Dejepis – Kvinta

Dejepis – Kvinta

Dejiny = sled udalostí

História = humanitná veda skúmajúca dejiny ľudstva, jej predmetom je vývoj ľudskej spoločnosti.

Veda je konzistentný (neprotirečivý) systém poznatkov o nejakom predmete. Má metódy, terminológiu, zákony (a hľadá nové).

Metódy histórie:

• Heuristická metóda – objavenie, pri vykopávke
• Kritická analýza – prehodnotenie získaného materiálu
• Syntéza – spojene informácií, tá sa stane súčasťou histórie

Vznik histórie: Grécko, 6. – 5. st. pnl

Prví historici (opisovali aj príčiny udalostí):

• grécki: Herodotos (Perzské vojny), Tukydides
• rímski: Livius, Tacitus

Delenie histórie podľa kritérií:

• časových = periodizácia
• priestorových: dejiny Ríma, dejiny Bratislavy
• vecných: dejiny písma, dejiny hrnčiarstva

Periodizácia dejín:

• Pravek: 3 mil. – 3000 pnl
• Starovek: 3000 pnl – 476 pnl
• Stredovek: 476 pnl – 1454 (kníhtlač) / 1492 (Kolumbus) / 1517 (Luther) / – 17. st. (revol.)
• Novovek: do 1918
• najnovšie dejiny

Pomocné vedy historické: archeológia, paleontológia, antropológia, paleografia, numizmatika (mince), heraldika (erby), egyptológia, sfragistika (pečate), genealógia (rody)

Histocký prameň je akýkoľvek jav pomáhajúci objasniť minulosť:

• hmotný (v múzeách a skanzenoch) : minca, kostra, brnenie, meč, zrúcanina, šperky, sochy,...
• písomný (v archívoch): kroniky, listiny, knihy,...
• obrazový (v galériách): obrazy, mapy,...
• tradičný (vo fonotékach, filmotékach a diskotékach): zvukové záznamy,...

Filozofia dejín

• idealisti: v dejinách sú rozhodujúce myšlienky, náboženstvá a osobnosti (ich idey a názory)
• materialisti (napr. marxisti): rozhoduje ekonomika, prírodné podmienky, masy
  • ekonomika: výrobné sily (pracovná sila, pracovný predmet, pracovný nástroj), vlastnícke (výrobné) vzťahy
  • „Výrobné sily sa neustále zdokonaľujú. Vlastnícke vzťahy sa v určitom štádiu stanú brazdou rozvoja výrobných síl a dochádza k revolúciám.“
• kreacionisti (náboženská koncepcia): vznik – Kristus – zánik
• optimisti: spoločnosť sa vyvýja k lepšiemu, spravodlivejšiemu, humánnejšiemu
• pesimisti

Pravek

Historické vedy:

• prehistória skúma predcivilizačné obdobie (pred vznikom písma a štátov) – pravek
• etnológia porovnáva život v minulosti so životom kmeňov v súčasnosti
• určovanie veku nálezov: rádiokarbónová metóda, peľová metóda, letokruhy stromov (dendrológia), stratigrafická metóda (hlbšie = staršie), typologická metóda

Periodizácia praveku:

• paleolit (3 mil. – 15000 pnl)
• mezolit (15000 – 10000 pnl)
• neolit (ázia 10000 – 4000 pnl; európa 5000 – 2000 pnl)
• doba bronzová (ázia 4000 – 2000 pnl; európa 2000 – 1000 pnl)
• doba železná (ázia 2000 pnl; európa 800 – 0 pnl; u nás markomanské vojny a sťahovanie)

Hominizácia (proces)

• kreacionsti, evolucionisti, kombinovaná teória
• vývojové etapy (začína rozmýšľanie, zistené podľa nástrojov)
  • homo habilis (3 – 1 mil. pnl), nález Olduvai
  • homo erectus (do 350 000 pnl)
  • homo sapiens (do 35 000 pnl), nález Gánovce, úštepová industria, rody
  • homo sapiens sapiens: Fossilis cromagnonec (do 15 000 pnl), Receus (dodnes)
• menia sa: mozgovňa, nadočnice, čelo, nos, chrup, bradový výbežok (reč), palec, crbtica

Paleolit (znaky)

• prisvojovacie hospodárstvo
• matriarcháty, život v jaskyniach a skalných previsoch
• jadrová industria (pästné kliny, škrabadlá), vhodné látky: pazúrik, obsidián
• úštepová industria (ďiaľkové zbrane, oštep)
• najskôr prírodný oheň, potom umelý
• kultúra: venuše, pohreby, jaskynné maľby, reč, animizmus, fetišizmus, totemizmus

Mezolit (znaky)

• prisvojovacie hospodárstvo
• mikrolitická industria (harpúny, šípy, háčiky)
• holocén (mladšie štvrtohory)
• oteplenie, sťahovanie k riekam, pastieri
• megalitické stavby

Neolit (znaky neolitickej revolúcie)

