Osvietenský absolutizmus za Márie Terézie a Jozefa II.

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: babuska
Typ práce: Referát
Dátum: 24.10.2022
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 399 slov
Počet zobrazení: 792
Tlačení: 48
Uložení: 59

Osvietenský absolutizmus za Márie Terézie a Jozefa II.

- vysvetlite pojmy: osvietenský absolutizmus a pragmatická sankcia

- objasnite cieľ zahraničnej politiky Márie Terézie

- vymenujte najvýznamnejšie reformy Márie Terézie a Jozefa II.

V období osvietenského absolutizmu sa vytvárali východiská pre formovanie občianskej spoločnosti. Bol to pokus pretvoriť monarchiu na moderný centralizovaný štát. Štát postupne prevzal do svojich rúk riadenie ekonomiky, reguloval vzťah zemepána a poddaného, riadil a organizoval zdravotníctvo, na štát sa presunuli viaceré práva cirkvi, kládli sa základy štátneho školstva a povinnej školskej dochádzky, reformovali sa stredné a vysoké školy, zriaďovali sa odborné školy, zavádzali sa jednotné miery a váhy, podporoval sa vznik manufaktúr.

Osvietenský absolutizmus – forma vlády, kedy panovník pristupuje k veľkému počtu reforiem, ktoré majú jeho štát ekonomicky pozdvihnúť na úroveň vyspelých štátov. Tieto reformy sa však netýkali podstaty feudálneho zriadenia! Nerušili vzťah poddaný – feudál, nehovoria o osobnej slobode jednotlivca. Reformy vedú k prosperite. Panovník musel byť vzdelaný. Takáto forma vlády sa stáva záchranou štátu.

Pragmatická sankcia je nariadenie kráľa Karola VI. z 19. apríla1713 o nástupníctve v habsburských krajinách, ktoré sa stalo základným zákonom habsburského a neskôr rakúsko-uhorského štátu až do roku 1918. Ustanovila nedeliteľnosť monarchie a nové pravidlá nástupníctva, ktoré zaisťovali nástupníctvo i po ženskej línii. Vlastne je to zákon umožňujúci ženám nastúpiť na trón. Najprv ju nechcela uznať šľachta a panovníci vôbec, ale potom na to postupne pristúpili (1723). Hoci ju časom uznala väčšina európskych panovníkov, nezabránila vojne o habsburské dedičstvo, ktorá vypukla krátko po jeho smrti.

Mária Terézia, ktorá počas vojen o svoje dedičstvo získala politické skúsenosti, ale aj sebavedomie panovníčky, si uvedomovala nevyhnutnosť reforiem. Pri ich uplatňovaní jej pomáhalo veľa vzdelaných a oddaných poradcov. Reformy Márie Terézie:

  • vojenské reformy - cisárovná začala budovať silnú armádu, najmä delostrelectvo. Velitelia sa museli oboznamovať s modernými vojenskými teóriami.
  • hospodárske reformy - v roku 1767 vydala urbársky patent ( Tereziánsky urbár), ktorý okrem iného určil veľkosť poddanskej závislosti, na základe ktorej ustanovil povinnosti poddaných voči zemepánovi. Tak sa zo súkromno-právneho vzťahu medzi zemepánom a poddaným stal verejnoprávny vzťah, čím sa zlepšilo sociálne postavenie poddaných. Túto reformu možno považovať za najvýznamnejšiu. Urbáre boli písané v jazyku ľudu, teda v slovenských oblastiach po slovensky. Urbárska regulácia upravovala poddanské pomery až do roku 1848, keď bolo poddanstvo zrušené. Okrem toho zakladal manžel Márie Terézie František Lotrinský v krajine manufaktúry. Niektoré vznikli aj na Slovensku, napríklad manufaktúra na výrobu bavlnených látok v Šaštíne, textilná manufaktúra (ktorá vznikla z podnetu grófa Forgáča) v Haliči pri Lučenci, ďalej manufaktúra na výrobu majoliky, v Holíči a kartúnka v Čeklísi (dnešné Bernolákovo). V poľnohospodárstve kráľovná podporovala pestovanie nových plodín a krmovín, napr. zemiakov, kukurice, tabaku a ďateliny. Začali sa chovať nové plemená koní, dobytka a oviec, ktoré prinášali vyšší úžitok.
  • školské reformy - Ratio educationis v r. 1777, nový školský systém, zakladanie triviálnych škôl ( čítanie, písanie, počítanie ), zjednotenie školského systému
  • súdnické reformy - zreformované bolo aj súdnictvo, lebo sa nelíšilo od stredovekého a nevyhovovalo novým časom. Panovníčka zakázala vynášať rozsudky nad čarodejnicami, zmiernili sa telesné tresty a prijala sa zásada, že pred súdmi sú všetci občania formálne rovní.
  • zdravotnícke reformy – v každej stolici musel byť aspoň jeden lekár, existovali zdravotné komisie, ktoré mali chrániť obyvateľstvo pred nákazlivými chorobami

Jozef II. presadzoval svoje reformy násilne a necitlivo a uhorská šľachta ich otvorene bojkotovala. Chcel vytvoriť silný centralizovaný absolutistický štát.

