ročný, zmenil si meno na Tutanchamon, hl. mesto: bolo opäť Véset, po 10 r. vlády zomrel ( 1992 bola objavená jeho hrobka – Howart Carter)
Ramesse II. – Ramzes, výbojná politika v sýrsko- palestínskej oblasti, narazil na Chetitov, pri meste Kadeš na rieke Orontes v Sýrii – bitka Egypťanov a Chetitov, výsledok: mier. zmluva: na jej potvrdenie si egyps. faraón zobral za manželku chetitskú princeznú ( sobášna politika), rieka Orontes – spoločná hranica
Neskorá ríša: 1200 pr.Kr
- – 31. dyn.
- na Egypt útočia morské národy
- rozpad krajiny na niekoľko častí
- moc faraónov neobmedzená
- útok Asýrčanov a Peržanov na Egypt
- Alexander Macedónsky – porazil Peržanov, Egypťania ho privítali ako osloboditeľa a povýšili ho na faraóna, po Alexandrovej smrti vládol jeho veliteľ Ptolemaios
- 30 pr.Kr. Egypt pričlenený k Rímskej ríši ( za vlády Gaia Octavia)
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Egypt | Referát | 2 199 slov | |
Staroveký Egypt | Referát | 833 slov | |
Staroveký Egypt | Referát | 263 slov | |
Egypt – Architektúra a Sochárstvo | Referát | 479 slov | |
Staroveký Egypt | Učebné poznámky | 1 016 slov | |
Staroveký Egypt | Ostatné | 1 417 slov | |
Staroveký Egypt | Maturita | 410 slov | |
Staroveký Egypt, kultúra Egypta | Ostatné | 535 slov | |
Staroveký Egypt, Chronológia Egypta | Maturita | 1 208 slov | |
Staroveký Egypt | Referát | 468 slov | |
Egypt | Referát | 20 067 slov | |
Staroveký Egypt a pyramídy | Učebné poznámky | 83 slov | |
Staroveký Egypt | Referát | 533 slov | |
Egypt a staroveký Egypt | Referát | 427 slov | |
Periodizácia a charakteristika dejín starovekého Egypta | Učebné poznámky | 629 slov |