• výrobné hospodárstvo
• spoločenská deľba práce (roľníci a pastieri)
• usadlý spôsob života, veľkorodinné kolové stavby, 30 x 7 metrov
• keramika z hliny (ľud zvoncových pohárov, šnúrovej a volutovej keramiky), tkanie látok
• typické nástroje: sekeromlat a kosák
• nález: Domica – obsidián – bukovohorská kultúra

Bronzová doba

• spoločenská deľba práce (remeselníci, obchodníci, vojaci)
• staršia: bojovníci, opevnené vyvýšené sídla, kult slnka, žiarové hroby, skrčená poloha, u nás ťažba medi, nález dýky v Gánovciach

• stredná: mohylové pochovávanie
• mladšia, neskorá: hradiská, kovy a bronz aj na úžitkové účely, chov dobytka, tkanie látok, voz
  • čačianska kultúra, pochováva do mohýl
  • lužicka kultúra, pochováva na popolnicových poliach

Železná doba

• do 1200 pnl spracúvali kovy iba chetiti v Turecku
  • porazení morskými národmi
  • vedomosť rozširujú Dákovia (Rumunsko), Trákovia (Bulharsko) a Skíti (Ukrajina)
• halštatská doba (800 – 400 pnl): menej kvalitné železo, podľa rakúskeho náleziska
• laténska doba (400 – 0 pnl): Kelti
  • biatecy, hrnčiarsky kruh, opidá, druidi
  • pri dnešnej Bratislave – križuje sa jantárová a dunajská cesta
  • dostávajú sa pod trojitý tlak Germánov, Ríma a Dákov

Riečne civilizácie – orientálne despocie – teokracie

• štát vznikol z potreby organizácie stavby zavlažovacích systémov
• ) chrámové hospodárstvo (kňazi)
• ) palácové hospodárstvo (vojenský náčelník) kvôli metalurgickej revolúcií - vojny
• ) centralizovaná ríša z mestských štátov (napr. Ur, Uruk, Lagaš)
• redistribučné hospodárstvo
• osobne slobodní ľudia, otroci ako pomocná pracovná sila
• panovník vlastní pozemky, neobmedzená moc, jeho neomylnosť je zárukou stálosti ríše
• monumenty: pyramídy, sfingy, chrámy, obelisky, kolosy, zikkuraty (sýpky, obchody), stély (kamenné kvádre z Mezopotámie popísané udalosťami s reliéfom), Činsky múr
• písmo: obrázkové (hieroglifické a klínové); logografické (logické obrázky); fonografické (slabiky); hláskové (Féničania spoluhlásky, Gréci samohlásky)

Egypt

• pramene: kronikár Manetto, trojjazyčná Rosettská doska (rozlúštenie písma)
• rozdelený na 40 nomov
• Stará ríša (od 3000 pnl): Meni zjednotil Horný Egypt (Théby) s Dolným (Menfis)
  • obdobie stavby pyramíd z kameňa (60): Cheops, Chufrev, Menofer, Džoser
• Stredná ríša (od 2100 pnl) – mesto Théby
  • žiadne veľkolepé stavby
  • 1750 pnl Hichsovia z Turecka dobýjajú Egypt
• Nová ríša (do 1100 pnl) – mesto Théby
  • Tutmozis III: dobýja Líbiu, Núbiu, Sinajský polostrov, Feníciu
  • Ramzes II: mier s Chetitmi pri Kádeši, Abu Simbel pre chetitskú princeznú
  • Amenhotep IV (Echnaton): reforma viery (boh Atón) a umenia (centrum El Amarna)
• pojmy : kartuša, téla, obelisk, prosebníci
• býk s ľudskou hlavou a krídlami je symbolom sily, vitality, pohybu a pôrodnosti
• prínos Egypťanov: lekári, astrológia, kalendár

Mezopotámia (gr. medziriečie)

• pamiatky: Starý zákon, Herodotos, hlinené doštičky z Ninive, historik Strabón, tély, stély, valčekové pečatidlá, sochy, Ištarina brána
• 4000 – 3000 pnl Sumeri
• 2340 pnl Sargon: Akkadská ríša

• 2100 pnl Urnamu (z mesta Ur): najstarší zákonník

• 1900 – 1600 pnl Amoriti: Starobabylonská ríša (Chamurappi)
• 1600 – 1200 pnl Chetiti: indoeurópania, Turecko, kovy, Bedrich Hrozný rozlúštil písmo
• 1200 – 612 pnl Asýria: remeselníci a krutí vojaci, katapult, Ašurbanipal (-7. st) – Ašur, Ninive
• 612 – 538 pnl Chaldejci a Médi: Novobabylonská ríša, rozmach, zajatie Židov, Ištarina brána – Mardukova cesta, Nabukodonozor (žena Semiramis – záhrady)
• 538 – 331 pnl Peržania