Jeho reformy:

  • vydanie tolerančného patentu v roku 1781= zrovnoprávnenie troch náboženstiev ( luteránstvo, kalvinizmus, pravoslávie)
  • zrušenie kláštorov žobravých rádov
  • v r. 1785 vydal patent o zrušení nevoľníctva, človek prestal byť závislý na zemepánovi ( právo slobodného sťahovania )
  • 1786 – Občiansky zákonník

Na smrteľnej posteli Jozef II. všetky reformy okrem tolerančného patentu a zrušenie nevoľníctva odvolal.

Popíšte a analyzujte proces formovania moderného slovenského národa

- uveďte predpoklady sformovania sa Slovákov ako moderného národa

- vytvorte časovú priamku najvýznamnejších medzníkov slovenského národného obrodenia s dôrazom na osobnosti, centrá, spolky a učené spoločnosti, diela a časopisy, ciele a programy

-analyzujte historické texty

Na konci 18.st. sa začal proces formovania moderného slovenského národa ( označovaný ako slovenské národné obrodenie ). Jeho nositeľkou sa stala slovenská inteligencia. Pod vplyvom osvietenstva sa v priebehu 18. storočia utvárali priaznivé predpoklady na premenu slovenského etnika na moderný a novodobý národ. Táto premena sa datuje do začiatku vlády Jozefa II. Napriek snahe o centralizáciu monarchie a zavedenie jedného úradného jazyka podporoval používanie domácich jazykov.

Formovanie moderného jazyka bolo súčasťou premeny feudálnej spoločnosti na občiansko-národnú spoločnosť, ktorá združuje všetkých príslušníkov hovoriacich rovnakým jazykom bez ohľadu na sociálny pôvod. V modernej občianskej spoločnosti mali mať všetky vrstvy spoločnosti právo zúčastňovať sa na riadení štátu. Tieto myšlienky si osvojila predovšetkým nešľachtická inteligencia (honorácia), ktorá získala spoločenské sebavedomie za vlády Márie Terézie a jej syna Jozefa II.

Prvá etapa národného obrodenia (bernolákovci)

  • snažili sa o vyriešenie jazykovej otázky
  • na čele nár. hnutia stáli slovenskí vzdelanci ( v tom čase len kňazi)
  • centrom boli Bratislava a Trnava
  • prvý impulz na vytvorenie jazyka dal osvietenský kňaz Jozef Ignác Bajza – napísal prvý román René mládenca príhody a skúsenosti
  • vedúcou osobnosťou bol Anton Bernolák – narodil sa v Slanici na Orave ( pôsobil v Čeklísi = Bernolákovo)
  • v roku 1787 kodifikoval prvý spisovný jazyk, za základ si zobral západoslovenské nárečie ( na slovine sme sa učili kultúrna západoslovenčina)
  • diela: Gramatica slavica – neujala sa, napísaná v latinčine

Filologicko-kritická rozprava o slovenských písmenách

Slovár  Slovenskí - Česko - Laťinsko - Ňemecko – Uherskí

  • v roku 1792 založený spolok Slovenské učené tovarišstvo s centrom v Trnave
  • najaktívnejší člen Juraj Fándly - zameriaval sa na šírenie osvety ( sprostredkúval nové poznatky o prírode, spoločnosti, modernejšom pestovaní nových odrôd, obrábaní pôdy –Piľní domajší a poľní hospodár, Včelár, Zelinkár...)
  • bernolákovčinu používala do pol. 19.st. časť katolíckych kňazov
  • zdôrazňovali starobylosť Slovákov, rozvíjala veľkomoravskú a cyrilometodskú tradíciu
  • zakladali učené spoločnosti ( Učená spoločnosť malohontská, Učená spoločnosť banského okolia) a spolky

