Osvietenský absolutizmus za Márie Terézie a Jozefa II.
Typ práce: Referát
Jazyk:
Počet zobrazení: 792
Uložení: 59
Osvietenský absolutizmus za Márie Terézie a Jozefa II.
- vysvetlite pojmy: osvietenský absolutizmus a pragmatická sankcia
- objasnite cieľ zahraničnej politiky Márie Terézie
- vymenujte najvýznamnejšie reformy Márie Terézie a Jozefa II.
V období osvietenského absolutizmu sa vytvárali východiská pre formovanie občianskej spoločnosti. Bol to pokus pretvoriť monarchiu na moderný centralizovaný štát. Štát postupne prevzal do svojich rúk riadenie ekonomiky, reguloval vzťah zemepána a poddaného, riadil a organizoval zdravotníctvo, na štát sa presunuli viaceré práva cirkvi, kládli sa základy štátneho školstva a povinnej školskej dochádzky, reformovali sa stredné a vysoké školy, zriaďovali sa odborné školy, zavádzali sa jednotné miery a váhy, podporoval sa vznik manufaktúr.
Osvietenský absolutizmus – forma vlády, kedy panovník pristupuje k veľkému počtu reforiem, ktoré majú jeho štát ekonomicky pozdvihnúť na úroveň vyspelých štátov. Tieto reformy sa však netýkali podstaty feudálneho zriadenia! Nerušili vzťah poddaný – feudál, nehovoria o osobnej slobode jednotlivca. Reformy vedú k prosperite. Panovník musel byť vzdelaný. Takáto forma vlády sa stáva záchranou štátu.
Pragmatická sankcia je nariadenie kráľa Karola VI. z 19. apríla1713 o nástupníctve v habsburských krajinách, ktoré sa stalo základným zákonom habsburského a neskôr rakúsko-uhorského štátu až do roku 1918. Ustanovila nedeliteľnosť monarchie a nové pravidlá nástupníctva, ktoré zaisťovali nástupníctvo i po ženskej línii. Vlastne je to zákon umožňujúci ženám nastúpiť na trón. Najprv ju nechcela uznať šľachta a panovníci vôbec, ale potom na to postupne pristúpili (1723). Hoci ju časom uznala väčšina európskych panovníkov, nezabránila vojne o habsburské dedičstvo, ktorá vypukla krátko po jeho smrti.
Mária Terézia, ktorá počas vojen o svoje dedičstvo získala politické skúsenosti, ale aj sebavedomie panovníčky, si uvedomovala nevyhnutnosť reforiem. Pri ich uplatňovaní jej pomáhalo veľa vzdelaných a oddaných poradcov. Reformy Márie Terézie:
- vojenské reformy - cisárovná začala budovať silnú armádu, najmä delostrelectvo. Velitelia sa museli oboznamovať s modernými vojenskými teóriami.
- hospodárske reformy - v roku 1767 vydala urbársky patent ( Tereziánsky urbár), ktorý okrem iného určil veľkosť poddanskej závislosti, na základe ktorej ustanovil povinnosti poddaných voči zemepánovi. Tak sa zo súkromno-právneho vzťahu medzi zemepánom a poddaným stal verejnoprávny vzťah, čím sa zlepšilo sociálne postavenie poddaných. Túto reformu možno považovať za najvýznamnejšiu. Urbáre boli písané v jazyku ľudu, teda v slovenských oblastiach po slovensky. Urbárska regulácia upravovala poddanské pomery až do roku 1848, keď bolo poddanstvo zrušené. Okrem toho zakladal manžel Márie Terézie František Lotrinský v krajine manufaktúry. Niektoré vznikli aj na Slovensku, napríklad manufaktúra na výrobu bavlnených látok v Šaštíne, textilná manufaktúra (ktorá vznikla z podnetu grófa Forgáča) v Haliči pri Lučenci, ďalej manufaktúra na výrobu majoliky, v Holíči a kartúnka v Čeklísi (dnešné Bernolákovo). V poľnohospodárstve kráľovná podporovala pestovanie nových plodín a krmovín, napr. zemiakov, kukurice, tabaku a ďateliny. Začali sa chovať nové plemená koní, dobytka a oviec, ktoré prinášali vyšší úžitok.
- školské reformy - Ratio educationis v r. 1777, nový školský systém, zakladanie triviálnych škôl ( čítanie, písanie, počítanie ), zjednotenie školského systému
- súdnické reformy - zreformované bolo aj súdnictvo, lebo sa nelíšilo od stredovekého a nevyhovovalo novým časom. Panovníčka zakázala vynášať rozsudky nad čarodejnicami, zmiernili sa telesné tresty a prijala sa zásada, že pred súdmi sú všetci občania formálne rovní.
- zdravotnícke reformy – v každej stolici musel byť aspoň jeden lekár, existovali zdravotné komisie, ktoré mali chrániť obyvateľstvo pred nákazlivými chorobami
Jozef II. presadzoval svoje reformy násilne a necitlivo a uhorská šľachta ich otvorene bojkotovala. Chcel vytvoriť silný centralizovaný absolutistický štát.