Sýria

• stavba lodí z cédrov, obchodné cesty
• mestá: Ugarit, Ebla (Sýria); Tyros, Sichón, Byblos (Fenícia)
• tis. pnl semitské kmene
• tis. pnl Amorejci
• 814 pnl Féničania založili obchodné Kartágo, hláskové písmo (pre potreby obchodu), rozkvet

Palestína

• pôvodne kanaánske obyvateľstvo
• storočie pnl semitské kmene, 12 kmeňov vraj vytvorilo Židovský národ
• storočie pnl pod Mojžišovým vedením Židia do Palestíny
• storočie pnl kočovný národ Peleštin (odtiaľ názov)
• storočie pnl Saul: zjednotenie kmeňov
• storočie pnl Dávid: porazil Filištíncov, hlavné mesto Jeruzalem
• storočie pnl Šalamún: chrám v Jeruzaleme, Pieseň piesní do Starého zákona
• rozpad ríše: Izrael (sever, Samária, dobytý Asýriou) a Judea (juh, Jeruzalem, dobytá Asýriou)
• 587 – 539 pnl: babylonské zajatie židov
• potom Alexander Macedónsky, Ptolemaiovci a napokon Rimania (neuznanie cisára za Boha, Židia sa rozpschli do sveta, nemohli prisahať vernosť za feudum) ovládli toto územie
• storočie pnl Ježiš Kristus (Esécka sekta) šíri svoje učenie, písanie evanjelií

India

• Harappská civilizácia: Indus (mestá Harappa a Mohendžodáro)
  • poľnohospodári, remeselníci, dobytkári, bez monumentálnych stavieb
  • 1750 pnl úpadok z neznámeho dôvodu
• Árijské kmene (indoeurópania)
  • kmeňová štruktúra, náčelníci radžovia, rozdelenie spoločnosti na kasty
  • védy – literárne pamiatky
  • viera v reinkarnáciu
• Magladská ríša: Ganga
  • storočie pnl: Budha (Siddhárta Gautana) šíri po krajine budhizmus (život je utrpenie, cieľom je nirvána = pokoj v duši)
• Maurijovci: vládca Ašóka staval kupolové stúpy tam, kde pôsobil Budha
• prínos: desiatková sústava, nula, Pytagorova veta

Čína

• izolovaná, nezávislé objavy: ryža, hodváb (priadka morušová), znakové písmo, papier, pušný prach, kompas, zbrane, tlačiarenska technika
• sociálna diferenciácia
• storočie pnl Konfucius – konfuciazmus – poslúchanie nadriadených (hierarchia), dodnes
• storočie pnl Čhin-Š-Chuang-ti zjednotil Čínu, jednotné váhy, platidlá, zákony, hrobka so 7000 sochami v reálnej veľkosti

Grécko

Význam:

• odskúšanie foriem vlády (kráľovstvo, aristokracia, tyrania, demokracia, timokracia (práva a povinnosti podľa majetku), Aristoteles preskúmal 158 ústav
• základy vied, realizoval sa najmä Aristoteles
• mytológia, literatúra a divadlo, umelecké a architektonické slohy
• ideál kalokagatie

Periodizácia:

• 3000 – 1200 pnl: Krétsko-mykénska doba
• 1200 – 800 pnl: Homérska (temná) doba
• – 6. st. pnl: Archaická doba
• st. – 338 pnl: Klasická doba
• 338 – 176 pnl: Helenistická doba

Obyvateľstvo (indoeurópania):

• Heléni:
  • Achájci (Mykény)
  • Ióni (Atény)
  • Dóri (Sparta)
• Pelazgovia (najstarší – Kréta, Egejské more)

Prírodné podmienky:

• Balkánsky polostrov – nedostatok obilia
  • severná časť (Epirus, Tesália): pastierstvo
  • Termotilský priesmyk
  • stredná časť (Bojócia - Théby, Atika - Atény): vinič, subtropické plodiny
  • Korintská šija
  • Lakónia (Sparta, Olympia, Mykény): železo, vinič

Osídlovanie:

• 1200 pnl: kolonizácia (Dóri a Ióni osídlili Egejské more a západ Malej Ázie – Trója)
• st. pnl: 2. kolonizácia
  • príčiny: málo obilia, obava z otroctva (dlžoby), hľadanie odbytíšť, úpadok Fénicie
  • obsadenie Sicílie, juhu Talianska, severnej Afriky, Čiernomoria, založenie Marseille
  • zbohatnutie obchodníkov, remeselníkov, lodiarov a politické reformy v ich prospech

Krétsko-mykénska doba

• Kykladská kultúra: jednoduché sochy na ostrovoch
• Mínojská kultúra (Kréta): labyrinty (Knossos, Faistos), vázy, žiadne vojenské motívy, býci, dvojité sekery (labrys), disk z Faistu, 1700 pnl výbuch na Tére (sopka)
• Kyklopská kultúra (Mykény): veľké, opevnenia, Levia brána, šachtové hrobky, Agamemnonova maska, vázy, poháre

Temná (homérska) doba

• bez architektonických, umeleckých a písomných pamiatok, okrem Homérovych (800)
• pozitívom je výroba železa

