Rím

Rím

Legenda hovorí, že ho založili v roku 753 pnl. bratia Romulus a Remus. Dejiny Rímskej ríše trvali od roku 753. p. n. l až do roku 476 n. l. V roku 476 Západorímska ríša zaniká a zároveň sa otvára nové obdobie stredoveku.

Rím v období kráľov: - Na čele stál kráľ – bol volený doživotne a bol najvyšším vojenským veliteľom a náboženským predstaviteľom
- Kráľ mal svoj poradný orgán, ktorý tvorili starší predstavitelia významných rodov – senát
- Všetci slobodní obyvatelia sa zúčastňovali snemu, kde sa rozhodovalo o verejných veciach
- Miestom pre takéto zhromaždenia bolo Forum Romanum
- V Ríme vládlo 7 kráľov- Najvýznamnejší z nich bol Servius Tullius
- Urobil reformu politického systému: timokratickej, „ústavy“, ktorou sa odstránilo rodové zriadenie a vznikla triedna spoločnosť. Vplyv (rodovej) aristokracie nahradil vplyv majetných občanov („podnikateľov“, majiteľov nehnuteľností) bez ohľadu na pôvod
-Rozdelil mesto na 5 regiónov a krajinu na okresy (tribui)
- Rozdelil obyvateľstvo do 5 tried podľa veľkosti majetku
- Každá trieda musela postaviť určitý počet stotín vojska a podľa počtu stotín ( centúrii) mala počet hlasov v stotinovom sneme

- Najbohatšia trieda /aristokracia/mala o jeden hlas viac ako všetky ostatné, preto ju bolo ťažké prehlasovať
- S tým rástla aj nespokojnosť obyvateľstva
- Prispel k tomu aj posledný siedmy kráľ Tarquinius Superbus, ktorého obyvatelia z Ríma vyhnali v roku 510 pnl.
- Nastal koniec kráľovstva v Ríme a prichádza nové obdobie republiky

Republika

je obdobím, ktoré sa začína vyhnaním posledného etruského kráľa Tarquinia Superba. Začiatok tohto obdobia je poznamenaný zložitou situáciou, ktorá vznikla medzi patriciami a plebejcami. Dôvodom týchto nezhôd bola reforma Servia Tullia. Plebejci podľa tejto reformy nemohli zastávať úrady. Plebejci sa dožadovali svojich práv a viackrát protestovali. Ich protestom bolo, že opustili mesto Rím čoho následkom bolo oslabenie hospodárstva, lebo nemal kto pracovať na poli a nemal kto vyrábať výrobky každodennej spotreby. Tieto odchody sa nazývali secesie. Protestovanie sa im vyplatilo. Získali vlastný úrad tribúna ľudu a dosiahli spísanie zvykového práva zákonov 12 tabúľ. Tribún ľudu mal právo veta /zakazujem/ - toto právo využíval vtedy ak sa mal prijať zákon, ktorý znevýhodňoval plebejcov. Tak si plebejci vybojovali zrovnoprávnenie. Vznikla nová vrstva nobilita, ktorá bola zložená s najbohatších patriciov a plebejcov

 Rozdelenie vlády v čase republiky :
-2 konzuly – v čase vojny bol jeden z nich volený za diktátora

- Senát – 300 členov, poradný a kontroly zbor konzulov

- Tribún ľudu – právo veta

- Ľudové zhromaždenie – zúčastňovali sa ho všetci občania

-Magistrát- súbor úradníkov

Púnske vojny bola séria troch po sebe nasledujúcich vojnových konfliktov medzi Rímom a fenickým mestom Kartágom.(sever Afriky) Vojny sú známe pod názvom púnske vojny, pretože Rimania nazývali obyvateľov Kartága Poeni, Puni (kvôli ich fenickým predkom)-znám púnsky veliteľ Hanibal

Príčinou konfliktu bol boj o nadvládu v západnom Stredomorí. Výsledkom troch vojen bolo víťazstvo Ríma, ktorý získal v ich priebehu rozsiahle územia (provincia Sicília, Sardínia a Korzika, Hispánia, Achaia (= Grécko), Africa). Kartágo bolo v roku 146 pred Kr. zrovnané so zemou.

K zavŕšeniu pádu republiky prispeli aj povstania otrokov. Základmi rímskeho štátu otriaslo povstanie otrokov v Itálii v roku 73 pnl. Pod vedením gladiátora Spartaka. Spartakus utvoril šesťdesiattisícovú armádu a niekoľkokrát porazil rímske vojsko. Povstania boli kruto potlačené a zajatí otroci boli ukrižovaní pozdľž cesty Via Appia pre výstrahu ostatným. Kríza republiky sa neustále prehlbovala aj na politickej scéne, čo vyústilo do otvoreného boja o štátnu moc. Vytvorilo sa spojenectvo troch mužov – triumvirát. Ich cieľom bolo rozdelenie moci. V roku 60 pnl. Došlo k vytvoreniu prvého triumvirátu. Pompeiius, Crassus, Gaius Iulius Caesar. Najznámejší bol Caesar, ktorý sa preslávil nielen svojimi výbojmi, ale jeho politické ambície boli vyššie. Stal sa doživotným diktátorom. Urobil reformu kalendára. Vyznamenal sa ako vynikajúci vojvodca /“Prišiel som, videl som, zvíťazil som“/. Jeho život sa skončil vraždou na zasadnutí senátu. Nepokoje v Ríme pokračovali ďalej. V roku 43 pnl. Došlo k uzavretiu druhého triumvirátu /Antonius, Lepidus, Octavianus – adoptovaný syn Caesara/. Víťazne s pomedzi týchto mužov vyšiel Octavianus. Octavianus získal od senátu titul Augustus /vznešený/ a stal sa prvým rímskym cisárom. Touto udalosťou bolo zavŕšené obdobie republiky a vzniká nové obdobie cisárstva.

Sulla, ktorý je v ukážke

Občianska vojna populárov a optimátov

Populári (ľud)-Gaius Marius, navrhovali pozemkovú reformu a demokraciu oporou im bolo ľudové zhromaždenie.
Optimáti (najlepší-Lucius Cornélius Sulla),bohatí a konzervatívni patríciovia, nechceli zmenu spoločnosti, oporou im bol senát.
Spor vyustil do občianskej vojny, populári porazení.

Sulla nastolil doživotnú diktatúru- porušil republikánske zriadenie.

Obdobie cisárstva delíme na dve fázy:

• principát(31 pred Kr.-284 po Kr.) –prvý medzi rovnými
• neskorá antika,dominát (284 – 476/486)-pán a boh(milánsky edikt)