Jeho reformy:
- vydanie tolerančného patentu v roku 1781= zrovnoprávnenie troch náboženstiev ( luteránstvo, kalvinizmus, pravoslávie)
- zrušenie kláštorov žobravých rádov
- v r. 1785 vydal patent o zrušení nevoľníctva, človek prestal byť závislý na zemepánovi ( právo slobodného sťahovania )
- 1786 – Občiansky zákonník
Na smrteľnej posteli Jozef II. všetky reformy okrem tolerančného patentu a zrušenie nevoľníctva odvolal.
Popíšte a analyzujte proces formovania moderného slovenského národa
- uveďte predpoklady sformovania sa Slovákov ako moderného národa
- vytvorte časovú priamku najvýznamnejších medzníkov slovenského národného obrodenia s dôrazom na osobnosti, centrá, spolky a učené spoločnosti, diela a časopisy, ciele a programy
-analyzujte historické texty
Na konci 18.st. sa začal proces formovania moderného slovenského národa ( označovaný ako slovenské národné obrodenie ). Jeho nositeľkou sa stala slovenská inteligencia. Pod vplyvom osvietenstva sa v priebehu 18. storočia utvárali priaznivé predpoklady na premenu slovenského etnika na moderný a novodobý národ. Táto premena sa datuje do začiatku vlády Jozefa II. Napriek snahe o centralizáciu monarchie a zavedenie jedného úradného jazyka podporoval používanie domácich jazykov.
Formovanie moderného jazyka bolo súčasťou premeny feudálnej spoločnosti na občiansko-národnú spoločnosť, ktorá združuje všetkých príslušníkov hovoriacich rovnakým jazykom bez ohľadu na sociálny pôvod. V modernej občianskej spoločnosti mali mať všetky vrstvy spoločnosti právo zúčastňovať sa na riadení štátu. Tieto myšlienky si osvojila predovšetkým nešľachtická inteligencia (honorácia), ktorá získala spoločenské sebavedomie za vlády Márie Terézie a jej syna Jozefa II.
Prvá etapa národného obrodenia (bernolákovci)
- snažili sa o vyriešenie jazykovej otázky
- na čele nár. hnutia stáli slovenskí vzdelanci ( v tom čase len kňazi)
- centrom boli Bratislava a Trnava
- prvý impulz na vytvorenie jazyka dal osvietenský kňaz Jozef Ignác Bajza – napísal prvý román René mládenca príhody a skúsenosti
- vedúcou osobnosťou bol Anton Bernolák – narodil sa v Slanici na Orave ( pôsobil v Čeklísi = Bernolákovo)
- v roku 1787 kodifikoval prvý spisovný jazyk, za základ si zobral západoslovenské nárečie ( na slovine sme sa učili kultúrna západoslovenčina)
- diela: Gramatica slavica – neujala sa, napísaná v latinčine
Filologicko-kritická rozprava o slovenských písmenách
Slovár Slovenskí - Česko - Laťinsko - Ňemecko – Uherskí
- v roku 1792 založený spolok Slovenské učené tovarišstvo s centrom v Trnave
- najaktívnejší člen Juraj Fándly - zameriaval sa na šírenie osvety ( sprostredkúval nové poznatky o prírode, spoločnosti, modernejšom pestovaní nových odrôd, obrábaní pôdy –Piľní domajší a poľní hospodár, Včelár, Zelinkár...)