Sparta (Lakónia)

• 1200 pnl: príchod Dórov – rozparcelovali pôdu, jej vlastníci (aristokrati) majú politické práva

• helóti: otroci, do každej rodiny ich bol pridelený rovnaký počet
• perioikovia: remeselníci a obchodníci
• Lykurgos:
  • 2 volení králi
  • 5 efóni (ministri)
  • gerúzia (rada starších, 28 členov a dvaja králi)
  • ľudové zhromaždenie (vyjadrovanie názoru krikom)
• vojenský aristokratický štát s prvkami konzumného komunizmu
  • zákaz súkromného vlastníctva
  • rovnomerne rozdelená pôda
• koniec storočia: Peloponézsky spolok (za účelom presadenia aristokratickej vlády)

Atény (Atika)

• od 1600 pnl, zakladatelia Ióni
• kráľovstvo: králi Egeus, Tezeus
• aristokracia
  • areopág = rada starších
  • archonti (9)
  • bazileus = kňaz, bývali kráľ, archont
• kolonizácia: nespokojnosť remeselníkov a obchodníkov (nie sú pri moci)
• 621 pnl Drakón: Drakonické zákony
  • fyzické tresty za prejavy nespokojnosti
  • neúčinné
• 594 pnl Solón: timokracia
  • práva a povinnosti podľa majetku (4 triedy, podľa toho pozícia vo vojsku)
  • ľudové zhromaždenia
  • zrušenie podlžného otroctva, vykúpenie otrokov
• 570 pnl Peisistratos: tyrania (nelegálna moc - bez volieb)
  • vyhnal aristokraciu, získanú pôdu dal chudobným
  • požičky roľníkom na 10 rokov
  • postavenia prístavu Pyreus a akropoly = pracovné príležitosti
• 510 pnl Kleisténes
  • nasleduje po vyhnaní Peisistratovych synov
  • rozdelenie Atiky na 10 fíl, každá má svojho stratéga (jeden z nich je hlavný stratég)
  • Rada 500, z každej fíly 50 zástupcov
  • ostrakizmus (črepinový súd): umožňuje udeliť 10 ročné vyhnanstvo
  • uznášaniaschopnosť ľudového zhromaždenia pri účasti 6000 ľudí

Grécko-perzské vojny (490 – 477 pnl)

• príčiny:
  • Peržania bez väčších problémov vytvorili veľkú ríšu
  • neúspech vzbury gréckych miest proti Perzii po neúspechu Perzie u Skítov (obilie)
  • Atény a Sparta odmietajú perzskú nadvládu
• 492 pnl: neúspešná výprava Peržanov po mori (búrka)
• 490 pnl: vylodenie sa pri Maratóne, Peržania porazení hlavným stratégom Miltiadesom
• 480 pnl: bitka pri Termopylách
  • perzský kráľ Xerxes s miliónovou armádou
  • spartský kráľ Leonidas s niekoľkotisícovou armádou
  • zradca, porážka Sparťanov
• 480 pnl: bitka pri Salaminskej úžine
  • aténsky stratég Temistokles postavil malé lode – baranidlá

• pasca, víťazstvo Aténčanov

• 479 pnl: pozemná porážka zimujúcich Peržanov a námorná porážka naloďujúcich sa Peržanov
• 478 pnl: Delfský námorný spolok (grécke mestá – zradcovia mu budú platiť poplatky)
• 477 pnl: bitka pri Cypre, Peržania porazení a nesmú sa priblížiť k pobrežiu na deň koňmo
• dôvody víťazstva Grékov:
  • stratégia, lepšia organizácia, odbornejší velitelia
  • Peržania nečakali odpor
  • väčšia motivácia Grékov
  • domáce prostredie
• dopady vojen:
  • nevraživosť medzi Spartou a Aténami (resp. ich spolkami)
  • st. pnl Perikles (Aténsky archont)
    • úplná demokracia
    • platené úrady (aeropág, archonti, ľudové zhromaždenie = heliala)
    • povinná školská dochádzka (kvalitnejšie školstvo) a vojenská služba
    • umelecké a divadelné súťaže
  • Peloponézska vojna (431 – 404 pnl) – opísal ich Tukidides
    • cieľ: získať nadvládu nad Gréckom a presadiť svoj systém vlády
    • zámienka: nespokojnosť Korintu s účasťou v Aténskom námornom spolku
    • niekedy aj charakter občianskej vojny
    • víťaz: teoreticky Sparta, najsilnejšími sa ale stali Téby
    • dopad: ekonomický úpadok Grécka

Helenistické obdobie (338 – 146 pnl)

• Filip II., macedónsky panovník
  • porazil grécke mestské štáty (Delfy, Atény, Téby)
  • idea zjednotenia Grécka a dobytia Peržanov
  • zavraždený
• Alexander Macedónsky
  • 334 pnl: jednoduché víťazstvo pri rieke Granikos
  • 333 pnl: bitka pri Ise, Dareios uteká
  • 332 pnl: stáva sa Egyptským faraónom, zakladá Alexandrie (spolu asi 30)
  • 331 pnl: bitka pri Gargamelách, Dareios porazený
  • 323 pnl: umiera na maláriu ako 33-ročný
• ríšu si rozdelil traja vojenskí velitelia, namiesto demokracie králi:
  • Ptolemaios: Egypt
  • Seleukovci: Sýria a Mezopotámia
  • Antigonovci: Grécko a Macedónia

Grécka kultúra

Umenie je podmnožinou kultúry. Jeho cieľom je zachytiť pocity človeka, svoje okolie. Túžba po kráse.