Druhá etapa nár. obrodenia – myšlienka všeslovanskej vzájomnosti

  • ovplyvnená napoleonskými bitkami, v Európe nastal pohyb
  • hlavnými predstaviteľmi boli Ján KollárPavol Jozef Šafárik ( evanjelici)
  • Kollár považoval všetkých Slovanov za jeden národ, rozdiely chápal ako nárečové odchýlky
  • hovoril o 4 kmeňoch: poľskom, ruskom, československom a ilýrskom
  • predpokladal splynutie Čechov a Slovákov
  • Kollár nenašiel pochopenie u iných obrodencoch
  • v 20.tych rokoch 19.storočia dochádza k oživeniu bernolákovčiny
  • ostrihomský kanonik Alexander Rudnay, pochádza z Považian ( Kríž nad Váhom)
  • *Juraj Palkovič – preložil Bibliu do bernolákovčiny
  • centrami druhej generácie obrodencov boli Budín a Pešť
  • v Budíne Martin Hamuljak, v Pešti Ján Kollár – mali vplyv na rozvoj národného hnutia, rozvoj spolupráce medzi katolíkmi
  • založili Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej
  • spolok vydal štyri ročníky almanachu Zora, a posledný 5. ročník bola zbierka od Jána Hollého
  • dochádza k rozvoju divadelníctva - Gašpar Fejérpataky-Belopotocký založil prvé ochotnícke divadlo
  • vystupovala proti maďarskej asimilačnej politike, proti nadradenosti Maďarov a obhajovala princíp rovnosti národov
  • Samuel Jurkovič, otec Aničky Jurkovičovej založil v 1841 divadlo v Sobotišti

Tretia etapa národného obrodenia (štúrovci)

  • centrum Evanjelické lýceum v BA, Katedra reči a literatúry československej
  • spolok Spoločnosť českoslovanská fungoval pri lýceu, založili ho študenti lýcea predsedom Juraj Palkovič *(to je druhý)
  • dejatelia Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža, Samo Chalupka
  • zakladali samovzdelávacie krúžky
  • národnobuditeľská práca, sústredili sa na meštianstvo a vidiek
  • bojovali proti nevzdelanosti, zakladali nedeľné školy
  • spolky miernosti
  • vzdelanci žiadali uznať Slovákov za rovnaký národ ako Maďari
  • roky 19.st. maďarizácia
  • petícia slovenských evanjelikov – Slovenský prestolný prosbopis
  • výsledkom bolo odvolanie Štúra. z lýcea odišlo 22 študentov, medzi nimi aj Janko Matúška
  • Štúr sa sústredil na zjednocovanie slovenského národného hnutia bez ohľadu na náboženstvo
  • základ pre Štúrovu slovenčinu tvorilo stredoslovenské nárečie z okolia Martina ( na slovine kultúrna stredoslovenčina)
  • 1843 – Štúr, Hurban a Hodža kodifikovali spisovnú slovenčinu na fare v Hlbokom
  • Almanach Nitra
  • 1846 – Štúrove diela Náuka reči slovenskej ( gramatika), Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí
  • tieto diela vydal spolok Tatrín ( vznik 1844)
  • predseda Hodža
  • 1847 – 4. sednica Tatrína – programové zjednotenie slovenských evanjelikov a katolíkov
  • vydávanie Slovenských národných novín s prílohou Orol tatranský

1780 – 1820 prvá etapa formovania moderného slov. národa

1787 – prvá kodifikácia spis. Slovenčiny Antonom Bernolákom

1792 – založenie Slovenského učeného tovarišstva v Trnave

1803 – založenie Katedry reči a lit. Československej

1820 – 1835 druhá etapa formovania

1826 – založenie Slovenského čitateľského spolku

1829 – založenie Spoločnosti českoslovanskej

1834 – založenie Spolku milovník reči a lit. Slovenskej

1835 – 1848 – tretia etapa formovania

1837 – tajný spolok Vzájomnosť

1843 – kodifikácia Štúrovej slovenčiny

1844 – spolok Tatrín

1845 – Slovenské národné noviny

Zhodnoťte vývoj v Habsburskej monarchii v rokoch 1740 – 1848

- objasnite súvislosti medzi reformami Márie Terézie, Jozefa II. a formovanie moderného slovenského národa

-rozlíšte etapy slovenského národného obrodenia, z každej vyberte charakteristickú udalosť, osobnosť a znak – zhodnoťte ich význam

-zhodnoťte význam zápasu o národný jazyk a význam spisovnej slovenčiny pre ďalší vývoj slovenského národného cítenia

Šírila sa osveta, ľudia sa stali slobodnejšími, vzdelanejšími. Dodržiavali hygienu, mohli sa sobášiť, dávať deti do škôl, získali nové poznatky v chove zvierat a pestovaní plodín = predpoklad pre formovanie národného obrodenia.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.034 s.
Zavrieť reklamu