- bernolákovčinu používala do pol. 19.st. časť katolíckych kňazov
- zdôrazňovali starobylosť Slovákov, rozvíjala veľkomoravskú a cyrilometodskú tradíciu
- zakladali učené spoločnosti ( Učená spoločnosť malohontská, Učená spoločnosť banského okolia) a spolky
Druhá etapa nár. obrodenia – myšlienka všeslovanskej vzájomnosti
- ovplyvnená napoleonskými bitkami, v Európe nastal pohyb
- hlavnými predstaviteľmi boli Ján Kollár a Pavol Jozef Šafárik ( evanjelici)
- Kollár považoval všetkých Slovanov za jeden národ, rozdiely chápal ako nárečové odchýlky
- hovoril o 4 kmeňoch: poľskom, ruskom, československom a ilýrskom
- predpokladal splynutie Čechov a Slovákov
- Kollár nenašiel pochopenie u iných obrodencoch
- v 20.tych rokoch 19.storočia dochádza k oživeniu bernolákovčiny
- ostrihomský kanonik Alexander Rudnay, pochádza z Považian ( Kríž nad Váhom)
- *Juraj Palkovič – preložil Bibliu do bernolákovčiny
- centrami druhej generácie obrodencov boli Budín a Pešť
- v Budíne Martin Hamuljak, v Pešti Ján Kollár – mali vplyv na rozvoj národného hnutia, rozvoj spolupráce medzi katolíkmi
- založili Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej
- spolok vydal štyri ročníky almanachu Zora, a posledný 5. ročník bola zbierka od Jána Hollého
- dochádza k rozvoju divadelníctva - Gašpar Fejérpataky-Belopotocký založil prvé ochotnícke divadlo
- vystupovala proti maďarskej asimilačnej politike, proti nadradenosti Maďarov a obhajovala princíp rovnosti národov
- Samuel Jurkovič, otec Aničky Jurkovičovej založil v 1841 divadlo v Sobotišti
Tretia etapa národného obrodenia (štúrovci)
- centrum Evanjelické lýceum v BA, Katedra reči a literatúry československej
- spolok Spoločnosť českoslovanská fungoval pri lýceu, založili ho študenti lýcea predsedom Juraj Palkovič *(to je druhý)
- dejatelia Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža, Samo Chalupka
- zakladali samovzdelávacie krúžky
- národnobuditeľská práca, sústredili sa na meštianstvo a vidiek
- bojovali proti nevzdelanosti, zakladali nedeľné školy
- spolky miernosti
- vzdelanci žiadali uznať Slovákov za rovnaký národ ako Maďari
- roky 19.st. maďarizácia
- petícia slovenských evanjelikov – Slovenský prestolný prosbopis
- výsledkom bolo odvolanie Štúra. z lýcea odišlo 22 študentov, medzi nimi aj Janko Matúška
- Štúr sa sústredil na zjednocovanie slovenského národného hnutia bez ohľadu na náboženstvo
- základ pre Štúrovu slovenčinu tvorilo stredoslovenské nárečie z okolia Martina ( na slovine kultúrna stredoslovenčina)
- 1843 – Štúr, Hurban a Hodža kodifikovali spisovnú slovenčinu na fare v Hlbokom
- Almanach Nitra
- 1846 – Štúrove diela Náuka reči slovenskej ( gramatika), Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí
- tieto diela vydal spolok Tatrín ( vznik 1844)
- predseda Hodža
- 1847 – 4. sednica Tatrína – programové zjednotenie slovenských evanjelikov a katolíkov
- vydávanie Slovenských národných novín s prílohou Orol tatranský
1780 – 1820 prvá etapa formovania moderného slov. národa
1787 – prvá kodifikácia spis. Slovenčiny Antonom Bernolákom
1792 – založenie Slovenského učeného tovarišstva v Trnave
1803 – založenie Katedry reči a lit. Československej
1820 – 1835 druhá etapa formovania
1826 – založenie Slovenského čitateľského spolku
1829 – založenie Spoločnosti českoslovanskej
1834 – založenie Spolku milovník reči a lit. Slovenskej
1835 – 1848 – tretia etapa formovania
1837 – tajný spolok Vzájomnosť
1843 – kodifikácia Štúrovej slovenčiny
1844 – spolok Tatrín
1845 – Slovenské národné noviny
Zhodnoťte vývoj v Habsburskej monarchii v rokoch 1740 – 1848
- objasnite súvislosti medzi reformami Márie Terézie, Jozefa II. a formovanie moderného slovenského národa
-rozlíšte etapy slovenského národného obrodenia, z každej vyberte charakteristickú udalosť, osobnosť a znak – zhodnoťte ich význam
-zhodnoťte význam zápasu o národný jazyk a význam spisovnej slovenčiny pre ďalší vývoj slovenského národného cítenia
Šírila sa osveta, ľudia sa stali slobodnejšími, vzdelanejšími. Dodržiavali hygienu, mohli sa sobášiť, dávať deti do škôl, získali nové poznatky v chove zvierat a pestovaní plodín = predpoklad pre formovanie národného obrodenia.
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Slovensko po satmárskom mieri a vláda Márie Terézie | Referát | 909 slov | |
Reformy Márie Terézie | Referát | 232 slov | |
Reformy Marie Terezie, vláda Josefa II. | Referát | 909 slov | |
Osvietenský absolutizmus | Maturita | 1 367 slov | |
Osvietenský absolutizmus Márie Terézie a Jozefa II. | Ostatné | 2 735 slov | |
Osvietenský absolutizmus | Učebné poznámky | 78 slov | |
Absolutizmus - slovník dejiny | Učebné poznámky | 35 slov | |
Osvietenský absolutizmus | Referát | 583 slov | |
Absolutizmus vs. Parlamentarizmus | Referát | 947 slov | |
Osvietenský absolutizmus | Referát | 1 047 slov | |
Absolutizmus alebo parlamentarizmus | Učebné poznámky | 693 slov | |
Absolutizmus vs. Parlamentarizmus (Anglická revolúcia) | Ostatné | 1 533 slov | |
Mária Terézia na tróne | Maturita | 576 slov | |
Mária Terézia | Učebné poznámky | 640 slov | |
Mária Terézia - Seminárna práca z dejepisu | Ostatné | 794 slov |