Stavby a diela:

• Ilias a Odysea od Homéra
• olympijské hry od 776 pnl
• megarón: obdĺžnikový pôdoris, stĺpy v predsieni
• stĺpy s kanelovaním (vrúbkovaním) a volutami: dórsky, iónsky, korintský
• akropola: vyvýšené miesto v každom meste, chrám (v Aténach Parteón), dôležité stavby
• stoa: kryté stĺporadie na prechádzky, debaty, výklady
• odeón: malý amfiteáter
• Propyleje (vstupná brána Aténskej akropoly)

• sochy: oči z kameňov, v archaickej dobe kuros a kora (mužské a ženské sochy)
• amfiteáter: výborná akustika
• kykladské sochy: ako súčasné moderné umenie
• sochári Feidias, Myrón, Polyteikos, súsošie Laokón?

Grécka veda

• filozofia hľadala odpovede na otázky o podstate, charaktere sveta, poznaní a človeku
  • viac priestoru k filozofovaniu vďaka voľnejšiemu vzťahu k náboženstvu
  • objektivisti: reálny svet a vieme ho poznať
  • subjektivisti: iba predstavy
  • materialisti: myšlienky odrazom hmoty, materiál
  • idealisti: najprv idea, potom meteriál
  • monisti: existuje len jeda podstata
  • pluralisti: existuje viac podstát
  • dualisti: hmota a duchovno sú si rovnocenné
• filozofi:
  • Táles: materialista, základom je voda
  • Hippokrates: 4 živly voda, deň, Zem, vzduch; utvárajú charakter človeka
  • Demokritos: atomista
  • Aristoteles: dualista, žiak Platóna, učiteľ Alexandra, založil Lykeón (škola, lýceum)
  • Sokrates: induktívna metóda (spory kvôli inému chápaniu pojmov), iba etické otázky
  • Platón: idealista, Sokratov žiak, založil Akadémiu (školu)

Rímska ríša

Význam:

• teória štátu a práva
• organizácia armády, stavanie základní pred útokom
• zásady štátnej správy (voľba, princíp kolegiality, neplatené funkcie)
• staviteľstvo: akvadukty, cesty, amfiteátre, kúpele, paláca, víťazné oblúky, chrámy
• rečníctvo
• rozvoj histórie
• gladiátorské hry
• latinka

Prírodné podmienky (Apeninský polostrov) vhodné pre poľnohospodárstvo:

• Pádska nížina
• Látium (okolo Ríma, povodie rieky Tiber)
• Kampánia (juh Talianska)
• najuznávanejšie povolania: poľnohospodár, vojak, politik

Obyvateľstvo (indoeurópania)

• Italikovia (stred): Latíni, Sabíni, Samniti
• Etruskovia (sever, Toskánsko): mestské štáty, stavbári, vyspelý nerozlúštený jazyk
• Gréci (juh, Sicília)
• Venéti (severovýchod): Venécia, Benátky
• Ligurovia (severozápad): Ligurské more
• Galovia (Predalpská Galia): iným meno Kelti, prišli v storočí, u nás Bojovia a Kotíni

Periodizácia

• 753 – 510 pnl: kráľovstvo
• 510 – 27 pnl: republika
  • do 287 pnl: Rím bojuje o Taliansko
  • do 146 pnl: Púnske vojny
  • kríza republiky
• 27 pnl – 476: cisárstvo
  • do 284 pnl: principát (cisár = princeps)
  • dominát (cisár = dominus)

Kráľovstvo

• obyvateľstvo: Etruskovia, Latíni a Sabíni tvoria patriarchát
• výhodná poloha
  • 7 prírodných pahorkov tvorili prirodzenú hradbu
  • úrodná nížina
  • rozvinutý obchod vďaka brodu cez Tiber
• príchod ďaľších obyvateľov - plebejcov
• vláda aristokracie, patriarchát
  • kráľ, vystriedalo sa ich sedem, všetci boli etruskí
  • senát, 300 členov (po 100 od Etruskov, Latínov a Sabínov); senátor dedičná funkcia; zákonodárny orgán
  • magistrát: správa života v meste
    • prétor: sudca
    • kvestor: finančník
    • edilovia: policajti
  • pontifis maximus: volený kňaz
• Servius Tulius, predposledný kráľ
  • 5 tried podľa majetku
  • centuriátne zhromaždenie
    • náhrada senátu
    • voľba magistrátu
    • 98 hlasov mala prvá trieda, ostatné spolu 95
  • cenzor: sčituje ľud, zaraďuje do tried a môže zbaviť senátora funkcie
  • najchudobnejší (proletariát, trieda) podporovaní obilím („chlieb a hry“)
• Tarquinius Superbus, posledný kráľ
  • stavba kloaka maxima
  • 510 pnl vyhnaný za zneuctenie manželky patrijca, precedens vyháňania kráľov

Republika I.: Rím bojuje o Taliansko

• plebejci bojujú s patriciátom o rovnoprávnosť, vydierajú neúčasťou vo vojsku
• nepriateľ Etruskovia (Superbus zmobilizoval), Rím víťazí
  • ústupok plebejcom: vytvorenie inštitúcie tribún ľudu (ombudsman, právo veta)
• nepriateľ Samniti (bývalí spojenci), Rím víťazí
  • ústupok plebejcom: Zákony 12 tabúľ zverejnené na Fórum Romanum
• nepriateľ Galovia, Rím víťazí, vykúpenie sa
  • ústupok plebejcom: jeden z konzulov je plebejec
• nepriateľ Gréci, Rím víťazí
  • ústupok plebejcom: zrovnoprávnenie plebejcov
  • vzniká nobilita (úradníci)

Rebublika II.: Púnske vojny

1.) Púnska vojna (264 – 241 pnl)

• boj Ríma s Grékmi proti Kartágu (Syrakúzy požiadali Rimanov o pomoc)
• porážka Kartága na mori vďaka prírážaniu lodí a boju ako na súši
• Rím získal prvé provincie: Sicília, Sardínia, Korzika ) Púnska vojna (219 – 202 pnl)
• na čele Kartágincov je Hannibal, prechádza cez Alpy
• 217 pnl: Trasimenské jazero – Rimania porazení
• 216 pnl: Cann – obkľúčení Rimania sú porazení
• 202 pnl: Zane – Scipio Africanus poráža púnske vojská pri Kartágu
• Hannibal čakal s útokom priamo na Rím pridlho
• zisk Rimanov: časť Hispánie, Predkarpatská Galia, Dalmácia, reparácie od Kartága, Kartágo stratilo politickú samostatnosť

3.) Púnska vojna (149 – 146 pnl)

• Rimania vyprovokovali konflikt medzi Numíbiou a Kartágom
• Rimania napadli Kartágo za vyhlásenie vojny, 3-ročné obliehanie a napokon zničenie
• nová rímska provincia Afrika

Republika III.: Kríza republiky

• dôsledok Púnskych vojen
  • drobní roľníci sa zadĺžili, stali sa proletármi
    • nobilita skupuje ich majetky, vznikajú latifundie, kde pracujú otroci
    • nedostatok vojakov (proletári nebojujú)
  • prebytok otrokov, vzbury (najmä na Sicílií)
    • Spartakovo povstanie (74 – 71 pnl) potlačené Crassom v južnom Taliansku
  • pirátské a barbarské útoky
• 132 pnl: Tiberius Gracchus
  • pozemková reforma (nebezpečné latifundie): proletári mali dostať časti latifundií
  • zavraždený, keď opäť kandidoval na tribúna ľudu
• 122 pnl: Gaius Gracchus – rovnako ako jeho brat
• 104 pnl: Gaius Marius
  • navrhuje žoldniersku armádu s 35-ročnou službou
  • zrovnoprávnenie spojencov, nemusia platiť dane (ako obyvatelia Ríma)
  • obhajuje záujmy strednej vrstvi – populárov
• 82 – 79 pnl: občianska vojna - Gaius Marius (populári) Sulla (optimáti – vyššia vrstva)
  • proskribcie: zoznamy politicky nepohodlných ľudí
    • mohli byť zabití aj otrokmi
    • Crassus zarobí na zabíjaní populárov
  • 60 pnl: 1. triumvirát
    • Crassus: bojuje v Ázií proti Partskej ríši
    • Pompeius
      • populárny, lebo zlikvidoval pirátov
      • Caesara pociťuje ako hrozbu, volá ho späť do Ríma
    • Caesar
      • populárny, lebo dobyl Gáliu
      • prekročil rieku Rubikon, poráža Pompeia pri Farsale (48 pnl)
      • Pompeisu uteká do Egypta, kde ho Ptolemaios zabíja, za to je Caesarom nahradený Kleopatrou
      • marec 44 pnl: zavraždený v senáte, lebo chcel titul kráľa pre boj s Partmi (veštba)
    • triumvirát: Antonius (Egypt, Partovia), Lepidus (Afrika), Octavianus (Rím)

• legálny (nie tajný)
• 31 pnl: bitka pri Akciu, Octavianus poráža Antonia
• Lepidus zbavený právomocí
• 27 pnl Octavianus získava titul Augustus (vznešený)

Principát (27 pnl – 284)

• Júliovsko-claudiovská dynastia: Octavian, Tiberius, Kaligula, Claudius, Nero
• Flaviovská dynastia
  • Vespasianus: potlačil povstanie Židov
  • Titus: postavil Koloseum, vybuchlo Vezuv, zostáva Múr nárekov
• Antoninovci
  • Traianus: porazil Peržanov, Dákov, Traianov stĺp
  • Hadrianus: Limes Romanus, Hadrianov val medzi Anglickom a Škótskom
  • Antoninus Pius: prosperujúca ekonomika (jednotná mena, jazyk, písmo, zákony,...)
  • Markus Aurelius: tlak Peržanov a Barbarov
• Severovská dynastia: Karahala (kúpele, občianske práva pre všetkých)

Dominát (284 – 476)

• Dioklecián (284 – 304)
  • Deus et Dominus = Boh a Pán
  • správna ref.: tetrarchia (4 celky delené na diecézy; 2 augustovia a 2 cézari)
  • náboženská ref.: povinné obete rímskym Bohom, prenasledovanie Židov
  • vojenská ref.: rozdelenie légií, vznik pohraničiarov a mobilných légií, barbarizácia
  • peňažná (neúspešná): tlačili sa solidy, nedostali sa ale do obehu (tezaulovanie)
  • zamestnanecká : dedenie povolania
• Konštantín Veľký
  • 313 Milánsky edikt: zrovnoprávnenie kresťanstva
  • 325 Nikajský koncil: základ Nového zákona
  • 330: nové hlavné mesto Konštantínopol

Príčiny pádu Rímskej ríše

• nedostatok otrokov (najmä na západe)
• kolonát (zárodok feudalizmu): prenájom pôdy za poplatky
• strata Dácie: nedostatok zlata, naturálne hospodárstvo
• zanikanie miest, vzniká sebestačný vidiek
• prijatie kresťanstva (čakali na posledný súd)
• sťahovanie národov
• 395 Theodosius rozdelil Rím na západ. a východnú časť (vyspelá, presmorúva útoky na západ)
• vzdelávanie až do osvietanstva kvôli kresťanstvu upadá

Sťahovanie národov

• – 10. storočie, najmä ale 4. – 6. storočie
• 50 až 200 skupiny na čele s 10 až 20 tis. armádou
• príčiny:
  • ochladenie
  • nedostatok potravín
  • populačná explózia
  • extenzívne hospodárstvo
  • Rím láka svojou vyspelosťou

· Germáni

• Markomani: Česko
• Kvádi: Slovensko
• Góti
  • vytlačení Hunmi od Čierneho mora (378 Huni prekročili Donn)
  • Vizigóti do Hispánie
  • Ostrogóti do Talianska: 476 Romulus Augustulus porazení Odoakarom
• Longobardi: sever Talianska (vytlačení Avarmi z maďarskej nížiny)
• Frankovia: zakladajú Franskú ríšu v Gálií (4. )
• Anglovia, Sasi: Britské ostrovy (4. )
• Vandali: severozápadná Afrika, zničili pamiatky v Ríme (preto vandal)
• Alemáni: dnešné Nemecko

• Slovania: pravlasť medzi Vislou a Dneprom
  • západní: Polania, Vislania, Lužičania, Česi, Moravania, Slováci
  • južní: Srbi, Chorváti, Slovinci
  • východní: Bielorusi, Ukrajinci, Rusi
• Turko-tatarská skupina: pravlasť v Mongolsku, severne od Čínskeho múru
  • st.: Huni na čele s Atillom
  • st.: Avari na území dnešného Maďarska
  • st.: Bulhari splývajú so Slovanmi (asimilácia)
  • st.: Maďari na území dnešného Maďarska
  • st.: Seldžuckí Turci – Palestína, križiacke výpravy
  • st.: Tatari – dobyjú strednú Európu, stiahnu sa a vytvoria Zlatú hordu
  • st.: Osmanskí Turci – Balkán, Turecko, až do 19. storočia

Veľká Morava

Pramene

• Fuldské anály
• Fredegarova kronika
• arabskí cestovatelia a ich záznamy
• byzantský cisár Konštantín Porfyrogenetos
• diela Konštantína, Metoda a ich žiakov Klimenta, Gorazda, Nauma a ďaľších

Politický vývoj

koniec 8. storočia: Karol Veľký porazil Avarov a umožnil tak vznik nadkmeňového útvaru oklo Nitry.

822: Moravania prinášajú dary Ľudovítovi Pobožnému do jeho sidle v Cáchach

828: Pribina na podnet manželky (bavorská princezná) dáva v Nitre vysvätiť kostol (salzburský arcibiskup Adalrám)

833: Mojmír z oblasti Moravy a Dyje vyháňa Pribinu, ktorý sa usídli v Blatnohrade (leno od Ľ. Nemca)

846: Ľudovít Nemec menuje za kniežaťa Rastislava

Rastislav:

• začína fortifikačnú činnosť (stavanie hradov, obranných objektov a zásobární)
• snaha vymaniť sa spod franskej nadvlády

• 855: poráža Ľudovíta Nemca, ktorý naňho zaútočil
• 861: poráža Pribinu, jeho nástupcom sa stáva jeho syn Koceľ (ten sa vyhýba konfliktu)
• 862: posiela posolstvo pápežovi Mikulášovi so žiadosťou o vlastnú cirkev, ten odmieta
• posiela posolstvo byzantskému cisárovi Michalovi , ten posiela vierozvestcov
• 869: bráni sa proti útoku Ľudovíta Nemca, asi na Devíne
• 870: chcel zajať Svätopluka, ktorý uzavrel dohodu s Karolmanom, no padol do jeho pasce
• vydaný Karolmanovi; súdený, oslepený a umretý vo väzení v Regensburgu

Svätopluk:

• 870: vydáva Rastislava Frankom, sám ale upadá do ich zajatia
• franská okupácia, ľud na čele s kňazom Slavomírom sa búri
• 871: Svätopluk presvedčil Frankov že porazí Veľkú Moravu a vedie Karolmanovo vojsko
• prechádza na druhú stranu a so Slavomírom porážajú bavorské vojsko
• stáva sa kniežaťom Veľkej Moravy
• 874: mier medzi Svätoplukom a Ľudovítom Nemcom (vazalský vzťah, no neutralita)
• 870-90:najväčší územný rozmach: obsadil Vislansko (okolie Krakova), Zátisie (východne od Tisy), Koceľovo územie, Čechy, územie Lužických Srbov
• 892: Východofrankovia spolu s kočovnými Maďarmi útočia na Veľkú Moravu
• 894: umiera, po jeho smrti sa odtrhli pripojené časti ríše

896: Maďari vpadajú do Podunajskej nížiny

907: Maďari pri Brezalauspurcu/Braslavespurchu (Bratislava) porážajú Bavorov Veľká Morava už v tomto čase neexistuje

Pôsobenie Konštantína a Metoda na Veľkej Morave

• Konštantín (Cyril, 827 – 869) bol vedcom, zostavil hlaholiku a napísal
• Metod (815 – 885) bol právnikom, prekladal
• chronológia ich pôsobenia:
  • 863: príchod na Veľkú Moravu, zakladajú učilište
  • 867: cesta do Benátok, odkiaľ sa loďou chceli dostať do Byzancie
  • dozvedajú sa o smrti Michala a rozhodnú sa ísť do Ríma
  • konflikt s trojjazyčníkmi v Benátkach
  • nový pápež Hadrián schválil slovienske bohoslužobné knihy a vysvätil učencov za kňazov (získali si ho prinesením ostatkov Klimenta)
  • 869: Konštantín prijíma rehoľné meno Cyril a umiera v kláštore
  • 870: pápež vysvätil Metoda za biskupa a urobil ho arcibiskupom a legátom
  • 873: Metod sa dostáva z väzenia, kam ho po návrate na VM dali Bavori
  • ujal sa správy svojej diecézy a pokračoval vo výučbe
  • konflikty s franskými kňazmi na čele s Wichingom, ktorého podporoval Svätopluk
  • 880: pápež Ján vydáva bulu Industriae tuae (vzal ľud pod svoju ochranu a schválil slovenskú liturgiu, no vysvätil Wichinga za biskupa a povolil aj latinskú liturgiu)
  • 885: Metod umiera, Wiching u pápeža Štefana dosiahol zákaz slovenskej liturgie
  • 886: žiaci, nástupcovia a kňazi boli vyhnaný alebo uväznený
  • pokračovali pri bulharskom jazere Ochrid, pri Preslavi vzniká cyrilika
• význam ich pôsobenia:
  • založili učilište na výchovu kňazov (teológia, hudba, gramatika, hlaholika, liturgia)
  • nový liturgický jazyk
  • preklady diel
  • písmo

• školenie kňazov
• zakladanie škôl
• civilné zákony (na základe byzantského Corpus Iuris Civilis od Justiniána)

Veľkomoravská spoločnosť

• vládnuca vrstva: knieža, veľmoži s družinami a klérus
• osobne slobodní: roľníci obrábajúci pôdu, odvádzali naturálne dávky
• nevoľníci (rabi): časť z nich bola darom cirkvi ako obeta za spásu duše toho, kto ich daroval (donator), títo sa nazívali dušníci

Význam Veľkej Moravy

• Slovieni a Moravania vytvorili silný štátny útvar
• bránila franskej rozpínavosti, podmaneniu a asimilácií našich predkov
• dočasná samostatnosť v cirkevnej oblasti
• šírenie kresťanstva a kultúry v domácom jazyku
• významy uvedené pri Konštantínovi a Metodovi
• zaradenie medzi kultúrne národy Európy
• veľkomoravská tradícia mala významnú úlohu v dobe národného obrodenia i v bojoch za národné práva